Martin M. Šimečka opäť poriadne pritvrdil. Slovákov tentoraz označil za „zaostávajúci, ľahostajný, spomalený národík na okraji, na periférii“. Tvrdí, že ak sa Slovensko nespamätá, zmeny v Európe ho môžu „zomlieť“. Nie je to pritom prvýkrát, čo známy novinár a otec predsedu PS Michala Šimečku použil voči Slovákom mimoriadne tvrdé slová.
Slovensko sa podľa Šimečku musí „spamätať“
Šimečka starší hovoril o zásadnej geopolitickej premene Európy, ktorú podľa neho prinesie povojnová obnova Ukrajiny a jej prípadné začlenenie do Európskej únie.
Práve v tejto súvislosti však prišiel pozoruhodný opis Slovákov.
„Slováci si budú musieť jedného dňa priznať, že už buď sa spamätajú a začnú sa správať ako krajina v Európe, a nie ako zaostávajúci, ľahostajný, spomalený národík na okraji, na periférii, alebo ich to celé zomelie,“ vyhlásil.
Podľa Šimečku pritom Slováci zatiaľ údajne ani netušia, aká veľká zmena sa na nich valí.
Jeho predstava je pritom pomerne jednoduchá: ak Ukrajina po vojne dynamicky vyrastie a stane sa súčasťou európskych štruktúr, Slovensko sa zrazu ocitne vedľa veľkého východného suseda a bude musieť zmeniť svoju mentalitu.
„Malý zbabelý národ, ktorý nikdy poriadne nebojoval“
Problémom však je, že nejde o prvý prípad, keď Šimečka starší použil mimoriadne nelichotivé hodnotenie Slovákov.
V januári 2024 na diskusii Denníka N v Prešove povedal v súvislosti s Robertom Ficom a Ukrajinou:
„Tento premiér malého národa, zbabelého, ktorý nikdy poriadne nebojoval, hovorí Ukrajincom, ktorí umierajú za svoju suverenitu…“
Výrok vyvolal ostrú kritiku práve preto, že označenie „malý zbabelý národ“ sa vzťahovalo na Slovákov. Šimečka následne pripustil, že formulácia nebola šťastná. Tvrdil, že mal povedať „národ zbabelcov“ a že jeho hlavnou kritikou bol Robert Fico, ktorý sa podľa neho bál ísť do Kyjeva.
Lenže pre mnohých Slovákov tým zostala nepríjemná otázka: Prečo vôbec opisovať vlastný národ ako zbabelý?
Od „zbabelého národa“ k „spomalenému národíku“
Dnešné slová preto pôsobia ako pokračovanie rovnakého spôsobu uvažovania.
Raz sú Slováci podľa Šimečku „malý zbabelý národ, ktorý nikdy poriadne nebojoval“, inokedy sú to voliči, ktorým sa podľa jeho slov treba pozerať na „svine vnútri ľudských bytostí“. Práve druhý výrok zaznel v diskusii Denníka N v roku 2023 a kritici ho interpretovali ako označenie voličov Smeru za svine, keď Šimečka hovoril o tom, že Smer sa „líška sviniam vnútri ľudských bytostí“ a tie mu za to odpovedajú svojou voličskou podporou.
A teraz prichádza ďalší opis: zaostávajúci, ľahostajný a spomalený národík na periférii.
Samozrejme, kritizovať slovenskú spoločnosť je úplne legitímne. Slovensko má množstvo problémov – od politickej kultúry cez školstvo až po ekonomické zaostávanie v niektorých oblastiach. Otázkou však je, či má verejná kritika smerovať k pomenovaniu konkrétnych problémov, alebo k nálepkovaniu celého národa.
Slováci pritom „nikdy nebojovali“?
Práve historická časť Šimečkovho výroku o „národe, ktorý nikdy poriadne nebojoval“ je obzvlášť sporná.
Slovenské dejiny nemožno zredukovať na predstavu národa, ktorý iba pasívne sedel a čakal, čo s ním urobia dejiny. Slováci síce počas stáročí nemali vlastný štát a ich politické možnosti boli výrazne obmedzené, no národné hnutie 19. storočia, štúrovská generácia, memorandové hnutie, slovenské dobrovoľnícke jednotky počas revolúcie 1848 – 1849, odpor proti maďarizácii či neskorší zápas o politické a kultúrne práva rozhodne nemožno označiť za „nič“.
A už vôbec nie je možné tvrdiť, že Slováci sa nikdy nezapojili do ozbrojeného odporu. Stačí pripomenúť Slovenské národné povstanie, ktoré bolo jedným z najvýznamnejších ozbrojených vystúpení proti nacistickému režimu a jeho slovenskému spojencovi.
Preto je Šimečkov výrok prinajmenšom historicky mimoriadne zjednodušujúci.
Ostrý kritik Slovenska, ktorý získal za žurnalistiku ocenenie
Paradoxom je, že Šimečka patrí zároveň medzi najvýraznejších slovenských komentátorov a jeho dlhoročná publicistická práca bola ocenená. V roku 2024 získal ocenenie Osobnosť slovenskej žurnalistiky za rok 2023. Otázka však tiež znie – od koho ju dostal?
Jeho kritický pohľad na slovenskú spoločnosť preto nemožno automaticky označiť za nenávisť voči Slovensku. Jeho obhajcovia môžu argumentovať, že ide o zámernú provokáciu, nadsádzku alebo tvrdú spoločenskú kritiku.
Lenže problém vzniká v okamihu, keď sa kritika konkrétnych politikov alebo spoločenských javov začne formulovať ako paušálny súd o celom národe.
Kritika môže byť ostrá. Musí však byť aj férová
Šimečka má samozrejme právo hovoriť o Slovensku kriticky. Má právo považovať Slovákov za príliš pasívnych, konzervatívnych, uzavretých alebo zaostávajúcich. Rovnako má právo tvrdiť, že slovenská spoločnosť potrebuje zásadnú zmenu.
No medzi vetou „Slovensko zaostáva“ a označením Slovákov za „spomalený národík“ je rozdiel.
Prvá je kritika krajiny. Druhá už znie ako pohŕdavý súd nad ľuďmi, ktorí v nej žijú.
A práve preto sa jeho najnovšie slová môžu mnohým Slovákom javiť ako ďalší diel dlhého príbehu. Príbehu intelektuála, ktorý sa snaží Slovensko presvedčiť, že jeho problémom je predovšetkým jeho vlastná mentalita.
Možno však platí aj opačná otázka:
Ak má byť Slovensko sebavedomou európskou krajinou, skutočne mu pomôže, keď mu jeho vlastná „intelektuálna elita“ bude opakovane vysvetľovať, aký je jeho národ malý, zbabelý, zaostalý a spomalený?
-rvv-
