Minulotýždňové rozhodnutie Ústavného súdu SR pozastaviť účinnosť časti nedávno prijatej novely trestných kódexov ešte viac prehĺbilo dlhotrvajúce napätie v koalično-opozičných sporoch. Neprispelo k tomu ani vyjadrenie prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorá už dlhodobo stojí jasne na strane opozície. Jej prehnaný politický aktivizmus, nehodný hlavy štátu, ukazuje ako jej skutočne záleží na tej časti spoločnosti, ktorá podporuje strany súčasnej vládnej koalície. Vytvára sa tak falošný dojem, že stojí na „správnej strane dejín“ bojujúcej proti hrôzovláde Roberta Fica a jeho kumpánov. Ak považuje rozhodnutie Ústavného súdu SR ako dobú správu pre demokraciu a právny štát na Slovensku, treba si položiť otázku, prečo nebola taká aktívna v tejto veci aj počas tri a pol ročnej vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera? Jej ďalšie hodnotenie už nepotrebuje žiadny komentár. Počas svojho päťročného mandátu sa nikdy nepokúšala byť nadstraníckou prezidentkou všetkých Slovákov. A čo je horšie toto svoje mentálne nastavenie prezentovala aj tým keď sa vyjadrila, že mnohým z nich vôbec nerozumie.Týmto spôsobom nimi absolútne opovrhla. Ich jediným prehreškom sa stala skutočnosť, že nezdieľajú jej politické videnie sveta. Toto hovorí za všetko.
Vráťme sa však k minulotýždňovému rozhodnutiu Ústavného súdu SR. Z politického hľadiska môže byť spokojná tak ako koalícia, tak aj opozícia. Napriek tomu, že ide len o dočasné pozastavenie niekoľkých ustanovení v trestných kódexoch, vo veci zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry SR Ústavný súd SR nevyhovel požiadavkám Zuzany Čaputovej a opozície. Jej osud je tak nadobro spečatený. Od 20. marca prejdú jej prokurátori pod priamu pôsobnosť Generálnej prokuratúry SR. Aj keď ústavní sudcova ešte nerozhodli o celkovom posúdení ústavnosti trestných kódexov, je vysoko nepravdepodobné, že by vyhlásili zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry SR za protiústavný krok. Tento predpoklad vychádza z objektívneho faktu, že každá legitímne zvolená vláda má právo prijímať alebo meniť zákony, ktoré sú v súlade s Ústavou SR, na základe demokraticky zvolenej väčšiny poslancov Národnej rady SR. Ak ma pamäť neklame tak zmienka o Úrade špeciálnej prokuratúry SR nie je súčasťou základného zákona štátu. Pokiaľ by ústavní sudcovia vyhlásili jej zrušenie ako protiústavné dovolím si tvrdiť, že by nedôvera voči tejto inštitúcii ešte viac narástla. V očiach veľkej časti verejnosti by boli považovaní za oficiálnych vykonávateľov vôle Zuzany Čaputovej, Daniela Lipšica a celej opozície.
Viem si však predstaviť, aj keď nerád, že v prípade pozastavenia ostatných schválených zmien v trestných kódexoch, môže niektoré ich ustanovenia vyhlásiť za protiústavné. Nech už to dopadne akokoľvek Ústavný súd SR si svojim konečným rozhodnutím tak či tak pohnevá časť verejnosti. Ak by uznal, že všetky ustanovenia v trestných kódexoch sú v súlade s Ústavou SR, opozícia za asistencie tzv. mienkotvorných médií, by spustila voči nemu nenávistnú kampaň a ústavných sudcov by označovala za ľudí Roberta Ficova a jeho „nedemokratického režimu“. Naopak ak by sa vyslovil, že všetky ustanovenia alebo ich časť sú protiústavné, koalícia a jej podporovatelia by ich nálepkovala za služobníkov opozície.
Vráťme sa ešte na chvíľku k nedávnemu pozastaveniu časti ustanovení v trestných kódexoch. To, že sa o rozhodnutí Ústavného súdu SR v tejto veci dozvedeli skôr médiá ako účastníci konania považujem za zlyhanie samotnej ústavnej inštitúcie. Jasne odsudzujem takéto konanie. No na druhej strane musíme brať s nadhľadom niektoré vyjadrenia koaličných politikova prijať fakt, že nie je to prvý krát, čo Ústavný súd SR rozhodol pozastaviť účinnosť prijatého zákona pred jeho publikovaním v Zbierke zákonov. Pred vyhlásením rozhodnutia ústavných sudcov pozastaviť účinnosť časti novely trestných kódexov vyhlásil pre médiá ústavný právnik Vincent Bujňák, že Ústavný súd SR získal túto právomoc v roku 2001. Povedal pritom zároveň, že za dve dekády vyhovel 25 návrhom zo 105 podaných. Ako ďalej poznamenal v rokoch 2001 až 2011, teda za prvých desať rokov od získania tejto právomoci, vyhovel z 32 takýchto návrhov len v ôsmich prípadoch. No a v druhom desaťročí, teda od roku 2012 do roku 2021, mu bolo predložených 73 návrhov na pozastavenie účinnosti, pričom vyhovel 17. Vincent Bujňák takisto poznamenal, že príkladom z nedávnej minulosti je pozastavenie účinnosti ustanovenia Zákonníka práce, ktoré by umožňovalo zamestnávateľom dať zamestnancovi výpoveď, ak tento dovŕši 65 rokov veku a vek určený na nárok na starobný dôchodok. Toto ustanovenie malo byť účinné od 1. januára 2022. Sudcovia Ústavného súdu SR rozhodli o pozastavení účinnosti 15. decembra 2021 a jeho uznesenie bolo v Zbierke zákonov publikované 29. decembra 2021.
Nedávne rozhodnutie Ústavného súdu je víťazstvom koalície aj opozície. Podľa slov premiéra Roberta Fica zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry SR a odchod Daniela Lipšica z jej čela, je jeho osobným politickým víťazstvom. Ako politicky motivovaný špeciálny prokurátor stál na čele procesov, ktoré mali počas vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera politické požehnanie. Robert Fico tak naplnil očakávania svojich voličov a koalícia pod jeho vedením ustála silný tlak opozície. Vysporiadal sa tak inštitúciou, ktorá sa spreneverila svojmu poslaniu. Naproti tomu aj opozícia môže byť spokojná s rozhodnutím ústavných sudcov, pretože novela trestných kódexov zatiaľ nenadobudne účinnosť ako celok. Má tak nádej, že zápas o „slušnosť a spravodlivosť“ sa môže skončiť pre ňu víťazne. V závere mi neostáva nič iné len smutne skonštatovať, že aj nedávne rozhodnutie Ústavného súdu SR polarizuje slovenskú spoločnosť.
Autor: Matej Mindár
