Akcia „Chata“  mala byť veľký triumfom koalície a na ňu napojených vyšetrovateľov,   prokurátorov a médií. Práve médiá, teda aspoň ich časť robia v tejto kauze nepredstaviteľnú nadprácu, keď túto pseudokauzu už pasovali na Gorilu 2.  Nakoniec z toho bude skôr blamáž a trestné stíhanie bezškrupulóznych vyšetrovateľov, prokurátorov a žurnalistov. Iste,  spravodlivosti sa sotva dočkáme za tejto vlády, ale kontúry jej konca už dnes jasne vidíme a masívne, hrubé a systematické  pošliapavanie právnych predpisov určite skôr či neskôr neostane nepotrestané.

Poďme však ku genéze tejto kauzy.Super kajúcnik Makó síce povedal len to najmenšie minimum, napriek tomu si masívne rozširuje svoj majetok v Dubaji a vyviazol len so smiešnym podmienečným trestom. A bonusom navrch -megalukratívnou zákazkou na stráženie Slovenskej pošty približne za 10 miliónov  eur.  No a práve preto, že toho zase až tak veľa nepovedal, tak trojica prominentných vyšetrovaných- Gašpar, Krajmer a  Hraško–išla 4. novembra na slobodu. Čurillovci sa totiž maximálne sústredili na kauzu Dušana Kováčika a spomínaná trojica mala „zmäknúť“ v kolúznej väzbe.

Ako dnes vieme, nestalo sa.  No a tak  prišli s nápadom vyfabrikovať  novú kauzu – kauzu Chata. Vďaka škandalóznym  dôkazom mal sudca prehodnotiť svoje rozhodnutie a trojicu prominentov nechať v kolúznom „chládku“ ešte o niečo dlhšie. Nestalo sa. Sudca pseudodôkazy, ktoré predložila  špeciálna prokuratúra spolu s vyšetrovateľmi z NAKA, zmietol zo stola Potom nastal  plán B  a materiály z „Chaty“ expresne putovali do médií.

Vráťme sa však k príprave celej kauzy. Zámienka, na základe ktorej získal vyšetrovateľ NAKA Juhás legálne odposluchy, teda pytliactvo, si doslova žiada paragraf urážky súdnosti národa. Mimochodom, pytliactvo je trestný čin, ktorý sa vyšetruje  na úrovni okresného riaditeľstva Policajného zboru a nemá sa ním čo zaoberať „elitný“ celoslovenský útvar NAKA. Miesto „nebohých“ jeleňov sme tak boli svedkami odpočúvania advokáta Paru,  Bödöra staršieho, Gašpara mladšieho, exministra Kaliňáka a Fica. Odpočúvanie advokáta je v akejkoľvek demokratickej spoločnosti absolútne neprijateľné, no a odpočúvanie lídra opozície, to je hádam aj na pád vlády. Všade v civilizovanom svete, nie však na matovičovskom Slovensku.

Iste, prerazením toho najspodnejšieho dna si špeciálna prokuratúra zrejme myslela, že sa vráti do hry. Takéto metódy však imponujú len tej najhlbšej spodine a takéto hrubé krivenie práva vyvoláva zásadne otázky aj medzi priaznivcami súčasnej garnitúry. Po prvom rozhorčení či priam až nadšení si niektorí dokonca aj režimistickí novinári začali klásť otázku, či sa tu už naozaj neprekračujú „neprekročiteľné“ hranice a či vždy a za každých podmienok cieľ naozaj svätí prostriedky.Paradoxe, v tejto kauze nemala prvý výkop extrémne prefláknutá žurnalistická „hviezda“Tódová. Aby všetky podlosti a špinavosti vždy nepúšťala vždy len ona, tak v tomto prípade tak urobili aktuality.sk. Samozrejme, Denník N nachystal celý seriál diskreditačných komentárov a ukážok do najhlbšieho súkromia a hyenisticky sa pri tom ukájali nielen redaktori, ale aj  časť ich čitateľov. Tí slušnejší, predpokladajme, že v stopových množstvách sa môžu vyskytnúť aj v Denníku N, sú už aj zo svojich znechutení.

Aké to zásadné veci sa však „zhrozená“ verejnosť dozvedela? Ak vylúčime vec, ktorá nikdy nemala uniknúť na verejnosť, teda konzultácie advokáta Paru ohľadom stratégie obhajoby svojho klienta, tak sme sa akurát dozvedeli, že Fico prekonal covid, že na centrále strany ukradli väčšiu hotovosť a mince no a nakoniec sme sa dozvedeli aj to, že Bödörovci Kaliňáka dosť nemusia. Mimochodom, toto by mu malo zlepšiť image. Tak z tohto sa mala upliesť megakauza Gorila 2.

Tentokrát však prestrelili. Takýmto hrubým aktivizmom si proti sebe poštvali Slovenskú advokátsku komoru, značnú časť slušných sudcov, ktorých sa ešte nepodarilo sglajchšaltovať,ale aj mnohých a často najskúsenejších a najkvalitnejších policajtov. Sme svedkami ich masívneho odchodu do výslužby. Slúžiť pod mikulecovskou juntou, nedokáže hocikto na to treba mať naozaj silný žalúdok. Mimochodom, viete si predstaviť, ako by reagovali médiá, ak by Fico odpočúval Kisku, Matoviča a ešte k tomu aj ich advokátov? To by bol koniec sveta,  desaťtisícové námestia by burácali o konci demokracie a nástupe mafiánskeho štátu. Ak je to však v opačnom garde, zrazu je všetko v poriadku. Zvykajme si. Žijeme naozaj na „mafiánskom“ Slovensku? Asi áno, len capo di tutti capi nie je Fico, ale niekto úplne iný. Žeby mal iniciály D.L.?

Roman Michelko

Text vyšiel aj v SNN