Pravda: Umelo stlačená cena plynu pre domácnosti sa skončí. Nastane od Nového roka cenový šok?
Cena plynu na burzách kontinuálne klesá od augusta minulého roka. Domácnosti by sa však nemali spoliehať na to, že lacný plyn pocítia aj vo svojich budúcoročných faktúrach za energie.
Ceny tejto komodity sú tento rok pre domácnosti držané umelo nízko. Ak by v minulosti vláda nezakročila, ľudia by platili za plyn omnoho viac. Takto boli pred enormnými faktúrami za energie uchránení. Aj keď za cenu niekoľkých stámiliónov eur.
No ochranný dáždnik onedlho prestane fungovať. Nákladné a plošné energetické opatrenia by sa mali skončiť. Takto nastavený systém kompenzácií je dlhodobo neudržateľný pre verejné financie. Nová vláda s tým počíta vo svojom programovom vyhlásení. Aj Európska komisia vyzýva členské štáty, aby skončili energetickú pomoc už na budúci rok.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) prišla s pochmúrnym odhadom. Podľa jej prognózy by si domácnosti od budúceho roka mohli za plyn priplatiť o viac ako 25 percent. Podľa rozpočtovej rady by v budúcom roku cena tepla mala vzrásť o 18 percent a cena elektriny o 7,5 percenta. Na porovnanie, tento rok sa zvýšila cena plynu pre domácnosti takmer o 12 percent, tepla o 16 a elektriny o 2,5 percenta.
„Z trhového vývoja cien plynu odhadujeme, že nárast ceny pre domácnosti by mal dosiahnuť približne 25 percent, čo môže predstavovať zhruba 15 až 30 eur mesačne na domácnosť,“ hovorí pre Pravdu Alexander Karšay, vedúci oddelenia makroekonomických analýz RRZ. Ako ďalej upozorňuje, číslo sa bude smerom ku koncu roka spresňovať a výsledný nárast určí až regulátor v spolupráci s vládou.
S rovnako pochmúrnou predpoveďou prišli aj ekonómovia Inštitútu finančnej politiky vo štvrtkovej ekonomickej prognóze. Čísla sa od rozpočtovej rady trochu líšia, ale záver je jasný: plyn zdražie o 25 percent, elektrina o 20 a teplo o päť percent. Zdražovanie energií sa skončí až v roku 2025, no to už budú ceny vysoké.
Vláda držala cenu nízko
Ešte vlani sa vláda v dôsledku energetickej krízy rozhodla, že tradičným výpočtom cien plynu podľa referenčného obdobia sa nebude riadiť. Odmietla ho a stanovila, že ceny plynu porastú o vyše desať percent, aj keď vývoj na trhu ukazoval niekoľkonásobné zdraženie. Zjednodušene povedané, aj keď boli ceny komodity na trhu príliš vysoké, tak slovenské domácnosti ich až v takej miere nepocítili.
Rozdiel medzi tým, za čo nakupovali dodávatelia a predávali ďalej klientom, vláda dotáciami uhrádzala. Takto sa jej podarilo držať ceny plynu pre domácnosti v tomto roku nízko. Len za prvý polrok tohto roka musel štát vynaložiť za lacný plyn pre domácnosti 561 miliónov eur. Dostali ich dodávatelia, ktorí nemohli do cenníkov pre rodiny plne premietnuť vývoj na svetových trhoch. Plošným opatreniam by však mal byť koniec.
Karšay upozorňuje, že pre rok 2024 súčasná vláda zatiaľ neplánuje ďalšie plošné a nákladné opatrenie na zastropovanie ceny plynu. „Vláda síce naznačila možnosť selektívnych podporných opatrení pre vybrané domácnosti, ale zatiaľ nie sú špecifikované a nemožno ich vyčísľovať v prognóze. Preto by sa prognózovaná cena pre domácnosti mala priblížiť štandardnému regulačnému mechanizmu a na základe toho bližšie k trhovej cene plynu,“ opisuje Karšay vývoj cien plynu pre domácnosti na budúci rok.
Plyn na burze zlacnel
Natíska sa otázka, ako bude vyzerať stanovovanie cien plynu na rok 2024 podľa štandardného regulačného mechanizmu. Základom pre výpočet cien plynu na budúci rok je referenčné obdobie. Konkrétne trvá 12 mesiacov od začiatku októbra 2022 do konca septembra tohto roka. Do konca referenčného obdobia teda ostávajú posledné tri mesiace. Referenčná cena momentálne vychádza zhruba na 74 eur za megawatthodinu. Analytik spoločnosti JPX Ján Pišta predpovedá, že výsledný priemer môže v októbri vyjsť asi niekde medzi 50 až 60 eurami za megawatthodinu. Podľa Pištu je to preto, lebo aktuálne ceny plynu sú nižšie a neočakáva ďalšie prudké zdraženie. Pripomeňme, že referenčná cena na tento rok bola 25 eur za megawatthodinu.
„Ak by malo byť v koncových cenách plynu úplne započítané zvýšenie trhových cien, ktoré je pre referenčnú hodnotu dvojnásobné, tak by sa koncové ceny zvýšili o 50 až 100 percent, teda takmer na dvojnásobok,“ tvrdí pre Pravdu. Podľa neho záleží na tom, aký podiel má na koncovej cene táto komoditná zložka. „Bývalo to 50 percent, ale teraz ten podiel môže byť vyšší, možno až 75 percent,“ dodáva. Odborník na energie vidí teda odhad cien plynu pre domácnosti ešte pesimistickejšie ako analytici z rozpočtovej rady.
Dobrou správou je, že v rokoch 2025 až 2027 by ceny plynu mohli vzrásť len mierne. Rovnako je to v prognóze rozpočtovej rady aj s nárastom cien tepla. Naopak, cena elektriny v roku 2025 poskočí až o 12 percent. Doteraz bol jej nárast len mierny, keďže vláda podpísala so Slovenskými elektrárňami memorandum, v ktorom sa elektrárne zaviazali poskytovať cenu elektriny pre domácnosti na obdobie od roku 2022 do konca roku 2024 za zastropované ceny silovej zložky elektriny.
V praxi to znamená, že slovenské domácnosti dostanú od Slovenských elektrární približne šesť terawatthodín elektrickej energie ročne za cenu vyše 61 eur za megawatthodinu. Zmluvu ešte musí odobriť Európska komisia. Štát sa zaviazal, že do konca roka 2025 nezavedie pre Slovenské elektrárne žiadne mimoriadne dane.
Konečné ceny energií na budúci rok stanovuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Predikcie štátnych inštitúcii o vývoji cien energií na budúci rok regulátor nechcel komentovať, keďže ešte prebieha regulačné obdobie a nepoznáme finálne vstupy do kalkulácie regulovaných cien. „ÚRSO určí regulované ceny plynu v zmysle platnej legislatívy SR a využije pritom všetky svoje regulačné nástroje, aby boli regulované ceny plynu aj v roku 2024 čo možno najnižšie pre domácnosti a ostatných regulovaných odberateľov, a zároveň spravodlivé pre všetkých účastníkov trhu,“ hovorí pre Pravdu hovorca ÚRSO Radoslav Igaz.
Ako ďalej upozorňuje, najväčší vplyv na koncovú cenu plynu pre domácnosti má vývoj ceny plynu na svetových burzách. Ten tvorí približne až 62 percent vrátane nákladov na dodávku. Ďalšou cenovou položkou je cena za distribúciu a prepravu plynu, kde trhové ceny plynu ovplyvňujú náklady na fyzické straty plynu v plynárenských sieťach.
Koniec plošným dotáciám
Kým vláda Eduarda Hegera (Demokrati) rozdávala peniaze občanom plošne, jeden z najsilnejších odkazov vlády Ľudovíta Ódora je, že pomoc občanom by mala byť adresná. Vláda už v prvých dňoch od svojho nástupu do úradu avizovala, že krajina na plošnú pomoc domácnostiam s cenami energií nemá peniaze.
Kabinet zatiaľ nešpecifikoval, ako chce zraniteľným skupinám pomáhať. Môže to byť napríklad zavedením príspevku pre skupiny ohrozené energetickou chudobou, prípadne sa môže zvýšiť dávka v hmotnej núdzi či príspevok na bývanie.
Podľa Pištu je určite správne kompenzovať zraniteľných. „Je ich totiž možné vykompenzovať vyššou sumou a vo výslednom súčte bude na to treba menej peňazí. Plošné opatrenia nikdy nie sú dobré, sú však najjednoduchšie a najviditeľnejšie a tak po nich populisti veľmi radi siahajú,“ dodáva.
