Na Slovensku sa dá pohádať prakticky o všetkom. Najnovšie dokonca o tom, ako čo najdôstojnejšie osláviť 17. november. Organizátori festivalu Nežná! nechceli na občianskom pódiu aktívnych politikov, Denník N chcel pozvať Františka Mikloška, Monika Tódová sa urazila a debatu zrušila. Do konfliktu sa následne vložila novinárka SME Zuzana Kovačič Hanzelová, ktorá skonštatovala, že spoločnosť sa dnes rozdeľuje „na úplne všetkom“ – a práve takéto rozdeľovanie podľa nej patrí do ruskej hybridnej vojny proti našej spoločnosti. Človek sa tak pri sledovaní slovenskej verejnej diskusie neubráni otázke: ak sa dokáže opozícia, médiá a občiansky sektor rozhádať aj o Mikloškovi a Nežnej revolúcii, potrebuje na to ešte vôbec Moskvu?
Celý spor pritom začal až banálne. Organizácia Chcem tu zostať pripravuje v Starej tržnici festival Nežná! k výročiu 17. novembra a médiám ponúkla priestor na diskusie. Denník N chcel zorganizovať debatu Ako zachrániť demokraciu a po odpadnutí Mariána Leška navrhla Monika Tódová ako hosťa Františka Mikloška. Organizátori to odmietli s jednoduchým vysvetlením: na pódiách nechcú žiadnych aktívnych politikov, bez ohľadu na ich meno či zásluhy.
Mikloško podľa organizátorov pravidlo pochopil a prijal. Tódová však nie. Oznámila, že bez neho Denník N nepríde, a debata bola zrušená. Organizátori sa následne ohradili, že sa o zrušení dozvedeli z Facebooku a že ich zásada nebola namierená proti Mikloškovi osobne, ale mala chrániť nestranícky charakter podujatia.
Ako zachrániť demokraciu? Najprv sa treba dohodnúť, kto smie na pódium
Celá epizóda má pritom takmer dokonale absurdný názov. Diskusia sa mala volať Ako zachrániť demokraciu.
A demokracia bola zachránená tak dôsledne, že sa diskusia napokon vôbec neuskutoční.
Tódová argumentuje, že medzi politikmi treba rozlišovať a Mikloško je osobnosť Novembra ’89, ktorej historické zásluhy nemožno ignorovať. Organizátori kontrujú, že práve občianska nezávislosť znamená robiť pravidlá bez výnimiek – aj pri politikovi, ktorého si sami vážia. Obe strany sa pritom hlásia k rovnakému demokratickému táboru a obe tvrdia, že bránia správny princíp.
Výsledok? Jedna strana zruší diskusiu, druhá vydá ostré stanovisko a sociálne siete dostanú ďalšiu niekoľkodňovú vojnu. Bez tanku. Bez rakety. Bez jedného ruského vojaka na dohľad.
A potom prišlo Rusko
Do celej hádky vstúpila Zuzana Kovačič Hanzelová. Mikloška označila za svojho obľúbeného politika a zdôraznila, že si ho hlboko váži. Zároveň však podporila právo organizátorov nastaviť si vlastné pravidlá a frustráciu z celej aféry už veľmi neskrývala.
„V dnešnej spoločnosti sa rozdeľujeme na úplne všetkom,“ povedala. A následne pridala vetu, ktorá celému príbehu poskytla úplne novú geopolitickú dimenziu: podľa nej je takáto atomizácia spoločnosti súčasťou ruskej hybridnej vojny, ktorej cieľom je, aby ľudia nikomu neverili, hádali sa a nakoniec boli zo všetkého znechutení.
Hanzelová teda netvrdila, že Vladimir Putin telefonoval do Starej tržnice a prikázal: „Mikloška tam nepúšťajte.“
Jej pointa bola širšia: spoločnosť, ktorá sa dokáže rozhádať na každom detaile, je presne prostredím, ktoré cudzie dezinformačné a hybridné operácie dokážu využívať.
To je dôležitý rozdiel.
Ale priznajme si – v konkrétnom kontexte celej kauzy to znie až groteskne.
Ruská hybridná vojna alebo stará dobrá slovenská schopnosť pohádať sa?
Rusko skutočne používa informačné a hybridné operácie a európske spravodajské služby ich považujú za bezpečnostnú hrozbu. Česká BIS napríklad opakovane upozorňuje na ruské informačné operácie, snahu polarizovať spoločnosť a oslabovať dôveru v demokratické inštitúcie. V septembri jej riaditeľ Michal Koudelka varoval aj pred rastúcou intenzitou ruských hybridných aktivít voči štátom NATO.
To však ešte neznamená, že každá domáca hádka potrebuje geopolitické vysvetlenie.
V tomto prípade totiž máme všetky ingrediencie priamo doma. Organizátor nastaví pravidlo. Novinárka s pravidlom nesúhlasí. Zruší účasť. Organizátor sa cíti verejne napadnutý a vydá stanovisko. Ďalšia novinárka označí celú vec za „mikrokravinu“. Sociálne siete sa rozbehnú a ľudia si vyberú svoje tábory.
Kremeľ môže pokojne sedieť so založenými rukami.
Slováci si túto disciplínu zvládajú organizovať aj sami.
„Rozdeľujeme sa na mikrokravinách“
Práve tu bola Hanzelová najpresvedčivejšia. Celý spor označila za hádku na „mikrokravinách, ktoré nikoho nezaujímajú“ a priznala, že je z podobných konfliktov unavená.
A presne tým trafila paradox celej aféry.
Mikloška si podľa všetkých aktérov vážia. Organizátori proti nemu osobne nič nemajú. Mikloško samotný ich pravidlo akceptoval. Tódová ho chce na pódiu práve preto, že si ho váži. Hanzelová si ho tiež váži. A výsledkom všeobecnej úcty k Františkovi Mikloškovi je… zrušená diskusia, ostré statusy a verejná hádka.
To už je takmer slovenská politická alchýmia: z úplného konsenzu vyrobiť konflikt.
Opozícia pritom rieši veľmi podobný problém
Celá epizóda zapadá do širšieho obrazu posledných týždňov. Aj opozičné strany hovoria o potrebe spájať sa proti vláde Roberta Fica, no zároveň sa sporia o Igora Matoviča, Michala Šimečku, spoločné tlačovky, 17. november či o to, kto s kým vôbec môže stáť na jednom pódiu.
Michal Šimečka ešte pred pár dňami nevedel povedať, či bude 17. novembra stáť na jednej tribúne s Igorom Matovičom. Matovič medzitým tvrdí, že ak sa premiérom stane Šimečka, po ňom môže prísť Milan Uhrík. PS a Hnutie Slovensko sa navzájom obviňujú z poškodzovania opozície.
A teraz sa hádka preniesla aj do mediálno-občianskeho priestoru.
Takže keď Hanzelová hovorí, že sa „rozdeľujeme na úplne všetkom“, na dôkaz skutočne nemusí chodiť ďaleko.
Putin ako univerzálna vysvetľovacia jednotka?
Najkontroverznejšia otázka preto nie je, či Rusko vedie proti Európe hybridné operácie. Vedie a európske bezpečnostné služby o nich hovoria otvorene.
Otázka je, či sa pojem „hybridná vojna“ nezačína používať tak široko, že sa stáva pohodlným vysvetlením takmer každej spoločenskej dysfunkcie.
Ľudia neveria médiám? Hybridná vojna.
Ľudia sa hádajú o politike? Hybridná vojna.
Spoločnosť je polarizovaná? Hybridná vojna.
Denník N sa poháda s organizátormi festivalu o Františka Mikloška?
Tu už aspoň nepriamo zaznie Rusko tiež.
Lenže ak má byť demokracia odolná, nemôže každý vnútorný konflikt vysvetľovať iba vonkajším nepriateľom. Musí si vedieť priznať aj vlastné chyby, egá, komunikačné zlyhania a neschopnosť zniesť odlišný názor vo vlastnom tábore.
Možno netreba hľadať Putina. Stačí Facebook
Na celom príbehu je napokon jedna veľká irónia.
Festival má oslavovať slobodu a demokraciu. Denník N chcel debatovať o tom, ako demokraciu zachrániť. Organizátori chceli demokraciu chrániť tým, že občianske podujatie nebude stranícke. Tódová chcela demokraciu chrániť tým, že na pódiu bude jeden z jej symbolov. Hanzelová chcela demokraciu chrániť tým, že všetkých poprosila, aby sa prestali hádať o „mikrokravinách“. A výsledkom je ďalší krásny slovenský konflikt, v ktorom všetci zachraňujú demokraciu pred všetkými ostatnými.
Možno je teda ruská hybridná vojna naozaj veľmi sofistikovaná. Ale pri pohľade na tento prípad sa ponúka ešte jednoduchšia hypotéza:
Kremeľ nemusí robiť nič. Opozičným médiám či osobnostiam stačí Facebook, jedno pravidlo o pódiu a nechať ich chvíľu osamote. O zvyšok sa postarajú sami.
-rvv-
