Jedným z najrušivejších dôsledkov rusko-ukrajinského konfliktu je nepochybne reštrukturalizácia globálnej obchodnej bilancie, poháňaná predovšetkým rýchlosťou, s akou séria ázijských národov prenikla do priesečníkov otvorených drakonickými sankciami, ktoré na Ruskú federáciu uvalili Spojené štáty a ich spojenci vazali.

Počnúc Indiou, ktorá v roku 2022 ťažila zo zliav, uplatňovaných Moskvou na zvýšenie denného objemu ropy, dovážanej z Ruska 33 násobok (z 36 255 na 1,2 milióna). Kolosálny nárast, ktorý priniesol podiel indických potrieb pokrytých ruskou ropou z 0,2 na 25% v priebehu desiatich mesiacov, čo tiež umožnilo Naí Dillí akreditovať sa ako hlavné centrum pre prerozdelenie ruskej ropy do krajín, ktoré sa zúčastňujú na sankčnej kampani proti Moskve podporovanej Washingtonom. A to vrátane samotných Spojených štátov, ktoré nakupujú veľké množstvá panenského plynového oleja (VGO) z Indie, konkrétnej zmesi vyrábanej rafinériami vlastnenými indickými spoločnosťami Reliance Energy a Nayara Energy počnúc ruskou surovou ropou, zakúpenej v Abú Zabí výmenou za juany, eurá, hongkonské doláre a dirhamy Spojených arabských emirátov ako  druhej krajiny, ktorej obchod s Ruskom sa v roku 2022 zvýšil o 68% na 9 miliárd dolárov, a to predovšetkým vďaka vplyvu dovozu z Ruskej federácie. To isté platí pre Turecko, ktoré sa zdvojnásobením dovozu z Ruska v rokoch 2021 až 2022 etablovalo ako základná „obchodná platforma medzi Ruskom a jeho západnými sankcionármi“.

Čína tiež využila sankčnú kampaň organizovanú proti Rusku na upevnenie svojej obchodnej pozície prostredníctvom začatia rokovaní s vedúcimi predstaviteľmi Kremľa, zameraných na definovanie dlhodobých zmlúv na dodávku surovín za ceny výrazne nižšie ako trhové ceny. Na jednej strane následný nárast inflačného diferenciálu so Západom dáva čínskym tovarom zvýšenú úroveň konkurencieschopnosti, čím sa Pekingu zabezpečuje možnosť získať nové podiely na trhu a urýchľuje sa technologická obnova jeho hospodárskej štruktúry. Na druhej strane privilegovaný prístup k obrovským ruským zásobám nerastných surovín a energie potenciálne rozhodne podporuje ambície vedenia Pekingu zvýšiť vplyv Číny na svetových komoditných trhoch. Od medi po lítium, od hliníka po vzácne zeminy, od ropy po skvapalnený zemný plyn (LNG) sa Čína čoraz viac spolieha na pevné pobrežie Ruska nielen na zabezpečenie pokrytia domáceho dopytu, ale aj na to, aby stála ako nevyhnutný referenčný bod pre dodávateľské reťazce, ktoré budú charakterizovať budúci multipolárny poriadok.

Ak sa India, Spojené arabské emiráty, Turecko a – aj keď kvantitatívne a kvalitatívne odlišným spôsobom – Čínska ľudová republika akreditujú ako paralelné kanály pre ruský vývoz, zdá sa, že národy Strednej Ázie a Kaukazu majú namiesto toho sklon hrať opačnú a komplementárnu úlohu: úlohu „sekundárnych dverí“, zameraných na zaručenie prístupu západného tovaru na trh Ruskej federácie. Jednoznačne to vyplýva z drastických rozdielov v údajoch, týkajúcich sa vývozu Európskej únie do všetkých týchto krajín medzi obdobím od mája do júla 2019 a rovnakým časovým rámcom týkajúcim sa roku 2022. Podľa štatistík, ktoré poskytla Európska banka pre obnovu a rozvoj, medzi týmito dvoma obdobiami klesol európsky vývoz do Ruska o 56 % a do Bieloruska o 39 % v porovnaní so stratosférickým rastom smerom k stredoázijským a kaukazským štátom. Hovorí sa o zvýšení o 14 % v súvislosti s Kazachstanom, o 19 % v prípade Gruzínska, o 21 % v prípade Tadžikistanu, o 72 % v prípade Arménska a o 84 % v prípade Kirgizska.

Ešte zarážajúcejšie sú údaje, týkajúce sa vývozu z USA, ktorý klesol o 88 % do Ruska a o 90 % do Bieloruska, ale zvýšil sa o 24 % do Kazachstanu, o 33 % do Gruzínska, 152 % do Kirgizska, 220 % do Tadžikistanu a 348 % do Arménska.

Sankcie, uvalené euroatlantickým táborom na Moskvu v skutočnosti podnietili od nuly vytvorenie paralelných kanálov pre alternatívy dovozu a vývozu k „tradičným“ alternatívam, ktoré zase nielen výrazne zmierňujú vplyv represívnych opatrení na ruské hospodárstvo, ale aj reštrukturalizujú svetové obchodné toky podľa obzvlášť výhodnej konformácie pre nezúčastnené krajiny, a zjavne nepriaznivé pre členské štáty takzvanej „rozšírenej skupiny G7.“

Bloomberg 19.februára uverejnil:

Čína preberá kontrolu nad LNG, pretože globálny dopyt prudko rastie

• Svet sa bude spoliehať na Čínu pri ďalšom predaji nákladu v roku 2023
• Čína podpísala približne 15 % nových dlhodobých zmlúv o LNG

Ponáhľanie sa Číny s podpísaním nových dlhodobých dohôd o skvapalnenom zemnom plyne sľubuje, že národu poskytne ešte väčšiu kontrolu nad globálnym trhom v čase, keď konkurencia v oblasti nákladu prudko rastie.

Čínske spoločnosti uzatvárajú najviac dohôd o nákupe LNG zo všetkých krajín a čoraz viac sa stávajú kľúčovým sprostredkovateľom dovozu v tomto odvetví. Čínski kupujúci ďalej predávajú mnohé náklady uchádzačom s najvyššou ponukou v Európe a Ázii, čím v skutočnosti preberajú zodpovednosť za dodávky.

Podľa analýzy údajov agentúry Bloomberg NEF predstavujú firmy so sídlom v Číne približne 15 % všetkých zmlúv, ktoré začnú dodávať dodávky LNG do roku 2027. Tento trend sa bude zvyšovať, pretože spoločnosti sa snažia uzavrieť dlhodobejšie dohody, ktoré svojim obchodníkom účinne poskytnú kontrolu nad palivom na celé desaťročia.

Od medi až po vzácne zeminy, Čína rozširuje svoj vplyv na komodity, ktoré sú životne dôležité pre národné hospodárstvo a prechod sveta od najšpinavších fosílnych palív. Čína sa takmer zo dňa na deň stala jedným z najväčších svetových dovozcov LNG uprostred tlaku Pekingu na zaistenie energetickej bezpečnosti.

Čína zvyšuje kontrolu nad dlhodobými dodávkami LNG.

Ázijský národ sa ponáhľa podpísať zmluvy na zabezpečenie LNG po celé desaťročia

Pozícia ázijského národa na trhu by mohla byť dvojsečným mečom: Čína môže zabezpečiť stabilitu v obdobiach globálneho nedostatku, ale mohla by zadržať dodávky a zvýšiť ceny, ak sa musia uspokojiť potreby doma.

„Čína sa vyvíja z rýchlo rastúceho dovozného trhu na flexibilnejšiu úlohu so zvýšenou schopnosťou vyvážiť globálny trh s LNG,“ uviedla spoločnosť Shell Plc vo svojom výročnom Výhľad LNG. Správa bola zverejnená minulý týždeň.

Vplyv Číny bol veľmi viditeľný minulý rok počas globálnej energetickej krízy, keď prísne covidové politiky a vysoké spotové ceny obmedzili dopyt krajiny, čo ju podnietilo k presmerovaniu nechcených zásielok do chudobnejších regiónov.

„Nebyť nižšieho čínskeho dopytu po LNG v roku 2022, globálny trh s plynom a energetická bezpečnosť Európy by boli v oveľa nebezpečnejšom stave,“ povedal Saul Kavonic, energetický analytik spoločnosti Credit Suisse Group AG.

Swingový dodávateľ

Podľa mesačnej výskumnej správy spoločnosti ENN Energy z januára sa odhaduje, že krajina v minulom roku predala najmenej 5,5 milióna ton LNG. To sa rovná zhruba 6% celkového objemu spotového trhu, čo z krajiny robí obrovského dodávateľa swingu.

Podľa údajov agentúry Bloomberg NEF Čína od roku 2021 podpísala viac zmlúv s vývoznými projektmi USA ako ktorákoľvek iná krajina a Sinopec minulý rok uzavrel jeden z najväčších obchodov odvetvia LNG s Katarom. Ďalšie dohody sú na obzore, keďže firmy rokujú s vývozcami v USA a podľa ľudí, ktorí sú oboznámení s rokovaniami, sú tiež zablokované v rozhovoroch s Katarom, Ománom, Malajziou a Brunejom.

Dlhodobý zmluvný objem Číny sa pravdepodobne vyšplhá, keďže dohody začínajú z USA a Kataru, uviedli analytici BNEF  v správe v januári. Intenzita tohtoročného nedostatku energie môže opäť závisieť od toho, koľko sa Čína rozhodne predať na zámorskom trhu.

Kľúčovým faktorom bude rozsah hospodárskeho oživenia Číny. Trh sa obáva, že silné oživenie sprísni globálne dodávky LNG a povedie k ďalšiemu prudkému nárastu cien, pričom Medzinárodná energetická agentúra nazvala krajinu jedným z „kľúčových vonkajších rizík“  pre tento rok. Veľkosť oživenia čínskeho dopytu po LNG je však nejasná v dôsledku silných dodávok plynovodov a domácej produkcie.

Odborné znalosti v oblasti obchodovania

Až v poslednom desaťročí sa predajcami stali aj hlavní dovozcovia LNG. S príchodom flexibilných dodávok od nových vývozcov, ako sú USA a rozširovaním svižných obchodných stolov sú teraz verejné služby schopné odkloniť zásielky, keď je doma slabý dopyt.

Japonsko, tradične najväčší svetový nákupca LNG, sa stalo hlavným obchodníkom s palivom. Jeho vplyv sa však bude zmenšovať, pretože Čína sa tento rok pravdepodobne stane najväčším svetovým dovozcom uprostred tlaku na rozšírenie svojich obchodných odborných znalostí.

Štátne energetické veľmoci vrátane spoločností PetroChina a Sinopec zriadili obchodné jednotky od Londýna po Singapur. To znamená, že ak chce európsky dovozca kúpiť zásielku napríklad z USA, možno to bude musieť čoraz viac robiť prostredníctvom čínskeho obchodného oddelenia.

L´Antidiplomatico

Preklad: Dana Bystrická