Keď sa povie „gladiátor“, väčšina ľudí si predstaví svalnatého Rimana so štítom, prilbou a ostrým mečom, ktorý bojuje v Koloseu. Ale čo ak vám poviem, že v aréne nestáli len muži? Áno, staroveký Rím mal aj svoje gladiátorky – ženy bojovníčky, ktoré sa tiež odvážili, alebo skôr museli odvážiť, vkročiť do smrtiaceho piesku.
Gladiatrix: Ženy v boji na život a na smrť
Žena gladiátorka sa v Ríme nazývala gladiatrix. Hoci boli nesmierne vzácne, predsa len existovali a bojovali rovnako brutálne ako ich mužskí kolegovia. Predstavte si divokú arénu, krvavé súboje a davy skandujúce meno ženy, ktorá práve porazila svojho súpera. Ak ste si mysleli, že gladiátorky bojovali v decentných ženských šatách, musím vás sklamať – išlo o tvrdé bojovníčky s rovnakými zbraňami a pravidlami ako muži.
Kto boli tieto odvážne ženy?
Väčšina gladiatrix pochádzala zo spoločenských vrstiev podobných mužským gladiátorom – boli to otrokyne, vojnové zajatkyne alebo odsúdené ženy, ktoré si mohli vydobyť slávu v aréne. Existovali však aj slobodné ženy z vyšších vrstiev, ktoré sa rozhodli bojovať dobrovoľne! Áno, niektoré urodzené Rimanky sa vydali na cestu gladiátorky z čistej túžby po dobrodružstve (alebo možno len preto, aby šokovali spoločnosť).
Najskorší odkaz na ženskú gladiátorku ako gladiatrix pochádza od scholastika zo 4.–5. storočia, ktorý posmešne uvažuje, či žena podstupujúca výcvik na vystúpenie počas ludi pri festivale Floralia – známom odvážnymi predstaveniami polonahých tanečníc – chce byť gladiatrix-meretrix – gladiátorkou a zároveň prostitútkou.
Dokazujú to aj staroveké pamiatky
Archeológovia objavili niekoľko dôkazov o gladiatrix. Jedným z najznámejších je reliéf z Halikarnasu, ktorý zobrazuje dve ženy – Amazonku a Achilliu – v bojovom postoji, pripravené na epický súboj. Historické záznamy tiež spomínajú, že cisár Nero organizoval zápasy ženských gladiátoriek, zvyčajne etiópskeho pôvodu, ako súčasť svojich dekadentných osláv.
Rímsky senát: Stop ženám v aréne!
Ako asi tušíte, nie všetci boli z gladiatrix nadšení. V roku 200 n. l. cisár Septimius Severus gladiátorky oficiálne zakázal, pretože sa mu nepáčilo, že ženy bojujú ako muži. Možno mal obavy, že po víťazstve v aréne by mohli začať požadovať aj iné „neprípustné“ práva, ako napríklad slobodu rozhodovať o vlastnom živote.
Záver: Zabudnuté bojovníčky starovekého Ríma
Hoci gladiatrix neboli tak početné ako ich mužskí kolegovia, ich existencia dokazuje, že v starovekom svete sa našli ženy, ktoré boli rovnako odvážne, silné a nebezpečné ako muži. Dnes by sme ich možno nazvali prvými feministkami v aréne – a hoci ich osudy boli často tragické, ich príbeh zostáva fascinujúcim pohľadom do histórie.
Takže nabudúce, keď si predstavíte gladiátorské zápasy, nezabudnite, že niekde medzi zaprášenými stránkami histórie stojí aj gladiatrix s mečom v ruke a odhodlaním prežiť. A možno aj vyhrať.
Autor: Marek Kurta
