Slovenská vlajka je podľa Čl. 8 Ústavy SR štátnym symbolom Slovenskej
republiky a symbolom slovenskej štátnosti. Použitie štátnej vlajky
musí byť dôstojné a musí zodpovedať postaveniu štátneho symbolu SR.
Používa sa počas štátneho sviatku, vydanej výzvy na použitie štátnej
vlajky, medzinárodného podujatia alebo významnej udalosti štátneho či
miestneho charakteru. Oficiálna vlajka Slovenskej republiky prvýkrát
zaviala pred Bratislavským hradom 3. septembra 1992 o 20,22 hod.
Vlajka s menšími kompaktnými rozmermi vyjadruje podporu národa pri
rôznych športových podujatiach, ako aj celkovú vieru v Slovenskú
republiku.
4.mája sa každý rok konajú spomienkové slávnosti pri príležitosti
tragickej smrti generála Milana Rastislava Štefánika, ktoré sa konajú
na Mohyle na Bradle. 21. júla 2009 v deň 129. výročia narodenia M. R.
Štefánika zapísali Bradlo do zoznamu Európskeho kultúrneho dedičstva.
Tento rok nás všetkých zaskočil. Prezidentský kandidát Ivan Korčok s
podporou SaS a Progresívneho Slovenska si národnú svätyňu uzurpoval na
veľkonočnú sobotu podľa vlastných slov však „nešlo o prezidentskú
kampaň, ale o to, že chce vrátiť v l a s t e n e c t v u p ô v o
d n ý z m y s e l a d a ť mu n o v ý
o b s a h, čo deklaroval prítomnosťou dvoch jemu blízkych vlastencov
- Michala Trubana z PS a europoslanca Ivana Štefanca, ktorý v Bruseli
už dlhé roky vyvíja aktivity proti Slovenskej republike, čo je možno
tá pravá esencia „nového vlastenectva“, ktorá by nám v prípade
inaugurácie Ivana Korčoka za prezidenta SR hrozila. Ivan Korčok pri
hrobe M. R. Štefánika, ku ktorému nepriniesol ani kvietok, svojim
podporovateľom povedal: „Chcem vrátiť vlastenectvu pôvodný zmysel.
Taký obsah, ku ktorému sa budú hlásiť všetci, ktorí sa dnes za f e
j k o v ý c h vlastencov hanbia a naša zástava sa stáva symbolom
h n e v u a n e n á v i s t i voči všetkému a všetkým, nie symbolom jednoty a
hrdosti. Tak toto sa v našej národnej svätyni stalo prvýkrát v
histórii, kedy tu odzneli slová „nenávisť“, hnev“ a „fejkoví
vlastenci“. Iva Korčok slúžil vo všetkých vládach Slovenskej republiky
bez rozdielu a bol aj členom posledných rozpadnutých vlád, ktorým bol
pravý obsah pojmu vlastenectva taký istý cudzí ako jemu. Volebný štáb
Ivana Korčoka si však povedal, že Slovákom stačia slovenské zástavy v
čo najvyššom počte a keď bude nimi ich kandidát naširoko mávať ako ako
stroskotaný námorník z opusteného ostrova, keď zbadá v diaľke loď,
rozcitlivení voliči s trojdňovou volebnou pamäťou nahádžu volebné
lístky s jeho menom do urny. Ľudovo povedané, pokúšajú sa o takýto
jedno plánový „oblb“ na Slovákov.
Ivan Korčok na Bradle pokračoval: „Ukázalo sa, že pokiaľ sa k
vlastenectvu nehlásia naše e l i t y a mimo športových podujatí
ani ostatní ľudia, zoberú si ho tie politické prúdy, ktoré ho
používajú ako k l a d i v o na všetkých ostatných. Vlastenectvo
nám zobrali tí politici, ktorí si z toho urobili vlastnú živnosť
akoby nemali našu krásnu vlasť v srdciach. Oni držia vysoko zástavy,
oni si ich s p r i v a t i z o v a l i. Slovensko je naše.“
Slovenskí voliči opakovane mali možnosť vidieť a počuť mnohých
„vlastencov“, ktorí ho podporujú na námestiach, uliciach a volebných
diskusných túrach po Slovensku: Taká Magda Vasáryová dokáže tak spojiť
Slovákov, že až no. Alebo Martin Šimečka „disident“, pričom
mainstreamové médiá si dovolia napísať o skutočnom disidentovi
Antonovi Seleckom ako o džihádistovi.
Rok 2019 vláda Petra Pellegríniho vyhlásila rok 2019 za rok Milana
Rastislava Štefánika.
Dňa 4. mája 2019 sa však pri príležitosti 100. výročia tragickej smrti
M. R. Štefánika konala Celonárodná spomienková slávnosť s iným
duchom. Pietnu spomienku velikána nášho národa si prišli uctiť tisíce
ľudí z celého Slovenska, aj zo zahraničiam vrátane vojnových veteránov
a ministerky armády Francúzskej republiky, Pietneho aktu položenia
spomienkových vencov sa zúčastnili aj veľvyslanci Talianska a Ruskej
federácie. Spomienkovú slávnosť na Bradle otvoril prelet stíhacích
dopravných lietadiel zo Slovenska, českej republiky, Francúzska a
Talianska ako krajín, ktoré boli spojené so životom Štefánika.
Predseda vlády Peter Pellegrini vo svojom príhovore zdôraznil: „
Najdôležitejšie na zápasoch M. R. Štefánika bolo, že ich nikdy
nevzdal. Po každom páde sa znova a znova postavil a neúnavne bojoval
ďalej. Jeho vôľa zvíťazila nad slabosťou“.
Andrej Danko, predseda Národnej rady SR generála Štefánika označil za
„veľkého syna slovenského národa, ktorý svojím životom a dielom
položil základy modernej štátnosti. Jeho činy sú inšpirujúce aj pre
súčasné generácie Slovákov. Štefánikov odkaz si berme k srdcu pri
každodennej práci. Milan Rastislav oslovuje každého pre svoju lásku k
vlasti, ktorú dokázal naplniť veľkými činmi.“
- máj 1989 bol dňom, kedy sa napriek zákazu a hroziacim represáliám
zišli pri Mohyle Milana Rastislava Štefánika najodvážnejší vlastenci,
ktorým patrí česť a sláva.
Bol to deň, kedy Hnutie za občiansku slobodu slovami JUDr. Jána
Čarnogurského vznieslo požiadavku na navrátenie tradičného slovenského
znaku dvojitého kríža na trojvrší do štátneho znaku Slovenskej
republiky.
Bol to deň, kedy bol na Bradle aj prokurátor so zatýkacím rozkazom na
členov HOS.
Bol to deň, kedy skupina mladých ľudí na schodoch Mohyly M. R.
Štefánika rozprestreli slovenskú zástavu, ktorá však bola orgánmi
vtedajšej štátnej moci odstránená a zhabaná.
Podľa spomienok disidenta Antona Seleckého sa s Hankou Ponickou a
manželmi Lehockými, kde sa tajne zhromaždili, úspešne dostali na
Bradlo. JUDr. Ján Čarnogurský prišiel obkľukou cez lesy na Záhorí a
vtedajšia redaktorka Slovenského rozhlasu doc. PhDr. Eva Jaššová,
PhD., – moja sestra, ktorú sme sprevádzali na Bradlo, urobila
historický rozhovor s pani Ponickou, ktorý večer odvysielala Slobodná
Európa. Moju sestru za tento rozhovor následne vyhodili z Rozhlasu. Po
novembri 1989 sa moja sestra hlásila k národnému prúdu slovenskej
politiky a až do svojej smrti 15. marca 2014 bola členkou SNS.
Nevynechala ani jednu príležitosť, aby sa ako národniarka a vlastenka
vyjadrovala k historickej podstate, koreňom a identite slovenského
národa, z ktorého vzišla.
Mohyla na Bradle je hrob – posledný odpočinok Milana Ratislava
Štefánika a talianskych generálov, ktorí spolu s ním zahynuli. To nie
je ulica, ani námestie, ktoré by sa mohlo bezbreho zneužívať na
predvolebné mítingy, nech už ich Ivan Korčok nazval akokoľvek.
Je to hrubé a necitlivé zneváženie našej národnej svätyne.
Darina Jelínková
