„K získaniu medzinárodnej autority nie je treba byť obrovskou krajinou, stačí byť nezávislou krajinou“ – Charles de Gaulle

Mám za to, že doterajších zatiaľ takmer 700 komentárov v Hlavných správach k „špeciálnej správe“ J.E. Nigela Marcusa Bakera, veľvyslanca Spojeného kráľovstva Veľkej Británie v Slovenskej republike, zverejnenej britskou ambasádou na sociálnej sieti X, je dostatočným  prieskumom verejnej mienky slovenského obyvateľstva k úlohe, ktorúv ukrajinskej tragédii zohráva práve Veľká Británia.

Veľvyslanec je oficiálnym zástupcom svojej krajiny v cudzej krajine.Jeho hlavnou úlohou je podporovať dobré vzťahy medzi svojou krajinou a hostiteľskou krajinou, budovanie a udržiavanie vzťahov. Jednou z hlavných zodpovedností veľvyslanca je teda budovať a udržiavať vzťahy s vládou a obyvateľmi krajiny, do ktorej sú vyslaní. Práca veľvyslanca vyžaduje silné komunikačné schopnosti, vysokú úroveňemocionálnej inteligencie, diplomacie a taktu vo všetkých interakciách. V týchto atribútoch, žiaľ, autor „špeciálnej správy“ hlboko sklamal.

Je takisto veľkým sklamaním, že J.E. Nigel Marcus Baker na Slovensku skĺzol do zasahovania do vnútorných záležitostí suverénneho štátu, čo vie, že nemá dovolené, čím rezignoval na gráciu, znalosť a zručnosť svojho poslania tak, ako to sľúbil 9. septembra 2011 jeho svätosti Benediktovi XVI. ktorý ho prijatím listín akreditoval za mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska pri Svätej stolici.

Vo svojej „špeciálnej správe“ J.E. Nigel Baker napísal svoje tri subjektívne myšlienky:

1. „Povedzme si celkom jasne, že mier je možné dosiahnuť veľmi ľahko, ak sa Rusko stiahne za medzinárodne uznávané hranice Ukrajiny.“ (Takéto niečo Ste skutočne napísali Vy sám, YourExcellency ? )

2.„Ukrajina by nemala byť tlačená na rokovania o prímerí, pretože to by vojnu len zmrazilo a odmenilo ruskú agresiu“ (Pripomeňme si Times, ktoré informovali, že „tvárou v tvár oslabeniu západnej podpory Kyjevu by britská vláda mala ovplyvniť trvanie konfliktu na Ukrajine tým, že ho pretiahne do roku 2025).

3. „Je to Rusko, kto neprejavil záujem o mier”. (V tejto súvislosti stačí poukázať na prelomový článok Teda Snidera, publikovaný v The AmericanConservative 16. augusta2023, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„25. februára, deň po začiatku invázie, ukrajinský prezident VolodymyrZelenskyj vyhlásil, že je pripravený vzdať sa myšlienky vstupu Ukrajiny do NATO.“

           Prvý pokus o mier:  Zelenskyj

Zelenskyj povedal: „Nebojíme sa hovoriť s Ruskom. Nebojíme sa hovoriť o bezpečnostných zárukách pre náš štát. Nebojíme sa hovoriť o možnosti neutrálneho štátu. Teraz nie sme v NATO. Musíme hovoriť o ukončení invázie. Musíme hovoriť o prímerí.“

Poradca ukrajinského prezidenta MychajloPodoljak potvrdil: „Ukrajina chce mier a je pripravená na rokovania s Ruskom vrátane rokovaní o neutrálnom štatúte vo vzťahu k NATO.“ V rozhovore pre agentúru Reuters 25. februára povedal: „Ak sú rozhovory možné, musia sa uskutočniť. Ak Moskva hovorí, že chce rokovať, dokonca aj o neutrálnom štatúte, nebojíme sa to urobiť. Aj o tom môžeme hovoriť.“

„27. februára, len tri dni po začiatku vojny, Rusko a Ukrajina oznámili, že budú rokovať v Bielorusku. Ukrajinská delegácia prišla so zámerom rokovať o neutralite. V skutočnosti Zelenskyj povedal: „Dohodli sme sa, že ukrajinská delegácia sa stretne s ruskou delegáciou bez predbežných podmienok“. 

Po prvom kole rokovaní sa obe delegácie vrátili domov na konzultácie, pričom sa už zamerali na prioritné otázky dohody. Na podporu očakávaní sa 3. marca v Bielorusku na hranici medzi Bieloruskom a Ukrajinou uskutočnila dohoda o druhom kole. 

„Hoci Ukrajina bola ochotná diskutovať o neutralite a ukončení invázie, Spojené štáty vôbec neboli. 25. februára, v ten istý deň, keď Zelenskyj povedal, že sa „nebojí hovoriť s Ruskom“ a „nebojí sa hovoriť o neutralite svojho štátu“, hovorca ministerstva zahraničných vecí NedPrice na tlačovej konferencii  povedal: „Pozorujeme, že Moskva navrhuje nadviazanie diplomatických kontaktov, zatiaľ čo má vytasené pušky a zatiaľ čo rakety, mínomety a delostrelectvo Moskvy mieria na ukrajinský ľud. Toto nie je skutočná diplomacia. Toto nie sú podmienky skutočnej diplomacie.“ Spojené štáty povedali nie rozhovorom“ uzavrel Snider.

Druhý pokus o mier: Bennetovo

                      sprostredkovanie

„6. marca, niekoľko dní po ukončení druhého kola rokovaní v Bielorusku izraelské médiá informovali, že vtedajší premiér NaftaliBennett prekvapivo odcestoval do Moskvy, aby sa stretol s Putinom v snahe sprostredkovať mier. Po stretnutí s Putinom Bennett dvakrát hovoril so Zelenským a potom s francúzskym prezidentom EmmanuelomMacronom a potom odcestoval do Nemecka, aby sa stretol s nemeckým kancelárom OlafomScholzom.

V rozhovore  2. februára 2023 Bennett odhalil podrobnosti o tom, čo bolo dohodnuté, ako boli úzke rozhovory úspešné a čo sa stalo ďalej. Podľa Bennetta „ma Zelenskyj požiadal, aby som kontaktoval Putina,“ čo Bennett urobil po tom, čo povedal Spojeným štátom: „Teším sa dôvere oboch strán“ a „Môžem s Putinom hovoriť sebavedomo. Môžem byť sprostredkovateľom.“

Podľa Bennetta, hoci mu USA povedali, že „neexistuje žiadna šanca na úspech“, Putin sa mu namiesto toho zveril: „Môžeme dosiahnuť prímerie.“ A na dosiahnutie prímeria Bennett hovorí, že Putin urobil „obrovské ústupky“ Medzi nimi najdôležitejšie: „Putin sa zriekol požiadavky na úplné odzbrojenie Ukrajiny‘.“

Zelenskyj tiež urobil obrovský ústupok. Podľa Benneta sa Putin sťažoval na nedodržaný sľub Západu, týkajúci sa rozširovania NATO a požiadal Benneta, aby odovzdal odkaz Zelenskému: „Povedzte mi, že nevstúpite do NATO a invázia sa skončí.“Bennett povedal, že „Zelenskyj sa vzdal členstva v NATO“.

Zelenskyj, ktorý sľúbil, že nevstúpi do NATO, chcel bezpečnostné záruky. Putin sa však obával, že bezpečnostné dohody s veľmocami sú niečo podobné členstvu v NATO. Bennett však navrhol upustiť od záruk v štýle NATO a namiesto toho sa prispôsobiť Ukrajine „izraelskému modelu“, založenému na vytvorení silnej, nezávislej armády schopnej brániť sa. Toto riešenie prijal Putin aj Zelenskyj“

Po získaní takýchto sľubovBennet informoval spojencov. Takto Snider zhŕňa Bennetovu pamäť: „Boris Johnson zaujal agresívny postoj. Macron a Scholz boli pragmatickejší. Biden kolísal medzi oboma pozíciami. Bennett povedal, že „existuje dobrá šanca na dosiahnutie prímeria“. Americké obštrukcie, na ktoré sa prvýkrát upozornilo v Bielorusku, však pokračovali. Bennett vyhlásil, že Západ sa rozhodol „pokračovať v útokoch na Putina“.

Na otázku, či bolo preto rokovanie „zablokované“, Bennett odpovedal: „Zablokovali ho“. Napriek tomu Snider pripomína, že „zdroje ‚oboznámené s podrobnosťami stretnutia uviedli, že Zelenskyj považuje návrh za „ťažký“, ale nie „nemožný“ a že ‚priepasť medzi stranami nie je taká veľká‘.“

Novinár Barak Ravid povedal Axiosu, že ruské ústupky zahŕňajú demilitarizáciu obmedzenú len na Donbas, záruky, že v Kyjeve nedôjde k zmene režimu a že Ukrajina si môže udržať svoju suverenitu. Zelenskyj zase ubezpečil, že je teraz „rozčarovaný“ členstvom v NATO a že Putinov návrh „nie je taký extrémny, ako očakával“. Ako sa stalo pri rokovaniach v Bielorusku, možnosť udelenia členstva mimo NATO výmenou za mier bola zablokovaná Spojenými štátmi.“

Tretí pokus o mier: sprostredkovanie Turecka

Dostávame sa teda k aprílu 2022, tretí pokus, tentoraz je sprostredkovateľom Turecko – najplodnejší pokus. „Už 20. marca sa zdalo, že Zelenskyj pochopil, že otvorené dvere NATO na Ukrajinu sú len trikom. V skutočnosti v rozhovore pre CNN uviedol, že osobne požiadal vedúcich predstaviteľov NATO, aby „otvorene povedali, či prijmú Ukrajinu do NATO o rok, dva alebo päť. Stačí to povedať otvorene a jasne, inak môžu jednoducho povedať nie. A odpoveď bola veľmi jasná, nikdy sa nestanete členom NATO, ale vo verejných vyhláseniach zostanú dvere otvorené.“

„Na istanbulských rokovaniach koncom marca Zelenskyj posunul toto povedomie a sľúbil, že nevstúpi do NATO. Ukrajinskí vyjednávači 29. marca uviedli, že Kyjev je pripravený akceptovať neutralitu, ak podľa medzinárodnej dohody západné štáty –  Spojené štáty, Francúzsko a Británia poskytnú záväzné bezpečnostné záruky.

Takto píše Fiona Hill v Foreign Policy zo septembra až októbra 2022: „Podľa niekoľkých bývalých vysokých amerických predstaviteľov, s ktorými sme hovorili, sa v apríli 2022 ruskí a ukrajinskí vyjednávači predbežne dohodli na usmerneniach dohody: Rusko ustúpi na svoje pozície z 23. februára, keď kontrolovalo časť regiónu Donbass a celý Krym a na oplátku by Ukrajina sľúbila, že nebude žiadať o členstvo v NATO, ale získa bezpečnostné záruky od viacerých krajín.“

Putin nedávno odhalil ďalšie podrobnosti dohody. 13. júna 2023 v odpovedi na otázky vojnových korešpondentov potvrdil: „V Istanbule sme dosiahli dohodu.“

Neskôr prezradil, že dohoda nebola len ústna. Zašiel tak ďaleko, že predložil podpísaný dokument.“

Ďalší dôležitý detail, ktorý odhalil Putin, Snider poznamenáva: „Počas istanbulských rozhovorov sme podpísali tento dokument. Dlho sme diskutovali, dostali sme sa do konfliktu a tak ďalej, ale dokument bol veľmi podstatný a podpísal ho Medinskij na našej strane a vedúci ich vyjednávacieho tímu.“

Návrh dohody sa potom zverejnil na samite s africkými lídrami. Pri tejto príležitosti to Putin ukázal svojim partnerom a vysvetlil: „Rád by som upriamil vašu pozornosť na skutočnosť, že prostredníctvom sprostredkovania prezidenta  Erdogana, ako viete, sa v Turecku uskutočnila séria rozhovorov medzi Ruskom a Ukrajinou s cieľom vypracovať opatrenia na posilnenie vzájomnej dôvery a vypracovať návrh textu dohody. Nepovedali sme Ukrajincom, že táto zmluva bude utajená, ale zároveň sme ju nikdy nezverejnili, ani sme ju nekomentovali. Tento návrh dohody podpísal vedúci rokovacieho tímu v Kyjeve. Je tam jeho podpis.“

Dohoda s názvom „Zmluva o trvalej neutralite a bezpečnostných zárukách Ukrajiny“ deklarovala, že Ukrajina urobí z trvalej neutrality ustanovenie svojej ústavy. Rusko, Spojené štáty, Británia, Čína a Francúzsko sú ručiteľmi“.

Rovnako ako pri rokovaniach s Bennettom, Rusko sa údajne vzdalo svojej požiadavky na úplnú demilitarizáciu Ukrajiny, hoci medzi Ruskom a Ukrajinou stále existuje priepasť ohľadom veľkosti ukrajinských ozbrojených síl a počtu tankov, lietadiel a raketometov.

Africkým lídrom, ktorí prišli do Moskvy, Putin vysvetlil epilóg aféry: „Po stiahnutí našich vojakov z Kyjeva – ako sme sľúbili, kyjevské úrady hodili svoje záväzky na smetisko dejín. Všetko zahodili.“ Putin, píše Snider, implicitne obvinil Spojené štáty z toho, čo sa stalo, hovoriac, že keď záujmy Ukrajiny nie sú v súlade so záujmami USA, v konečnom dôsledku vždy záleží len  na záujmoch USA. Vieme, že majú kľúč k riešeniu ukrajinských problémov.“

Putinove slová potvrdil turecký minister zahraničných vecí MevlütČavušoglu, ktorý po rokovaniach povedal, že „Turecko si nemyslelo, že rusko-ukrajinská vojna bude trvať dlho“. Dodal však, že  „v rámci NATO sú krajiny, ktoré chcú, aby vojna pokračovala“. Po stretnutí ministrov zahraničných vecí NATO ďalej dodal: „mal som dojem, že v NATO boli takí, ktorí chceli, aby vojna pokračovala s cieľom oslabiť Rusko.“

Kto teda  s a b o t o v a l   mier, YourExcellency ?

Minister zahraničných vecí Turecka v rozhovore pre CNN povedal: „Vieme, že náš prezident hovorí s lídrami oboch krajín. V niektorých otázkach došlo k pokroku a dosiahla sa dohoda, potom sme zrazu videli, že vojna sa zrýchlila. Niekto sa snaží neukončiť vojnu. Spojené štáty veria, že je v ich záujme pokračovať vo vojne. Sú takí, ktorí chcú, aby táto vojna pokračovala. Putin-Zelenskyj sa chystali podpísať, ale niekto nechcel.“

„K Spojeným štátom sa pripojila Veľká Británia,“ uzatváraSnider, ktorá má tiež záujem na „pokračovaní konfliktu“.

„9. apríla 2022 sa vtedajší britský premiér Boris Johnson ponáhľal do Kyjeva, aby držal na uzde Zelenského, pričom trval na tom, že ruský prezident Vladimir Putin „musí byť pod tlakom, nesmie dôjsť k žiadnym rokovaniam“ a že aj keby bola Ukrajina pripravená podpísať dohodu s Ruskom, „Západ vôbec nie je“.

Alexander Chaly, bývalý námestník ukrajinského ministra zahraničných vecí povedal: „Uzavreli sme mier s Putinom.“ Potom to všetko strokotalo.

„Putin na istanbulských rokovaniach v marci až apríli 2022 chcel dosiahnuť mierové riešenie s Ukrajinou“, potvrdil jeden vecí Alexander Chaly  ako jeden z členov vtedajšej ukrajinskej delegácie na stretnutí v Centre pre bezpečnostnú politiku v Ženeve.

Putin na istanbulských rokovaniach v marci až apríli 2022 „chcel dosiahnuť mierové riešenie s Ukrajinou“, povedal jeden z členov vtedajšej ukrajinskej delegácie, bývalý námestník ukrajinského ministra zahraničných vecí Alexander Chaly, na stretnutí v Centre pre bezpečnostnú politiku v Ženeve.„Putin naozaj chcel dosiahnuť mierové riešenie s Ukrajinou. To je veľmi dôležité mať na pamäti.“

Putin bol pripravený uzavrieť mier s Ukrajinou

V rovnakom duchu sa 15. januára v UnHerd objavil rozhovor s OleksijomArestovyčom, bývalým Zelenského poradcom FreddiehoSayersa: „Zúčastnil som sa istanbulského procesu a bola to najlukratívnejšia dohoda, akú sme mohli urobiť. Dve predchádzajúce dohody, ktoré boli pre Ukrajinu mimoriadne nebezpečné, tam boli zničené: jedna v Minsku a v Minsku dve. Táto nová dohoda zahŕňala aj krymskú kontroverziu.“

„Trvalo to 10 až 15 rokov rokovaní o štatúte Krymu, čo prinieslo bezpečnosť do Čierneho mora, tiež odkazujúc na dohodu o obilí. Ale teraz neviem. Pretože uprostred istanbulských rokovaní sme prišli do Kyjeva a od prezidenta sme sa dozvedeli, že sme rokovania prerušili. Ďalšie stretnutie sa malo konať 9. apríla a 2. apríla bolo zrušené.“

Na otázku, či si po návrate z Istanbulu myslí, že rokovania boli úspešné, odpovedal: „Áno, úplne. Otvorili sme fľašu šampanského. Diskutovali sme o demilitarizácii, denacifikácii, otázkach týkajúcich sa ruského jazyka, ruskej cirkvi a oveľa viac.“

„V tom mesiaci sa ešte musí rokovať o otázke veľkosti ukrajinských ozbrojených síl v čase mieru a prezident Zelenskyj povedal: „Mohol by som túto otázku vyriešiť priamo s Putinom.“ Istanbulské dohody boli memorandom o zámere a boli dokončené na 90% vzhľadom na osobné stretnutie s Putinom. To mal byť ďalší krok v rokovaniach.“

9. apríla sa Boris Johnson prekvapivo ponáhľal do Kyjeva, aby presvedčil Zelenského, aby všetko „vyhodil do vzduchu“.

Z á v e r : Samotný Kyjev potvrdzuje, že to bol Váš bývalý predseda vlády  Boris Johnson, ktorý skutočne podkopal mierovú dohodu z Istanbulu na jar 2022, YourExcellencyBaker.

Takisto samotný šéf Zelenského parlamentnej frakcie v Najvyššej rade – D. Arakhamia, ktorý bol hlavným vyjednávačom Zelenského na mierových rokovaniach v marci až apríli 2022 v Istanbule, výslovne pomenoval Veľkú Britániu, konkrétne vtedajšieho premiéra Borisa Johnsona ako  v i n n í k a, ktorý „vyhodil do vzduchu“ mierovú dohodu !

A čo je najbolestivejšie a najzdrvujúcejšie pre obyvateľov Ukrajiny, ktorí majú podľa cynických vyjadrení Západu obetovať pre Vašu vec aj posledného Ukrajinca ? Tragické pozadie konania Vás všetkých, ktoré predlžuje utrpenie ukrajinského ľudu, za čo Západ nesie zodpovednosť, vyjadrenú  v počte státisícov mŕtvych s krvavým výkričníkom, že v čase mierových rokovaní, ktoré Ste zmarili, bolo obetí niečo vyše tisíc !

Vážený pán veľvyslanec, podľa počtu komentárov slovenských občanov k Vašej „špeciálnej správe“ sa zdá, že týmto zatiaľ jediným nedovoleným zásahom do vnútorných záležitostí Slovenskej republiky Ste prekonali aj neobľúbenosť amerického veľvyslanca v Maďarsku Dávida Pressmana, ktorý si ako pracovnú náplň osvojil podporu opozície proti súčasnej vláde Viktora Orbána, a to všetkými prostriedkami, ktoré sú aj Vám určite veľmi dobre známe a ktorých zoznam je veľmi dlhý.

Slovenská republika je zvrchovaný a suverénny štát, robí suverénnu domácu a zahraničnú politiku, jej vláda bola v slobodných a demokratických voľbách zvolená občanmi štátu ako jediným suverénom. Vám, Vaša excelencia,  prináleží túto skutočnosť rešpektovať a zdržať sa akéhokoľvek zasahovania do vnútorných záležitostí štátu, v ktorom zastupujete a reprezentujete svoju krajinu.

Stará čínska múdrosť hovorí: „Keď nemôžeme horieť a rozlievať svetlo, tak aspoň nezacláňajme.“

Dana Bystrická