Európska únia sa podľa zákulisných informácií ocitla v stave, ktorý diplomati otvorene označujú za paralýzu. Kým svet rieši vojny, sankcie a geopolitické napätie takmer v reálnom čase, Brusel sa zasekáva na vlastných pravidlách.
Zdrojom frustrácie je najmä neschopnosť dohodnúť sa na kľúčových otázkach – od pomoci Ukrajine až po sankcie či konflikty na Blízkom východe. A teraz prichádza otázka, ktorá môže otriasť samotnými základmi Únie: má skončiť právo veta?
Dve krajiny tlačia na radikálnu zmenu
Na čele tlaku stoja Nemecko a Švédsko. Tie už otvorene hovoria o tom, že jednomyseľnosť brzdí Európu a musí sa obmedziť – alebo úplne zrušiť.
Podľa nemeckého ministra zahraničných vecí Johanna Wadephula by mala Únia „dospieť“ a prestať byť rukojemníkom jedného štátu. Inými slovami: koniec situáciám, keď jeden premiér zastaví rozhodnutie 27 krajín.
Na druhej strane: ak bude rozhodovať väčšina, čo čaká menšie štáty ako Slovensko? Len slepo poslúchať veľkých bez možnosti niečo ovplyvniť…
Veto ako zbraň: kto blokuje Európu?
Najväčšia kritika smeruje na krajiny, ktoré využívajú veto na blokovanie rozhodnutí. V centre pozornosti sú najmä Viktor Orbán a Robert Fico, ktorí neváhajú zastaviť miliardové balíky pomoci či sankcie.
Práve kvôli tomu sa čoraz hlasnejšie hovorí o tom, že zahraničná politika EÚ sa stáva rukojemníkom domácich politických hier.
Niektoré štáty už dokonca hľadajú spôsoby, ako veto obísť úplne. Najväčší zádrheľ nastal naposledy na pomoci Ukrajine, keď Orbán stopol 90 miliárd eur pomoci. Paradoxne sa tak kliky EÚ hnevajú na právo veta len preto, že sa nepomôže nečlenskému štátu EÚ…
Brusel vs. realita: svet ide dopredu bez EÚ
Kým sa európski lídri dohadujú, situácia vo svete sa dramaticky mení. Konflikty eskalujú, rozhodnutia padajú rýchlo – a EÚ podľa diplomatov nestíha reagovať.
Aj preto rastú obavy, že Únia bude čoraz viac odsunutá na vedľajšiu koľaj a stratí vplyv na globálne dianie. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen čelí tlaku, aby našla riešenie, ktoré odblokuje rozhodovanie.
Na strane druhej si však nikto nevšimol, že to nie je právo veta, ktoré blokuje Európu, ale rôzne regulácie a green deal, ktorý sa po rokoch ukazuje neúčinným a nemožným.
Menšie štáty bijú na poplach: prídeme o hlas!
Proti zrušeniu veta sa však ostro stavajú krajiny ako Francúzsko či Belgicko, ale aj menšie štáty. Ich argument je jasný: bez veta budú prehlasované silnejšími hráčmi.
Pre nich je právo veta poslednou poistkou, že ich národné záujmy nezaniknú v rozhodovaní veľkých krajín.
Podľa informácií z Bruselu už prebiehajú neformálne rokovania na najvyššej úrovni. Na stole sú viaceré scenáre – od obmedzenia veta až po zavedenie hlasovania kvalifikovanou väčšinou.
Ak by k takejto zmene došlo, išlo by o jednu z najväčších reforiem EÚ za posledné desaťročia.
Blíži sa koniec veta?
Otázka, ktorá ešte donedávna znela ako tabu, je dnes realitou: Skončí právo veta v Európskej únii?
Ak áno, zmení sa fungovanie EÚ od základov. Ak nie, hrozí, že Brusel zostane paralyzovaný aj naďalej.
Jedno je isté – boj o veto sa práve začal.
-rvv-
