„Ó, zloba, rýchlo vstúpiš do myšlienok zúfalých ľudí!“
Spodná časť formulára
Rómeo a Júlia, 5. dejstvo, 1. scéna
Týmito slovami William Shakespeare, nesmrteľný bard, zachytáva psychológiu mužov, ktorí veria, že čelia situácii, pre ktorú neexistuje nádej na riešenie a podnikajú kroky, ktoré nevyhnutne povedú k ich smrti.
Hoci sa Shakespearova tragédia odohráva vo francúzskej Mantove v Taliansku štrnásteho storočia, mohla by sa ľahko preniesť späť v čase do dnešného Francúzska, kde sa francúzsky prezident Emmanuel Macron v úlohe novodobého Rómea po tom, čo sa dozvedel o zániku svojej pravej lásky, Ukrajiny, rozhodne spáchať samovraždu tým, že povzbudí vyslanie vojsk NATO na Ukrajinu, aby vojensky konfrontovali Rusko.
Macron bol minulý týždeň hostiteľom krízového stretnutia, ktoré bolo zvolané s cieľom diskutovať o zhoršujúcich sa podmienkach na bojisku na Ukrajine po tom, ako Rusko dobylo pevnostné mesto Avdeevka. Na stretnutí sa zúčastnili vysokí predstavitelia členských štátov NATO vrátane Spojených štátov a Kanady.
„Nemali by sme vylúčiť, že môže existovať potreba bezpečnosti, ktorá ospravedlňuje niektoré prvky nasadenia,“ povedal Macron na tlačovej konferencii zvolanej po stretnutí. „Ale povedal som vám veľmi jasne, akú pozíciu zastáva Francúzsko, čo je strategická nejednoznačnosť, ktorej sa držím.“
Ostatní účastníci stretnutia sa okamžite ponáhľali oznámiť, že z ich pohľadu neexistuje žiadna „strategická nejednoznačnosť“: vyslanie síl NATO na Ukrajinu nebolo na stole.
Nemecký kancelár Olaf Scholz, ktorý sa zúčastnil na rokovaniach v Paríži, Macronov návrh otvorene odmietol. „To, na čom sme sa od začiatku dohodli medzi nami a ostatnými, platí aj pre budúcnosť,“ povedal Scholtz, „a to, že na ukrajinskej pôde nebudú žiadni vojaci vyslaní európskymi štátmi alebo štátmi NATO.“
Scholzovo vyhlásenie zopakovali aj ďalší lídri NATO, takže Francúzsko nechali na pokoji, aby nieslo dôsledky Macronovej „strategickej nejednoznačnosti“.
Aj keď sa NATO snažilo objasniť Macronovu pozíciu, Rusko dalo jasne najavo, aké dôsledky by malo akékoľvek unáhlené rozmiestnenie síl NATO na Ukrajine. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov povedal, že v prípade nasadenia NATO na Ukrajine „by sme nemali hovoriť o pravdepodobnosti, ale o nevyhnutnosti priamej vojny s NATO. Takto to vyhodnocujeme.“
Peskov poznamenal, že väčšina krajín NATO, ktoré sa zúčastňujú na parížskej konferencii, „udržiava pomerne triezve hodnotenie potenciálnych nebezpečenstiev takejto akcie a potenciálneho nebezpečenstva priameho zapojenia do horúceho konfliktu a ich zapojenia na bojisku“.
Hovorca Kremľa tiež zdôraznil Macronovu pozíciu, týkajúcu sa „potreby uvaliť strategickú porážku na Rusko“, čo je spoločný cieľ Spojených štátov a generálneho tajomníka NATO.
Putin reaguje
Ruský prezident Vladimir Putin vo svojom výročnom prejave v ruskom parlamente, ktorý predniesol len niekoľko dní po tlačovej konferencii Macrona, odmietol akékoľvek nejasnosti o dôsledkoch akejkoľvek intervencie NATO na Ukrajine.
„Pamätáme si osud tých, ktorí kedysi poslali svoje kontingenty na územie našej krajiny,“ povedal Putin s odkazom na minulé invázie Hitlera a Napoleona do Ruska. „Teraz však budú dôsledky pre akýchkoľvek intervencionistov oveľa tragickejšie.“
Putin ďalej opísal najnovší pokrok Ruska v oblasti strategických jadrových zbraní – novú jadrovú riadenú strelu Burevestnik, ktorá je v záverečných fázach vývoja a rozmiestnenie ťažkých medzikontinentálnych balistických rakiet Sarmat a hypersonických hlavíc Avangard, ktoré sú imúnne voči západnej protiraketovej obrane.
Putin poznamenal, že dve z týchto nových ruských zbraní – Zirkón a Kinžal – boli použité v službe počas ukrajinského konfliktu.
„Lídri NATO musia pochopiť, že máme aj zbrane schopné zasiahnuť ciele na ich území,“ povedal Putin. „Všetko, čo teraz vymýšľajú, strašia svet hrozbou konfliktu zahŕňajúceho jadrové zbrane, potenciálne znamenajú koniec civilizácie – neuvedomujú si to?“
Najjasnejší dostupný dôkaz, že lídri NATO si neuvedomujú dôsledky svojich činov, prichádza vo forme prepisu rozhovoru, ktorý zverejnila šéfredaktorka RT Margarita Simonjanová na svojej stránke na sociálnej sieti VK, v ktorom štyria vysokí nemeckí vojenskí dôstojníci diskutujú o tom, ako plánujú implementovať pokyny, ktoré im dal nemecký minister obrany Boris Pistorius v súvislosti s dodávkou riadenej strely Taurus na Ukrajinu.
Ako ukazuje prepis, ubezpečenia nemeckého kancelára Scholza, že Nemecko nebude priamo zapojené do konfliktu na Ukrajine, boli len o niečo viac ako lož.
Okrem diskusie o logistických otázkach, súvisiacich s transferom týchto zbraní, nemeckí predstavitelia diskutovali o ich možnom použití vrátane toho, ako by mohli byť použité na útok na krymský most, spájajúci Krymský polostrov s južným Ruskom.
„Krymský most na východe je ťažké zasiahnuť, pretože je to pomerne úzky cieľ, ale Býk to dokáže a môže zasiahnuť aj muničné sklady,“ poznamenal jeden z nemeckých dôstojníkov, čo vyvolalo reakciu ďalšieho, ktorý uviedol, že „existuje názor, že Býk bude schopný zvládnuť situáciu (zasiahnuť krymský most), ak sa použije francúzske stíhacie lietadlo DassaultRafale.“
Scholz sa zdráha pripojiť k Británii a Francúzsku, ktoré presunuli rakety dlhého doletu Storm Shadow a Scalp na Ukrajinu.
„To, čo sa robí z hľadiska kontroly cieľov a súvisiacej kontroly cieľov Britmi a Francúzmi, sa nemôže robiť v Nemecku,“ povedal Scholz po stretnutí v Paríži s odkazom na nepriamu úlohu, ktorú zohrali Británia a Francúzsko pri umožnení ukrajinským pilotom odpaľovať rakety Storm Shadow a Scalp z upravených lietadiel SU-24.
„Každý, kto sa zaoberal týmto systémom, to vie,“ poznamenal Scholz a naznačil potrebu priamej úlohy nemeckého vojenského personálu pri zacielení a použití rakety Taurus.
„Nemeckí vojaci nesmú byť nikdy, nikde spojení s cieľmi, ktoré zasiahol tento (Taurus) systém,“ povedal Scholz a dodal, že „ani v Nemecku“.
Zdá sa, že Scholz chápe potenciálne dôsledky nemeckej účasti na zacielení a použití akýchkoľvek rakiet Taurus, ktoré Ukrajina používa proti Rusku.
„Táto jasnosť je nevyhnutná,“ povedal Scholz. „Som prekvapený, že to niektorých ľudí nepohne, že sa ani nezamyslia nad tým, či to, čo robíme, môže viesť k účasti vo vojne.“
Je zrejmé, že existuje rozpor medzi nemeckým kancelárom a jeho ministrom obrany.
V prípade, že si nemeckí dôstojníci a ich minister „neuvedomujú“ potenciálne dôsledky svojich činov, ruská armáda deň po Putinovom prejave v ruskom parlamente uskutočnila to, čo nazvala „bojovým výcvikom medzikontinentálnej balistickej rakety PGRK Yars, namontovanej na vozidle. vybavené viacerými hlavičkami“.
Raketa Yars, vypustená z testovacieho miesta v Plesetsku, ktoré sa nachádza južne od Petrohradu, môže niesť tri až šesť nezávisle obdivuhodných jadrových hlavíc.
Podľa ruského ministerstva obrany „výcvikové hlavice dorazili do určenej oblasti na výcvikovej strelnici Kura na polostrove Kamčatka po prejdení vzdialenosti takmer 4200 míľ.“
Keď som bol zbrojným inšpektorom, v rokoch 1988 až 1990 som pracoval v závode na výrobu rakiet Votkinsk, kontrolovali sme medzikontinentálnu balistickú raketu SS-25 „Topol“, predchodcu rakety Yars, ktorú nedávno testovalo Rusko.
Keď prvé tri kontrolované rakety vyšli z továrne, americkí inšpektori ich začali pomenovávať podľa severoamerických miest, ktoré by teoreticky mohli byť ich cieľmi – Pittsburgh, Des Moines a Chicago. Úrady vo Washingtone, D.C., ich rýchlo odradili od tejto praxe vzhľadom na rastúcu citlivosť na otázku termonukleárnej vojny.
Človek si musí položiť otázku, či si ruskí vojaci, zodpovední za odpálenie rakety Yars, našli čas na pomenovanie svojich hlavíc a ak áno, ktoré mestá by si vybrali na ich pokrstenie.
Niet pochýb o tom, že ak by sa ruskí vojaci obrátili o radu na bývalého prezidenta Dmitrija Medvedeva po prijatí správ o zachytenom rozhovore, rakety by pravdepodobne boli pomenované po nemeckých mestách – Mníchov, Berlín, Frankfurt, Hamburg, Norimberg, Düsseldorf.
„Večný nepriateľ, Nemci, sa opäť stali našimi úhlavnými nepriateľmi,“ vyhŕkol Medvedev v príspevku na svojom kanáli Telegram.
Pre Nemcov by bolo rozumné, keby dlho a tvrdo premýšľali o svojich činoch, krokoch, ktoré by mohli urýchliť konflikt, ktorý, ako poznamenal Putin, „potenciálne znamená koniec civilizácie – neuvedomujú si to?“
Neuvedomujú si to?
„Ó, zloba, rýchlo vstúpiš do myšlienok zúfalých ľudí!“
Scott Ritter, L Ántidiplomatico
Preklad: Dana Bystrická
