Predseda Michal Šimečka opäť vytiahol osvedčenú politickú kartu — z politika sa v priebehu pár minút premenil na ukrivdeného syna, ktorému vraj vláda cielene ničí rodinu len preto, aby poškodila Progresívne Slovensko.
„Je to útok na moju rodinu a na mňa,“ vyhlásil Šimečka s tým, že podľa neho štátne inštitúcie nevyšetrujú podozrenia, ale vedú osobnú vendetu proti jeho matke.
„Ak je vinná, nech ju odsúdia“ — ale vzápätí hovorí o šikane
Zaujímavé však je, že v tom istom rozhovore sa líder progresívcov pokúsil pôsobiť zásadovo a dodal:
„Ak tam k niečomu došlo, tak má byť ten človek, aj keby to bola moja mama, odsúdený.“
Na jednej strane teda hovorí o princípe padni komu padni, no o niekoľko sekúnd neskôr celé vyšetrovanie opisuje ako politickú šikanu. Pre diváka tak zostáva otázka: ide o dôveru v spravodlivosť, alebo len o ďalšiu starostlivo budovanú pózu?
„Nenašli nič na mňa, tak idú po rodine“
Šimečka zároveň naznačil, že keďže na neho osobne vraj nikto nič nenašiel, protivníci sa rozhodli útočiť cez jeho najbližších.
„Nenašli nič na mňa, tak idú po mojej rodine.“
Podľa neho sa terčom stala nielen jeho matka, ale aj partnerka, otec či dokonca nadácia jeho starého otca.
Takéto vyjadrenia však skôr pripomínajú známu politickú stratégiu: keď chýbajú argumenty, prichádza silný emocionálny príbeh.
Už teraz vraj čaká „väčšie svinstvá“
Líder opozície pritom tvrdí, že toto je len začiatok.
Podľa Šimečku majú prísť ešte:
- väčšie útoky,
- špinavšie kampane,
- a údajne aj metódy zo zahraničia.
Dokonca naznačil, že proti nemu môžu byť použité podobné praktiky ako v maďarských voľbách, kde sa podľa neho z opozičných politikov robili mediálne terče. Ako dodal, riadia to tí istí ruskí dôstojníci a títo budú pred voľbami účelovo nasadení aj na neho a celú jeho stranu.
Inými slovami: ešte sa nič nestalo, ale vinníci sú podľa neho už dávno známi.
Politické poškodenie? S tým vraj ráta
Šimečka zároveň priznal to, čo je z celej kauzy možno najpodstatnejšie:
„Jasné, že ma to politicky poškodí.“
A práve v tom môže byť jadro celej veci. Nie samotné vyšetrovanie. Nie otázky okolo dotácií. Ale strach, že obraz morálne najčistejšej politickej alternatívy začína dostávať prvé vážnejšie trhliny.
Princípy len dovtedy, kým sa netýkajú vlastnej rodiny?
Predseda progresívcov sa dlhodobo prezentuje ako politik vyšších štandardov. Keď však vyšetrovanie zaklope na dvere jeho vlastnej rodiny, zrazu hovorí o politickom prenasledovaní.
A tak si verejnosť môže položiť jednoduchú otázku: Platí „padni komu padni“ naozaj pre všetkých — alebo len dovtedy, kým nejde o vlastných?
-rvv-
