Slovenský parlament znova odmietol vyhlásiť 30. september za pamätný Deň mníchovskej zrady
Okrem udalostí, ktoré poznačili dejiny štátu pozitívne, sú však aj udalosti, ktoré si treba pripomínať ako akési memento. Preto do istej miery prekvapuje, že v našom kalendári má svoje miesto 21. august, ktorým si pripomíname Deň obetí okupácie Československa vyhlásený ako pamätný deň v súvislosti s inváziou spojeneckých vojsk v roku 1968, v prípade Mníchovskej dohody však koaliční poslanci akosi iracionálne váhajú.
Iste aj preto poslanci Smeru už druhýkrát po sebe predložili návrh, aby sa pamätným dňom Slovenskej republiky stal aj 30. september, keď vstúpila do platnosti takzvaná Mníchovská dohoda. Ako vieme, táto dohoda bývalých spojencov Československej republiky mala pre náš štát ďalekosiahle negatívne dôsledky – znamenala stratu značnej časti územia a de facto nás zbavila možnosti vojensky sa brániť. Na druhej strane je pre Slovensko ešte dôležitejší iný dátum, a to 2. november, keď bola vo Viedni roku 1938 podpísaná Viedenská arbitráž, ktorá pre nás znamenala stratu vyše 10-tisíc kilometrov štvorcových územia.
Iste, bez Mníchovskej dohody by nebolo ani Viedenskej arbitráže, ale tá sa dotkla Slovenska takpovediac priamo, a zároveň bola prvým hmatateľným dôsledkom dlhodobej revizionistickej politiky Maďarska a jeho diplomacie, ktorá sa nikdy nezmierila s Trianonskou zmluvou. Tento pamätný deň je o to dôležitejší, že skrytý revizionizmus je v maďarskom diskurze stále prítomný i dnes a má rôzne prejavy, či už cez aktivity zduženia 64 žúp, alebo cez činnosť ďalších revizionistických či iredentistických síl.
Pamätné dni majú svoj význam a ich odmietnutie parlamentom nemá žiadne logické opodstatnenie. Zrejme sa teda pamätného dňa, či už to bude 30. september ako Deň mníchovskej dohody alebo 2. november ako Deň výročia Viedenskej arbitráže nakoniec dočkáme, ale to bude musieť vládnuť koalícia, ktorá si ctí historickú pamäť a udržiava ju v národnom povedomí.
Zdroj: cz.sputniknews.com
