PREPIS ROZHOVORU:

Mimi Šramová:  Roman, tak týždeň si už poslancom, ako sa ti to pozdáva v parlamente?

Roman Michelko:  Ja som nešiel do neznámeho prostredia, ja som tam bol dlhé roky, buď ako asistent, alebo ako novinár. Dlhé hodiny som prežil na balkóne, chodil som po kuloároch, čiže viac menej podľa očakávaní. Samozrejme, troška prekvapivé bolo to extempore Matoviča, ktorý ešte aj v prvý deň začal prerážať dno, ak sa to vôbec ešte dá. No a samozrejme moje miesto v parlamente nie je bohvie čo, lebo vedľa mňa je Kolíková, Šipoš, Mikulec.

Mimi Šramová:  Tých, ktorých sme spomínali v reláciách.

Roman Michelko: Remišová, karma je tam veľmi biedna, dúfam, že to nejako odfiltrujem. Ja som presne tam, kde končia koaličníci a začínajú opozičníci. Neviem, nejako to musím predýchať.

Mimi Šramová: Vidím, že náramok proti urieknutiu stále nosíš. Ako sa pozeráš jednak na tú atmosféru v parlamente, na druhej strane vy ako strana, kandidáti a ašpiranti na rôzne funkcie ministerské, ste si toho užili v mainstreamových médiách. Ako náhle boli zverejnené mená, už teraz, keď je vymenovaná nová vláda, tak sa to posunulo na poslancov. Aj o tebe čítam každé ráno v mainstreamových médiách, že si hviezda konšpirácií a zrazu si poslanec. Ako sa s tým vysporiadávaš, či ťa niekto aj v parlamente oslovil z týchto ľudí, či si to len šepkajú poza tvoj chrbát.

Roman Michelko: Takto. Treba jednoznačne povedať, mne nikdy nikto žiadnu konšpiráciu neprišil. Neexistuje jediný blud, ktorý by som ja hlásal. Oni v rámci tých konšpirácií hovoria, že chodím do konšpiračných médií. Ja hovorím, že ja si riešim sám za seba a nech riešia, čo ja tam poviem. Bola by tá otázka adekvátna, ak by som bol šéfredaktor takého médiá a púšťal takéto bludy. Ja predsa nemôžem byť zodpovedný za to, že nejaká vec, v nejakom médiu vyjde, kde som aj ja. Ja nemám problém chodiť do mainstreamových médií, do komerčných, verejnoprávnych, treba všade hlásať myšlienky, postoje. Toto je úplná blbosť, také tie skratky,  že konšpirátor. Nech mi povedia, čo som  ja povedal. V tomto sú úplne slabí v karmflekoch, ale samozrejme nálepkovanie funguje. Samozrejme, že sme si zadali tým, že je taká tichá dohoda, že nebudeme dávať, Nku, SME, Expresu, Aktualitám rozhovory a nebudeme s nimi komunikovať.

Mimi Šramová: A my sme si to za nich zlizli na tej tlačovej konferencii.

Roman Michelko: Ja nemám s tým problém povedať, že je to žurnalistická žumpa, čo sa týka JOJKY, Markízy, dostali šancu na sebareflexiu. Samozrejme, že nemá zmysel nikdy nekomunikovať, ale však nech si oni uvedomia. Tak, či tak nie je tam snaha napísať, čo len milimeter niečo objektívne. Samozrejme v Nku som bol skádrovaný do tretieho kolena. Dávajú mi absurdné nálepky, samozrejme,  že človek nemá chuť bojovať s nimi, ale oni musia chápať, že existuje aj spätná reflexia. Ak sa oni správajú absolútne neadekvátne, tak aj druhá strana im nemá prečo vychádzať v ústrety.

Mimi Šramová: Nie ste v tom sami. Najnovší trend je, že novinári v mainstreame kádrujú novinárov z alternatívy takzvanej za to, že sa pýtajú prvé otázky na tlačových konferenciách. Za to, že sa vôbec pýtajú. Dnes som si prečítala, že novinári z alternatívy budú mať nulovú kapacitu, byť kritickí ku vláde. Ale ja si nepamätám, že mainstream k Hegero-Matovičovej vláde by bol nejaký extra kritický od začiatku.

Roman Michelko: Na druhej strane, keď si zoberieme InfoVojnu, tak Noro vyprášil kožuch hocikedy Kaliňákovi.

Mimi Šramová: Toto asi nepočuli.

Roman Michelko: Áno, zjavne o tom oni nevedia. Samozrejme, že sú nejako hodnotovo orientované médiá, a sú im bližšie alebo menej. Druhá vec, ak si niekto predstavuje, že hlavným poslaním médií je byť piatou kolónou opozície, tak to sú asi dosť choré predstavy. Čo je dnes v mainstreame, tá miera aktivizmu, však  preboha Tódová, Leško, chodili, že zachráňme demokraciu, starý Šimečka. To je taký aktivizmus, tie noviny nemajú nič, to sú PR agentúry. Tak, nech sa potom nečudujú, že sa takto k nim normálni ľudia správajú. Ak ja viem, že ide robiť rozhovor, alebo písať článok so mnou PR agentúra konkrétnych politických síl, tak aj pristupujem k tomu, že vy nemáte nič s objektívnosťou spoločné. Že budú kádrovať, v poriadku, čo už, mne už vykádrovali všetko, už nič nenájdu. Nech sa páči, viem s tým žiť, viem s kým mám tu česť. Ja si myslím, že ľudia, ktorí ma podporujú, tak tieto pseudo argumenty nijakým spôsobom nezavážili.

Mimi Šramová: Lebo, v čom som ja konšpirátor, keď sa teraz pýtam teba na tvoj názor, na tvoje skúsenosti z parlamentu. Alebo, keď sme v minulosti točili podcasty, v čom spočíva to konšpirátorstvo, keď je to iný názor. Aby sme si to na drobné rozobrali. Rečnícka otázka.

Roman Michelko:  To sa spýtaj tých v denníku N, povieš Tódovej, alebo neviem komu, že ja som konšpirátorka, akú konšpiráciu ste mi kedy vytiahli, čo som ja povedala. Ja neviem, berú vzory DNA z výterov z nosov, alebo chemtrails, alebo akú konšpiráciu. Však pouč, možno si nepamätám všetko, ale ja si naozaj nespomínam, že by si takéto veci ty riešila. Toto je úplná nálepka. Hovoria o nás, že sme konšpirátori, tak každý si pomyslí svoje. Áno sú zákopy, sú aj také hybridné médiá, Štandard, no Postoj, už menej odkedy je tam Vagovič. Ja čítam aj také na pomedzí. Tie majú aj naozaj nejakú pridanú hodnotu, druhá vec, že sú zamknuté, čo je dosť problém, hlavne alternatíva existuje v extrémne chudobných podmienkach. My nemáme ani zďaleka takú možnosť robiť investigatívu, alebo niečo podobné. Sú obrovské  nároky, pri extrémne nízkych možnostiach. Treba povedať na druhej strane, že aj alternatíva nie je vždy kvalitná. Kde kto si dá dnes kameru  a robí zo seba médium, tliacha tam dve na tri. Ja to nedávam do jedného vreca. Poďme médium, po médiu, povedzme akú konšpiráciu dalo, akú hlúposť, keď urobili niekedy chybu, či sa dalo na pravú mieru. Aké aktivistické záležitosti urobili. Toto všetko treba jasne povedať, ale tu neexistuje schopnosť rozmýšľať a vecne dávať výhrady, tu je len nálepkovanie. Dnes je to skôr ako placet, aha konšpirátor, treba si ho pozrieť a vypočuť, tam asi budú nejaké normálne veci. Keby sa zobralo množstvo pochybení, lží a absurdít a aj manipulácií, ktoré urobili verejnoprávne, ale aj komerčné médiá, tak máloktoré konšpiračné by sa chytalo na Denník N, alebo podobné médiá.

Mimi Šramová: My sme zistili, že sa nám nalogovali na telegramové účty, ktoré máme spravodajské, preskip linky si tam dávame, komentujeme to. Tiež to teda komentovali, že čo je to za typ žurnalistiky a potom nás kádrujú, ale nie je to šťastná, to krajina, kde sa medzi sebou kvári koalícia, opozícia, politici, ale ešte aj médiá. Nebolo by lepšie sa sústrediť na to, ako zlepšiť krajinu, aká tu bola spúšť za tri a pol roka. Predsa tá inflácia sa týka, tak mainstreamových novinárov, ako aj alternatívnych novinárov. A to, čo sa v krajine deje, tak isto.

Roman Michelko: To je otázka, persón osôb, viem si predstaviť, že sú aj ľudia z korporátu, ktorí nie sú extrémne drzí, normálne slušne sa opýtajú, ja slušne odpoviem. Treba diferencovať, je to meno od mena, aj v neslušnom médiu sa môže nájsť nejaký slušný človek. Nejakým omylom, alebo aspoň sa nesnaží robiť brutálne aktivizmy. Je to rôzne, v USA sú totálne vyhranené média, to Fox News nikto nečaká, že bude adorovať Demokratov, CNN a podobne. Tam sú médiá, ktoré sú jasne zafarbené, každý to vie. V Európe sú skôr také, že neutrálne médiá. Na Slovensku nejdeme týmto smerom. Druhá vec, základná ľudská slušnosť, alebo vychovanosť. Dobre, však máme iné názory, ale môžeme si sadnúť v bufete a porozprávať sa. Sú aj takí ľudia. Pokiaľ sú nejakí kádrovači a krágľovači, že pre nich si hlupák. Taká predstava, že čo tu vládne garnitúra, že to sú polovzdelaní blbci, ktorí nevedia jesť príborom, lyžičkou, vidličkou, ktorí smrdia cesnakom a borovičkou. To, čo bolo predtým, tak to bolo niečo ,,hoch“. Nie je to ani z ďaleka tak. Máme vzdelaných ľudí s rozhľadom. Technológia moci a výkonu moci je neporovnateľná. Fico je štvornásobný premiér a všetky jeho mandáty prešli celé, v zmysle, tá garnitúra, čo začala, aj dokončila. Čo sa o druhej strane povedať nedá. Máme ľudí, ktorí sa už aj v opozícií osvedčili, majú to v hlave v pohode. Od persón typu Remišovej, Šipoša, naozaj tá kvalita je. Ak to nechcú vidieť, v poriadku. Pozri sa, ľudia rozhodli. Ani ich extrémny aktivizmus nepomohol ich silám, aby to vyhrali. Niekedy je to až kontraproduktívne tie obrovské množstvá financií, ktoré mali. Mimovládky tlačili: koniec Slovenska, zajtra nevyjde slnko. Vyšlo slnko, ja som prvého októbra ráno o pol šiestej čakal na električku, keď som išiel zo štábu a normálne vyšlo slnko. Predpovede nevyšli, čo od nich čakať. Treba ich brať takých akí sú. Čo je podstatné, treba im jednoznačne povedať, že likvidovať konkurenciu, tým, že im budeš vypínať weby, tak toto nemôže byť. Mojou osobnou ambíciou je prijať zákon, aby nebolo možné vypínať weby, bez právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu. Lebo to bolo niečo šialené. Ak si myslí mainstream, že takýmto spôsobom eliminuje konkurenciu, tak to sa teda mýli.

Mimi Šramová: Robert Fico stihol summit takmer na hodinu, na minútu presne, bolo to tesné aj menovaním vlády aj s touto služobnou cestou. Mainstreamové médiá si zgustli na tom, že teraz uvidíme, kto sa s ním bude baviť, kto sa s ním nebude baviť, že bude sedieť niekde v kúte. Neudialo sa tak, Robert Fico dal večer fotky aj videá, vyzeralo to, že všetci sa s ním srdečne zvítali, dokonca aj šéfka Európskej komisie. Ako vnímaš túto cestu? Tie posolstvá, ktoré tam povedal?

Roman Michelko:  Tie posolstvá boli očakávané. Bol aj na tom výbore pre európsku integráciu, kde jasne povedal, tam bola aj taká interpretačná vsuvka, že všestranná pomoc Ukrajine, čo to znamená, či aj vojenská. Samozrejme, Šimečka niečo iné interpretoval, Ferenčák povedal niečo iné, a tak ďalej, a tak ďalej.

Mimi Šramová: Marcinková.

Roman Michelko: Áno, som sa pousmial. Aj vravel Costa, portugalský premiér, ktorý chcel, aby ho vyhodili zo Socialistickej internacionály. Teraz smiech od ucha k uchu a bude sa s ním objímať, falošnosť nepozná hraníc. Musia ho rešpektovať. Je fajn, že Orbán má nejakého parťáka, alebo ako to nazveme. V tomto zmysle nič nového. Politika a európska politika je extrémne falošná a je fajn, že hlas zdravého rozumu bude počuť, že nebude jediný. Áno v Poľsku to vyšlo naopak ako na Slovensku, takže tá V3, raz je to lepšie, raz je to horšie. Je fajn, že vyšiel nový hlas o tom, že utečeneckú krízu treba naozaj riešiť. Uvidíme ako to nakoniec skončí. Ja verím, že v tomto období sa zabezpečí a uchráni jednomyseľnosť, že žiadne väčšinové hlasovania nebudú, že právo veta ostane, lebo toto je kľúčové. Žiaden zásadnejší posun k federalizácií nebude. A že budú premiéri, ktorí sa dokážu aj skoordinovať, aj garantovať národnoštátne záujmy.

Mimi Šramová: Pred voľbami si Progresívci založili kampaň na tom, anti Fico kampaň, že ak sa Fico dostane k moci, bude to znamenať koniec demokracie a koniec členstva v EÚ a NATO, čo sa teda včera a dnes nepotvrdilo. Nie sú hoaxeri tí Progresívci?

Roman Michelko: Ale, že brutálni. Dokonca sa stalo niečo, čo sa nikdy nestalo, dokonca v preambule koaličnej zmluvy sa toto zakotvilo. Ešte nebola koaličná zmluva, ktorá by mala takéto tézy. Ale bolo to jasné. Nikdy, nikto, nič, také nehovoril. Hovorilo sa samozrejme o tom, že aká bude tá Európska únia. Hovorilo sa proti federalizácií, hovorilo sa o tom, že aj v Európskej únii a NATO sa budú nejaké záujmy hájiť. Byť v NATO neznamená, že je štát povinný dávať zbrane. Nakoniec všetky naše arzenály sme už dali, aj S-300 aj Mig 29, niet už o čom. Teraz ten základný problém je, že to bol klasický alarmizmus. To znamená koniec sveta, ráno nevyjde slnko. Vytvárala sa ilúzia, že ak skončia voľby, tak ako skončili, tak to bude koniec sveta. Samozrejme, cieľ bol jediný, mobilizovať voličov. Hralo sa veľmi na to, aby to vyhral Šimečka, aby on mal prvý pokus, aby zostavoval vládu. Samozrejme plán B, bol, že chytia Pellegriniho na svoju stranu. Že sa aspoň tie kolaterálne straty aspoň pokryjú. Realita bola taká, že takáto vláda by bola extrémne labilná, extrémne nestabilná, bez hodnotového a programového spojiva, s jediným argumentom, lebo Fico. Som veľmi rád, že absolútna väčšina ľudí v Hlase, ale aj Pellegrini raz a jasne pochopil, že to by bola záverečná, konečná, že osud SDĽ v roku 1998 bol neodvratný. Vtedy mali 14,7%, teda cirka ako dnes Hlas, skončili na 1,4%. Myslím si, že dohoda je, racionalita zvíťazila, sú to ľudia skúsení v politike, ja vidím tú perspektívu fajn. Alarmizmus nevyšiel, ľudia nie sú tak hlúpi, aby sa nechali takýmito hlúposťami zastrašiť.

Mimi Šramová: O právnom štáte sme mali nie jednu debatu za tri a pol roka. Ako vnímaš tie prvé kroky Matúša Šutaja Eštoka, ako ministra vnútra, čítala som také komenty, že ide ako Husqvarna . Prevelil policajného šéfa Hamrana do Popradu, odvolal viceprezidentov, zrušil ich pozície, ďalších prevelil tiež. Ja som dnes dostala veľmi veľa telefonátov a smsiek, čo sa tam deje. Ako to vnímaš ty, tieto kroky?

Roman Michelko: Ide ako píla, presne ako si povedala, obrovský rozdiel oproti Šimkovi. Naozaj nie je Šimko, čo vajatá, som zvedavý, či ráno nastúpi (Hamran), lebo meškal vlak.

Mimi Šramová: Že je na PNke som počula.

Roman Michelko: Na Pnke dobre, tri dni predtým…Je mi veľmi sympatická táto guráž, myslím si, že doba týchto čurillovcov a doba, kedy úradníci odvolávali politikov skončila. To je jasné, jednoznačné. Všetko, čo spáchali bude Inšpekciou vyšetrené. Ja očakávam, že sa Santusová a Oblúk obnoví, že sa všetky tie nahrávky dostanú, tam kde majú, legálne nahrávky, to treba jasne povedať. A budú sa jednoducho zodpovedať zo svojich trestných činov a zločinov. Viem, že Dlugošová z toho Úradu pre whistleblowerov ich blokla, alebo im dala kvázi ochranu.  Neviem úplne detaily toho zákona, ale Šutaj Eštok urobil to, čo by mal urobiť každý minister vnútra podľa zákona. Ak je stíhaný, tak okamžite postaviť mimo služby, neznamená to, že sú vinní. Existuje prezumpcia neviny, neznamená to, že bez náhrad budú vyhodení. Znamená to, že prejde legitímny súdny proces, ak sa obhája, dokážu, že nekonali nič protizákonné, v poriadku, môžu byť. No ak sa dokáže opak, tak pôjdu bez výsluh a budú niesť plnú právnu zodpovednosť.

Mimi Šramová: Ty si sa stal predsedom výboru pre kultúru a médiá. Aké máš plány?

Roman Michelko: Plány mám veľmi veľké, ale než by som o tom hovoril, tak poviem tebe ako všetkým. Samozrejme, bude sa pripravovať programové vyhlásenie vlády. A to bude prienik v danom rezorte všetkých troch koaličných partnerov. Samozrejme lietajú tu názory, že aký zákon a tak ďalej, ja samozrejme neviem úplne precizovať, sedel som s Laššákovou z Hlasu. Počul som informácie od Dušana Jarjabka, je tam Mažgút, je tam Jano Podmanický. Čiže takto sa nejako spojíme a predpokladám, že aj na ministerstve a spolu s ministerkou dáme prieniky. Ja mám 15 legislatívnych návrhov. Zistíme ich priechodnosť v rámci koalície, a ten prienik, čo sa zhodneme, že do tohto zákona pôjdeme, bude mať také, alebo onaké politické náklady. Samozrejme lídri musia povedať, podržíme vám chrbát, ak toto budeme mať, ak bude to v PVV, ja teda verím, že to nebudú stratené roky. Verím, že sa za tie štyri roky veľa urobí pre slobodu tlače, pre slobodu médií, pre to, aby verejnoprávne médiá mali naozaj verejnoprávny charakter. A boli to médiá verejnej služby a nie slúžky nejakých skompromitovaných politických síl. Aby etalónom správneho verejnoprávneho moderátora nebol majster sveta v skoku do reči. Lebo však toto bolo doteraz, no a samozrejme ja mám veľmi veľa predstáv v oblasti kultúry, v zmysle fondov na podporu umenia, vrátenie Litfondu, teda toho postavenia, aké bolo. Audiovizuálny fond, zákon o Matici slovenskej a tak ďalej. Ale hovoriť o nejakej jemnej štruktúre je ešte príliš predčasné. Musíme sa stretnúť, musíme sa dohodnúť, ja neviem PVV bude mať 15, 12 strán, tak 1,5 strany budú v tézach patriť tomuto rezortu. No a tam to už bude jasné.

Mimi Šramová: Hovorí sa, že sa možno oddelí televízia od slovenského rozhlasu. Aj tie dezinformácie, tie hoaxy a tá legislatíva, ktorá okolo toho bola, tiež sa bude meniť?

Roman Michelko: Zase, ako je to vo vzduchu. Jarjabek to pustil. Určite nie je dnes ešte paragrafové znenie zákona, určite sa musíme opýtať aj Hlasákov, či do toho pôjdu. Ja si veľmi dobre pamätám tlačový zákon. A ten bol iba o práve na odpoveď, ak niekto o tebe povedal nepravdivú, alebo pravde skresľujúcu informáciu, tak si mal právo sa v rovnakom rozsahu, na rovnakom mieste sa brániť. A tie médiá to boli povinné to uverejniť. To, čo bolo vtedy, to bolo šialené peklo. Blokovali ratifikáciu Lisabonskej zmluvy, prišli tu veľvyslanci všetkých krajín. Tri, štyri týždne, tú vládu vydierali a dusili a neviem, čo všetko. Áno niektoré takéto veci môžu viesť aj k takýmto ťažkým politickým nákladom. Ak si povieme  všetci, že napriek tomu nám to stojí za to, to spojenie televízie a rozhlasu nie je organické. Každé to médium má vlastnú logiku, parametre a vlastnú históriu. Iný typ žurnalistiky je to a tak ďalej, zistíme, možno aj v rámci tých médií, či ľudia sú spokojní, alebo nespokojní. Ja to teda naozaj nevylučujem, ale v tejto chvíli, v tejto sekunde hovoriť, bude to v PVV, je príliš predčasné.

Mimi Šramová: Tie mená, ktoré si spomínal, tak vieš, že sa viacerí poznáte, tak o to asi lepšia tá atmosféra pracovná.

Roman Michelko: Čo sa týka koaličných, tak sú tam dvaja noví možno z Hlasu, koaličných poznám. Po mene poznám aj Zoru Jaurovú, ktorá je tiež podpredsedníčka. Je tam Hajko, je to ekonomický expert, ale nejako sa dostal aj do nášho výboru. A potom je tam nejaký človek z OĽaNA a tak, ale tých až tak nepoznám, to nie sú nejaké osobnosti. Som myslel, že aj Samuel Migál bude, veď on je novináč.

Mimi Šramová: On je v brannobezpečnostnom.

Roman Michelko: Čo ma prekvapilo. Však v poriadku, každý novinár sa aj špecializuje, takže nemusia to byť všeobecné tieto. Smerákov poznám všetkých osobne a roky, exministerku Laššákovú tak isto poznám. Viackrát sme sa spolu rozprávali a tak ďalej, nie sú to noví ľudia, oni zase poznajú mňa. Tam nie je problém, ale to nie je najpodstatnejšie, to je, aby sme si našli tu spoločnú linku, a povedali si,  dali garanciu, aby sme ako experti za stranu povedali, že O.K., to je programové minimum, na ktorom sa zhodneme. A keď príde na lámanie chleba, tak nebude problém s podporou týchto zákonov.

Mimi Šramová: Ty si už avizoval, že budeš pokračovať v nedeľných zhrnutiach politických, ktoré mávaš a nie je to pre teba ťažké, že teraz si už politik, čo môžeš komentovať. Nie som len politológ, že to sú veci z vnútra, je tam veľmi tenká hranica, nevyniesť to z kuchyne.

Roman Michelko: Tak, je to oveľa menšia voľnosť a sloboda vyjadrovať sa. Má to aj pozitívny rozmer, že som priamo pri zdroji veci a môžem dovysvetliť niektoré záležitosti ohľadne niektorých zákonov, ohľadne pseudo výhrad. Áno, extrémne citlivý budem musieť byť pri komentovaní koaličných partnerov. Toto je iný rozmer, toto je veľký problém, snažím sa nájsť tú mieru. Som relatívne skúsený, nie som tu zo včerajška, viem ako to funguje. Hľadám ten balans, ľudia jednoznačne dali najavo, že to očakávajú.  Mediálne prezentácie na Facebooku tými reelsami, dnes už robí kde, kto, Tik Tokmi. Najväčšia stúpajúca hviezda Ľuboša Blahu bola, keď začal robiť tie videá na Facebooku. Statusy to neboli, tie boli neskôr, najprv robil videá, robil to, a komentoval. Chvíľu to robil aj Tomáš Taraba, ale ten jeho audio rozmer.

Mimi Šramová: Tie boli veľmi dobré tie podcasty.

Roman Michelko: Ale, to je to, čo je kľúčové, čo je základ úspechu, a to je vytrvalosť. A toto ja chcem robiť. Keby som prestal, preto ja s výnimkou Vianoc a Veľkej noci, to dávam vždy, aj cez dovolenky. Lebo ľudia to chcú, úplne najspodnejší spodok je nejakých 46 000. Teraz je zase tá vlna, že mám priemer nad 70 000.

Mimi Šramová: Aj my máme oveľa vyššie, raz také čísla, aké sme mávali. Čím to je?

Roman Michelko: No preto, lebo po voľbách je rozjarená spoločnosť. A každý očakáva…

Mimi Šramová: Hladná po informáciach.

Roman Michelko: Tak, tak. Teraz máme žne, vždy keď je vládna kríza, tak to ide hore. Keď je nejaká uhorková sezóna, tak je to bieda, ale ja si myslím, že tých 46 000, čo je najspodnejších, stojí to za to, aby tomu človek hodinu venoval. Ja to priebežne sledujem, ľudia to očakávajú, nevydávam sa za nezávislého politológa. Každý vie, že som v nejakom klube. Nedá sa úplne povedať, že nosím dres strany, ale nosím dres poslaneckého klubu. Som stotožnený s programom, spolu vytváram know-how, v tomto zmysle to takto interpretujem. Tie reakcie sú v pohode. Mám síce svojich obľúbených hejterov, ktorých čakám, že kedy už prídu. Väčšina reakcií je pozitívnych, bolo by to také, že som sa dostal, že už nepotrebujem tých ľudí. Chcem to dávať, dával som nejaký pohľad, a oni to očakávajú, tak budem to robiť.

Mimi Šramová:  Ty si si užil už aj televíznu debatu, rádio debatu s pánom Hlinom. Aký bude váš vzťah s médiami, ako bude pokračovať váš vzťah s mainstremovými médiami?

Roman Michelko: To bola taká veľká debata, či máme chodiť iba do alternatívy, do mainstremu. Niektorí hovorili, že kašľať na nich. Nie, treba chodiť všade, treba sa nejakým spôsobom si byť vedomý, že nám nebudú naklonení. A treba tomu odolávať. Politik musí byť pripravený na nepríjemné prostredie, na diskomfort. Ale treba, aby dával argumenty aj  jemu nie naklonených médiách, čiže budeme tak chodiť. Sú možno výnimky, čo som hovoril tie štyri, ale tie veľké televízie TA3, JOJKA, Markíza, RTVS samozrejme, tam treba chodiť. V Nedeľu by som mal ísť do o 5 minút dvanásť.

Mimi Šramová: S kým tam budeš, vieš?

Roman Michelko: So SASKOu, so Smerom, neviem čo štvrté, dúfam, že nie OĽaNO. Skrátka štyria respondenti, dvaja z koalície, dvaja z opozície. Áno budem chodiť aj do mainstremu, treba byť tam. Je úplne absurdné nechať sa kontumačne odpáliť, ak má človek čo povedať a vie, že jeho argumenty sú relevantné, tak by sa nemal nechať odpáliť a dať priestor hrať sa nejaké prázdne stoličky. Treba aj takých, lebo sú ľudia, ktorí sú v bublinách, tí nič. A potom sú ľudia, ktorí sú na pomedzi týchto bublín a tých je možné osloviť argumentami v mainstreamových, alebo komerčných médiách.

Mimi Šramová: Ďakujem Roman, a budem sa tešiť na ďalší rozhovor.

Roman Michelko: Ďakujem za pozvanie, vždy ti rád poskytnem rozhovor, verím, že médium, ktoré si vytvárala bude rásť.

Mimi Šramová: Ďakujem.