Zverejnenie nahrávok z priestorového odpočúvania, na ktorých Fico, Kaliňák, Para, Bödör a syn Tibora Gašpara diskutujú o stratégii obhajoby, malo byť podľa provládnych médií škandálom na úrovni Gorily. Nebude. Naopak, extrémna snaha časti médií a špeciálnej prokuratúry diskreditovať politických oponentov je taká zjavná, až je kontraproduktívna.
Ešte skôr, než začneme porovnávať Gorilu 1 a Gorilu 2, si pripomeňme, o čom bola Gorila 1. Táto kauza bola o masívnom rozkrádaní verejného majetku v čase privatizácie, keď provízie, rozumej úplatky naplno prúdili do vrecka vtedajších politikov či členov Prezídia Fondu národného majetku (FNM). Z odpočúvania bolo jasné, koľko kto dostal za zmanipulovanú privatizáciu, ktorú riadil šéf Penty Jaroslav Haščák. Ten úkoloval ministra hospodárstva Jirka Malchárka. Z Gorily vieme, koľko dostala prezidentka FNM Anna Bubeníková, kto vyplácal Mikuláša Dzurindu či Ivana Mikloša, a ako boli motivovaní jednotliví členovia Prezídia FNM, vrátane súčasného ministra práce, sociálnych vecí rodiny Milana Krajniaka.
Takzvaná Gorila 2 je o tom, že advokát viacerých prominentných obvinených, rozoberajú stratégiu obhajoby a Robert Fico, respektíve bývalý minister vnútra Robert Kaliňák počúvajú, prípadne jeho výklad komentujú. Z fragmentov, ktoré sa dostali na verejnosť, však nevyplýva žiadne protizákonné konanie. Naopak, je nesporné, že ten, kto tieto nahrávky, respektíve videozáznamy zverejnil, hrubo porušil procesné predpisy, a tým bol dokonaný trestný čin vynášania z policajného spisu.
Paralela s Gorilou 1 je jasná a čitateľná, a spočíva v tom, že legálne odpočúvanie bolo pôvodne vydané na úplne inú trestnú činnosť. Pri Gorile 1 to bola vojna policajtov, pri Gorile 2 zase pytliactvo. Zverejnením tohto záznamu sa navyše porušilo advokátske tajomstvo a množstvo pochybení, ktoré týmto niektoré médiá, predovšetkým Aktuality.sk a Denník N urobili, ich totálne diskredituje. Podstatné však je, že legálne odpočúvanie pri Gorile 1 nekorešpondovalo so zistenou trestnou činnosťou a nakoniec viedlo k judikátu Najvyššieho súdu, ktorý neumožnil použiť nahrávky Gorily 1 ako súdny dôkaz.
V tejto súvislosti sú absurdné obvinenia, že sa tam pripravovala manipulácia súdnych konaní. Toto konštatovanie je úplne mimo reality, keďže nikto nepovedal, akú šancu majú opoziční politici manipulovať trestné stíhania.
O tom, že časť médií a Úrad špeciálnej prokuratúry ťažko prestrelili, svedčia aj vyjadrenia časti provládnych médií, ktoré však nie sú silne aktivistické a majú záujem vzbudiť aspoň zdanie nestrannosti. Z týchto médií zaznievajú vyjadrenia, ktoré konštatujú, že Lipšicova prokuratúra koná krajne atavisticky . Cieľom špeciálnej prokuratúry by nemala byť prestrelka s Robertom Ficom, prípadne jeho verejná diskreditácia. V tejto súvislosti sa do defenzívy dostal aj súčasný policajný prezident Štefan Hamran, ktorý veľmi nerád a veľmi falošne konštatoval, že ak únik informácií pochádza z policajného prostredia, vinníci budú vypátraní a následne potrestaní.
Strojcovia súčasnej kauzy majú problém. Ukázalo sa, že ich zámer nevychádza a Roberta Fica touto pseudo kauzou nijako zvlášť nepoškodia. Naopak, jeho priaznivci to budú vnímať ako ďalšiu zo série ťažkých podpásoviek. Nakoniec to dopadne presne naopak, ako si to naplánovali. Robert Fico vyjde ako prenasledovaný opozičný politik, voči ktorému vládna moc používa tie najšpinavšie unfair metódy. Gorila 2 sa tak nestane žiadnym mega škandálom, a ak aj áno, tak zasiahne oveľa viac tých, ktorí ju „odpálili“, než tých, na ktorých mierili.
Zdroj: cz.sputniknews.com
