Podľa Vás sú v poriadku nezákonné stíhania a nezákonné rozhodnutia? Do redakcie HD sme dostali otvorený list poslancovi NR SR Alojzovi Baránikovi. Zasiela ho advokát a predseda OZ Za demokraciu a právny štát Martin Ribár, ktorý si vo väzbe posedel 565 dní. Z basy ho po 18 mesiacoch dostalo až rozhodnutie Ústavného súdu,  ktorý skonštatoval, že jeho väzba je nezákonná!

Denník HD už informoval, že ministerka spravodlivosti Mária Kolíková považuje návrh poslanca NR SR Alojza Baránika (SaS) na zmenu paragrafu 363 Trestného poriadku, za legitímny. Právomoc generálneho prokurátora zrušiť rozhodnutie podľa sporného paragrafu 363 Trestného poriadku by mohla byť obmedzená. Navrhnúť postup podľa paragrafu by mohli len poškodený a zúčastnená osoba, v neprospech obvineného. 

No k danej problematike sa otvoreným listom iniciátorovi zmeny paragrafu 363 Baránikovi vyjadril asi jeden z najkompetentnejších. Advokát Ribár, ktorý si nezákonne posedel vo väzbe 18 mesiacov!

Vyberáme z otvoreného listu

V októbri 2019 som bol obvinený a vzatý do väzby. Vo väzbe som strávil 565 dní. V rozpore so zákonom som bol obvinený z obzvlášť závažného zločinu, čo bol hlavný argument proti môjmu prepusteniu z väzby a stíhaniu na slobode. Dlhé mesiace som s obhajcom vznášal námietky, že došlo k porušeniu zákona, a nikdy som nemal byť obvinený z obzvlášť závažného zločinu, pretože moje obvinenie bolo „nadkvalifikované“ nesprávnou aplikáciou právnej teórie. Prehliadal to tak vyšetrovateľ NAKA, ktorý ma takto nezákonne obvinil – mjr. Mgr. Pavol Ďurka, jeho kolega pplk. Mgr. Ján Čurilla, dnes označovaní ako „naši chlapci“, ale prehliadali to aj viacerí prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR, ktorí v zmysle ich zákonných povinností by mali vykonávať aj dozor nad zákonnosťou v prípravnom konaní, dlhodobo to prehliadali aj sudcovia Špecializovaného trestného súdu a Najvyššieho súdu SR, ktorí rozhodovali o mojej väzbe.

Z väzby na slobodu som sa dostal po viac ako 18-tich mesiacoch až po rozhodnutí Ústavného súdu SR, ktorý skonštatoval nezákonnosť mojej väzby, „nadkvalifikáciu“ skutku a prikázal, aby som bol bezodkladne prepustený z väzby.

Súčasný generálny prokurátor Maroš Žilinka sa napriek značnej mediálnej a politickej kritike opakovane vyjadril, že inštitút – Zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku – využije vždy, keď budú na to splnené zákonné podmienky, teda ak dôjde k vydaniu nezákonného rozhodnutia prokurátorom a policajtom, alebo ak konaním, ktoré vydaniu takéhoto rozhodnutia predchádza, bol porušený zákon.

Aj ja som vo svojom konaní podal podnet v zmysle §363 Trestného poriadku – bývalý generálny prokurátor mu nevyhovel. Ako však vyplýva z rozhodnutia Ústavného súdu SR, bývalý generálny prokurátor prehliadol viacero pochybení zákona v mojom prípade.

Je teda postup súčasného generálneho prokurátora, ak zruší nezákonné rozhodnutie prokurátora či policajta, alebo ak nezákonne stíhanú osobu prepustí z väzby nesprávny?

Je dôvodom na spochybňovanie takejto kompetencie a zákonnej právomoci generálneho prokurátora politický záujem? Alebo to, že takto rozhodol a prepustil z väzby politicky exponovanú osobu Vladimíra Pčolinského? To, že takto generálny prokurátor rozhodol aj v prípade iných – politicky a mediálne citlivých kauzách?

Vážený pán JUDr. Alojz Baránik, ste predsa ako advokát znalý práva a teda musíte vedieť, že generálny prokurátor je povinný nezákonné rozhodnutie zrušiť, nie je to o tom, koho sa to týka, ale len a len o tom, či došlo k porušeniu zákona. Ak by generálny prokurátor – a opakujem, bez ohľadu na to, kto ním je – nezrušil nezákonné rozhodnutie na základe podnetu alebo z úradnej povinnosti, tým by sa generálny prokurátor spreneveril zákonu a zneužil by svoju zákonnú právomoc.

Generálny prokurátor MUSÍ zrušiť právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím, alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon. Nie je to o jeho voľbe, ale o rešpektovaní zákona. 

Jedným z Vašich argumentov proti inštitútu §363 Trestného poriadku je podľa Vašich vyjadrení to, že takto sa „zruší vyšetrovanie trestného činu“ a že takto „generálny prokurátor takýmto postupom nahrádza súdy“ – priznám sa, že teraz neviem, či tieto Vaše argumenty pramenia z neznalosti uvedenej problematiky, alebo je to zámer zavádzať verejnosť.

Počas môjho väzobného stíhania som sa na Vás opakovane obrátil listom v novembri 2020 s „Prosbou o pomoc“, pričom na oba moje listy ste nijako nereagovali, preto Vás týmto otvoreným listom prosím, aby ste prehodnotili svoj postoj – pred vzatím do väzby bol môj zdravotný stav výborný – po 565 dňoch vo väzbe mám zničené fyzické zdravie. O duševnej bolesti tak mojej, ako aj mojej manželky, mojich troch detí, mojej rodiny, o spoločenskej, profesnej a finančnej „likvidácii“ mojej osoby ani nehovoriac.

Iniciujete zmenu inštitútu §363 Trestného poriadku tak, že ho bude možné použiť iba v neprospech obvineného. 

V ostatných 10 rokoch sa inštitút §363 a nasl. Trestného poriadku použil priemerne v 84 prípadoch ročne, za uvedených 11 rokov vo viac ako 900 prípadoch – je viac ako 900 prípadov slabým argumentom na zachovanie inštitútu §363 a nasl. Trestného poriadku? Alebo by bolo v „poriadku“, ak by nedošlo vo viac ako 900 prípadoch k zrušeniu nezákonných rozhodnutí? Bolo by v poriadku, ak by bežnou súčasťou trestného konania boli nezákonné stíhania a nezákonné rozhodnutia? Nie je naopak namieste iniciovať také zmeny právneho poriadku, aby došlo k minimalizovaniu pochybení zo strany OČTK v prípravnom konaní?

Vážený pán JUDr. Alojz Baránik, chcem Vás poprosiť, aby ste sa oboznámili s obsahom analýz Generálnej prokuratúry SR ohľadom uplatňovania rozhodovacej právomoci generálneho prokurátora Slovenskej republiky v prípravnom konaní podľa § 363, a zároveň, aby ste si vyžiadali štatistiky o rozhodovaní tak súdov SR ako aj celej prokuratúry SR v trestných konaniach.

Z uvedených štatistík vyplývajú až neuveriteľné čísla o počte osôb oslobodených súdmi spod obžaloby a počte zastavených trestných stíhaní prokuratúrou SR voči konkrétnym osobám.

Nebolo by skôr vhodnejšie hľadať „cestu“, aby nedošlo k obžalovaniu tak vysokého počtu osôb, ktoré sú následne oslobodené súdmi spod obžaloby? Aby nedošlo k obvineniu tak vysokého počtu osôb, u ktorých následne prokuratúra zastaví trestné stíhanie? Nie je viac potrebné iniciovať zmenu príslušných zákonov, aby takto oslobodené osoby a osoby, u ktorých došlo k zastaveniu trestného stíhania, teda osoby, ktoré nemali byť vôbec trestne stíhané, boli náležite a primerane finančne odškodnené?

Akákoľvek snaha o očistu spoločnosti, očistu justície musí prebiehať výlučne zákonným spôsobom. A k spoločnosť opomenie základné právne zásady, ak budeme akceptovať vedenie nezákonných trestných stíhaní, pojmy ako spravodlivosť a právny štát budú iba prázdnymi a frázami.