Zabudnite na detektívov, audity a politické komisie. Ak chcete zistiť, kto je „slušný človek“, stačí počkať na komentár Juraja Šeligu. Ten má na to vraj špeciálny radar – a keď ide o niekoho z vlastného politického okruhu, identifikácia prebehne okamžite.
Najnovšie sa Šeliga postavil na obranu Ivana Korčoka, okolo ktorého sa rozpútala diskusia pre podnikateľské aktivity jeho rodiny. Podľa Šeligu však ide o zbytočný lynč.
Jeho argumentácia je jednoduchá: firma existovala, zákon to umožňuje, dane sa platia, manželia sú manželia – tak kde je problém?
„Či to je krásne? Asi nie. Ale či si zaslúži takýto lynč? V žiadnom prípade,“ odkázal Šeliga.
Podľa neho opozícia musí hrať férovo a nemá používať rovnaký meter ako pri kritike vládnych politikov.
Slušnosť má opäť svojho strážcu
Ironické je, že práve Šeliga patrí medzi politikov, ktorí si roky budovali imidž ochrancu slušnej politiky.
Napokon, jeho politická cesta vyrástla z iniciatívy Slušné Slovensko – hnutia, ktoré po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej požadovalo väčšiu transparentnosť a politickú kultúru.
Kritici mu preto pripomínajú, že definícia slušnosti môže byť v politike niekedy veľmi pružná.
Spomínajú napríklad aj jeho medializovaný prípad z obdobia lockdownu, keď čelil kritike za návštevu zatvoreného podniku. Šeliga vtedy tvrdil, že išlo o krátke stretnutie a situáciu vysvetľoval. Kritici však upozorňovali na rozdiel medzi tým, čo politici žiadajú od bežných ľudí, a tým, ako sa správajú sami.
Keď je „náš človek“, vysvetlenie príde okamžite
Šeliga zároveň porovnával Korčoka s politikmi Smeru a tvrdil, že rozdiel je v ochote veci vysvetľovať.
Podľa neho Korčok reaguje, komunikuje a vysvetľuje, zatiaľ čo pri vládnych predstaviteľoch často vidí opačný prístup.
Jeho kritici však kontrovali, že aj pri opozícii platí pravidlo, že dôvera sa nebuduje iba porovnávaním s horšími príkladmi.
Politická matematika: naši vysvetľujú, cudzí sa lynčujú
Celá debata tak opäť ukázala starú politickú disciplínu – rovnaké pravidlá, ale rozdielny meter podľa toho, kto sedí na ktorej strane barikády.
Kým jedni tvrdia, že Korčok je terčom nefér útoku, druhí upozorňujú, že aj „slušní“ politici by mali zniesť otázky a kritiku.
A tak zostáva otázka: je v slovenskej politike naozaj menej dôležité, čo človek urobil, a viac to, či patrí do správneho tímu?
Pretože najrýchlejší test slušnosti je možno stále jednoduchý – ak je to náš človek, hľadáme vysvetlenie. Ak je cudzí, hľadáme problém.
-rvv-
