Referendum iniciované stranou Demokrati skončilo neúspechom. K urnám prišlo približne 16 percent oprávnených voličov, čo znamená druhú najnižšiu účasť v histórii slovenských celoštátnych referend. Zároveň sa krátko nato objavili výsledky najnovšieho prieskumu Eurobarometer, podľa ktorého väčšina Slovákov hodnotí svoj život pozitívne a na budúcnosť sa pozerá skôr optimisticky.
Obe udalosti opäť otvorili otázku, či obraz Slovenska ako krajiny všeobecnej nespokojnosti zodpovedá realite.
Referendum neprinieslo očakávanú mobilizáciu
Opoziční Demokrati označovali referendum za príležitosť vyslať vláde jasný signál. Hovorili o odpore voči doživotnej rente pre Roberta Fica aj o potrebe obnoviť NAKA a Úrad špeciálnej prokuratúry.
Výsledok však ukázal, že napriek intenzívnej kampani zostala väčšina oprávnených voličov doma. Referendum sa tak stalo neplatným a štát podľa odhadov vynaložil na jeho organizáciu približne 12,5 milióna eur.
Predseda Demokratov Jaroslav Naď pripísal nízku účasť letnému termínu referenda aj tomu, že prezident Peter Pellegrini nevyhlásil otázku o predčasných voľbách. Tvrdí tiež, že referendum nemalo dostatočný mediálny priestor.
Eurobarometer ukazuje odlišný obraz
Krátko po referende zverejnil výsledky aj pravidelný prieskum Eurobarometer Európskeho parlamentu.
Podľa neho:
- 84 % Slovákov uvádza, že sú spokojní s kvalitou svojho života,
- 84 % sa optimisticky pozerá na budúcnosť seba a svojej rodiny,
- 64 % verí v pozitívnu budúcnosť Slovenska.
Vo všetkých troch ukazovateľoch sa Slovensko pohybuje na úrovni alebo nad priemerom Európskej únie.
Tieto údaje naznačujú, že hoci občania vnímajú množstvo problémov – od cien cez zdravotníctvo až po bývanie –, veľká časť populácie napriek tomu nepovažuje svoju osobnú situáciu ani budúcnosť krajiny za beznádejnú.
Protesty verzus nálady celej spoločnosti
V posledných mesiacoch sa na Slovensku uskutočnilo viacero opozičných protestov, ktoré sprevádzali ostré vyjadrenia o stave demokracie či smerovaní krajiny. Kritici vlády hovoria o zhoršovaní právneho štátu, zástancovia kabinetu naopak tvrdia, že protesty reprezentujú len časť spoločnosti.
Samotné referendum ukázalo, že masová mobilizácia voličov sa opozícii nepodarila. Zároveň však z nízkej účasti nemožno automaticky vyvodzovať podporu vláde. Neúčasť môže mať rôzne dôvody – od nezáujmu cez nesúhlas s predmetom referenda až po presvedčenie, že hlasovanie nič nezmení.
Čo hovoria čísla?
Referendum ani prieskum Eurobarometer samy osebe nedokazujú, že Slováci podporujú alebo odmietajú súčasnú vládu. Naznačujú však, že obraz krajiny ako spoločnosti na pokraji všeobecnej vzbury nie je jednoznačne potvrdený dostupnými dátami.
Zatiaľ čo opozičné protesty ukazujú hlas aktívnej časti verejnosti, prieskumy verejnej mienky hovoria, že väčšina Slovákov hodnotí svoj vlastný život pomerne pozitívne a na budúcnosť sa pozerá s väčším optimizmom, než by sa podľa verejnej diskusie mohlo zdať.
Otázka, kto dnes skutočne reprezentuje nálady väčšiny spoločnosti, preto zostáva predmetom politického sporu. Referendum aj Eurobarometer však do tejto diskusie priniesli údaje, ktoré nezapadajú do jednoduchého obrazu Slovenska ako krajiny všeobecnej beznádeje.
-rvv-
