Skip to content
Menu

(Rozhovor) Štefan Nižňanský: Spravodajstvo i aktuálna publicistika verejnoprávnej televízie sú stále hlásnymi trúbami opozície

Koaličný príbeh okolo reformy verejnoprávnej televízie a rozhlasu nemá zatiaľ konca. Dodnes nebola parlamentná väčšina schopná navoliť členov Rady Slovenskej televízie a rozhlasu (STVR). Tento stav priniesol dlhodobú paralyzáciu samotnej verejnoprávnej inštitúcie. Nekompletné zloženie jej Rady neumožňuje zvoliť riadneho generálneho riaditeľa s plnými kompetenciami. Nielen o tom sme sa rozprávali s bývalým a posledným riaditeľom Slovenskej televízie Štefanom Nižňanským, ktorého v roku 2011 odstránila vláda Ivety Radičovej zlúčením verejnoprávnej televízie a rozhlasu.

Od júla minulého roka je v platnosti nový zákon o Slovenskej televízii a rozhlase (STVR). Ako vnímate doterajšou neschopnosť koalície prijať dohodu, ktorá by umožnila v parlamente zvoliť členov jej Rady?

Je to vysvedčenie neschopnosti vládnej moci a potvrdenie skutočnosti, že v slovenskej politike je možné všetko. Najmä to, že nejaká šedá eminencia (povedzme všemocný oligarcha) dokáže presadiť svoj záujem a blokovať fungovanie štátu i parlamentu. Veď NR SR – najvyšší zákonodarný orgán – porušil ústavu i vlastné zákony.

Pokiaľ viem, išlo o (pre mňa nepochopiteľný) súboj nejakého „duševného maloroľníka“ (vraj v strane Hlas-SD) presadiť – proti zásadám, logike, etike, morálke i proti zdravému rozumu do Rady STVR liberálneho exministra kultúry Daniela Krajcera (nominanta SaS). Práve toho, ktorý tak ochotne miništroval v Radičovej vláde s Miloslavou Zemkovou a s Ľubošom Machajom pri likvidácií Slovenskej televízie a jej generálneho riaditeľa.

V rade štátnej televízie mal byť vraj podľa koaličného ministra ten Krajcer, ktorý má na triku nepremyslené a bleskové zlúčenie STV a SRo z konca roku 2010. Ten Krajcer, ktorý to zlúčenie dosiahol násilne a protiprávne – lebo s použitím zločineckých mafiánskych metód (vydieranie a vyhrážanie sa) a tiež za cenu porušenia ústavných, profesionálnych aj ľudských práv jedného konkrétneho občana Slovenskej republiky.

No nepočul som a ani nečítal nikde, že by za to ten kruciálne dôležitý kandidát do Rady STVR niesol zodpovednosť. A určite ani ten mocný hráč v zákulisí, čo stál (alebo stojí?) za Krajcerom, či za „sociálnodemokratickým“ ministrom s progresivistickými maniermi vo vládnej koalícii nádeje… Isto v tomto celom galimatiáši zohral úlohu atentát na premiéra Roberta Fica. On by takúto hlúpotu – teda aspoň podľa mňa – nepripustil.

No niekto zneužil situáciu a zahral esom z rukáva. Vystavil však tým na pranier a ku kameňovaniu ministerku kultúry a tvorcov zákona o STVR. Takto babrácky sa to predsa nerobí! A to mali poruke príklad z Poľska kde problém vyriešili za tri týždne po voľbách…Spolupáchateľmi sú v tom rovnako tie podivuhodné figúrky, čo sa ktovie s akými cieľmi a úlohami dostali na kandidátne listiny Hlas-SD a SNS , aby sa prepašovali do parlamentu. Dnes to dračie ovocie koalície dozrelo.

Tým, že nie je Rada STVR v plnom zložení, nedokáže napríklad zvoliť riadneho riaditeľa s plnými kompetenciami. Ako hodnotíte mandát dočasného riaditeľa Igora Slaninu?

Samozrejme, škodí to televízií aj verejnosti. Dočasný riaditeľ, ktorý bude dočasne v kresle po celé funkčné obdobie? – to je paradoxom a slovenským unikátom… No niektorým kruhom to isto vyhovuje. A samozrejme pánovi Slaninovi tiež.

To, že STVR nemá dodnes zvolené riadne vedenie, je asi najviac viditeľné v spravodajstve a publicistike. Ako vnímate napríklad fakt, že na mnohé najmä zahranično-politické témy sa vyjadrujú odborníci z Českej republiky?

Mňa to neprekvapuje. Stúpajúci tlak proti Robertovi Ficovi osobne – aj proti štvrtej vláde štátnika v premiérskom kresle – ide z Prahy. Poukázal som na to už opakovane a peňazovody „od českého Mostu“ prerástli filantropické úsilie démonizovaného Soroša. A to len preto, že meno 95 – ročného burzového špekulanta maďarského pôvodu poznajú v celom svete, zatiaľ čo mená Winkler, Pudil, Bobela či spoločnosť Draslovka, u nás skoro nikomu nič nevravia… Rovnako, ako ich mediálne tykadlá Dobrovský & Šídlo. Pre mladých investigatívnych novinárov by to však nemal byť neriešiteľný rébus.

Na druhej strane treba objektívne uznať, že odchodom Ľuboša Machaja, sa mierne zlepšila objektivita v rámci spravodajstva a publicistiky. Akým spôsobom je však možné urobiť v tomto smere úplný poriadok zo strany budúceho vedenia s plnými kompetenciami?

Ste o tom vnútorne presvedčený? Ja nie. Je to hra na slepú babu… Spravodajstvo i aktuálna publicistika sú stále hlásnymi trúbami opozície, odpadovým kanálom s nahromadenou toxickou entitou (oni si hovoria komunita), ktorá ani len netuší o čom je objektívne spravodajstvo. Dodnes sa stále medzi zvučkami spravodajských relácii STVR miešajú správy s komentovanými postojmi. K akémukoľvek kroku vlády či koaličného politika dávajú priestor na nekonkrétnu, nekonštruktívnu kritiku. Sú to len nenávistné a zlomyseľné reakcie na úrovni nadávok či provokácií.

Mohli by verejnosti v správach dopriať viac priestoru na informácie.  Možno kreatívnym oznamom pred každou zvučkou spravodajskej relácie: „opozícia je proti všetkým a všetkému, čo v nasledujúcej polhodine uvidíte a budete počuť.“ Možno by sme sa dozvedeli aj o niečom inom, ako len o Ukrajine, mohli by sme spoznať i ozajstných politikov a ich prínos pre svet, ak by nám nenanucovali len a iba skorumpovaného Zelenského či skompromitovanú Uršulu.

Veľkou výzvou budúceho generálneho riaditeľa bude odstránenie veľkého investičného dlhu v STVR. Ktoré oblasti sú podľa vás v tejto verejnoprávnej inštitúcii najviac zanedbané?

Investičný dlh a ekonomika nie sú tak kruciálnym problémom, ako personálna zložka. Ekologickí aktivisti a ochranári riešia ozónovú dieru, uhlíkovú stopu a nezmyselný green deal. My, seniorskí žurnalisti a členovia národných stavovských organizácii novinárov, krútime hlavami nad osobnostnou a intelektuálnou dierou, progresivistickou stopou z fakúlt žurnalistiky a „masmediálnych krúžkov“ do médií, ovplyvňujúcich verejnú mienku. A žasneme, do akého hustého a nepriechodného malinčia s ostrými hrotmi prerástli sprvu nesmelé a ojedinelé výhonky z politických think tankov…

Určite mi dáte za pravdu, že vo verejnoprávnej televízii by sa mali vysielať všetky športové prenosy slovenskej reprezentácie, ako aj všetky športové prenosy napríklad slovenského futbalového klubu hrajúceho jednu z troch európskych súťaží. Ako ste vnímali doslova špinavý podraz Televízie Markíza, ktorá vysielala zápasy Slovanu Bratislava v Lige Majstrov v rámci jej platenej verzie Voyo?

Súhlasím, že aj v tomto zlyhali všetky regulačné orgány, no tiež štátna politika, ktorá nám občanom, voličom, divákom musí garantovať národno-štátny záujem. Aj v športe. Nie je to iba vecou Markízy. Veď reprezentačný šport nám ukradla i JOJ. Keď mala vysielacie práva na svetové šampionáty vo futbale či v hokeji verejnoprávna televízia, sprostredkovala ich všetkým občanom republiky.

Podľa pravidiel EBU musia aj komerčné televízie sprístupniť udalosti verejného záujmu, významného charakteru až 80% obyvateľstva. U nás to neplatí a nikto to ani nedokáže napadnúť, sankcionovať, zjednať nápravu. V tomto zlyhalo v mojich očiach i nové ministerstvo športu a tiež najväčšie športové zväzy. Komercia prevalcovala potreby národa. Ja mám televízor napojený len na terestriálnu anténu a slovenskú reprezentáciu vidím len vtedy, ak jej zápasy vysiela Česká televízia. A spomínali ste zápasy Slovana v Lige Majstrov? On tam hral…??? Neviem o tom, v slovenskej štátnej televízii som nevidel ani jeden jediný zápas.

Otázka na záver. Akú úlohu by mala zohrať STVR v rámci súčasného slovenského mediálneho trhu? 

Takú, akú jej predpisuje európska legislatíva, slovenské zákony a interné predpisy verejnoprávneho vysielateľa. Všetkých, ktorí to nechápu alebo nechcú rešpektovať treba z toho Čuda medzi ZOO a cintorínom transparentne vyhnať!

Zhováral sa: Matej Mindár

Foto: zvtv.sk