Hlinikáreň Slovalco v Žiari nad Hronom oznámila hromadné prepúšťanie – mieni prepustiť 300 zamestnancov zo 450 a v hre je aj úplný koniec výroby. Dôvodom sú rastúce ceny elektrickej energie, vysoké ceny emisných povoleniek, ako aj nízke ceny hliníka.

Minister hospodárstva Richard Sulík hovorí o katastrofe a toto slovo na súčasnú situáciu s hlinikárňou úplne sedí. Treba si uvedomiť, že podľa spoločnosti je na výrobu hlinikárne naviazaných ešte ďalších približne 2500 pracovných miest!

Kto je v tomto prípade na vine? Treba pripomenúť, že v iných európskych štátoch sa používajú oveľa efektívnejšie kompenzačné schémy ako u nás. V prípade hlinikárne Slovalco sa snažilo podniku čo najväčšmi vyjsť v ústrety ministerstvo hospodárstva vedené Richardom Sulíkom a tak uskutočnilo kroky k zníženiu poplatkov v koncových cenách energií, ktoré boli v jeho kompetencii.Tie však samé o sebe nepostačovali na riešenie situácie v hlinikárni. Ministerstvo preto tiež žiadalo zmenu kompenzačného systému pre energeticky náročný priemysel.

Riešením malo byť uvoľnenie peňazí z Envirofondu, kde na to bol dostatok peňazí. Sulík však poukázal na to, že táto možnosť stroskotala na zamietavom stanovisku ministerstva financií vedeného Igorom Matovičom.

Hromadné prepúšťanie v hlinikárni prichádza práve v čase, kedy SaS vypovedalo koaličnú zmluvu a žiada odchod ministra financií Matoviča z vlády. Pokiaľ OĽaNO Matoviča z kabinetu nestiahne, zástupcovia SaS vo vláde sú pripravení podať demisiu.

Hneď sa ponúka vysvetlenie, že ide o akúsi sabotáž Matoviča v súvislosti s hospodárskymi záujmami Slovenska, aby tak ako neschopný vyzeral ten, ktorý má oblasť hospodárstva primárne na starosti – teda práve predseda SaS Richard Sulík.

Ak by to bolo tak, potvrdzovalo by to len, že Igor Matovič je nevhodný na to, zastávať akúkoľvek vysokú štátnu funkciu. Čo už, každopádne, triezvi pozorovatelia politického diania na Slovensku dávno vedia.

Pokiaľ sa chcel Igor Matovič Sulíkovi pomstiť za jeho požiadavky, ktoré ohrozujú ďalšie zotrvanie vládnej koalície, vybral si na to ten najmenej vhodný spôsob. Lenže Igor Matovič nie je človek, ktorý by sa čo len blížil k chápaniu mnohovrstevnatej reality spoločenského diania. Je predovšetkým marketérom a akýmsi podnikateľom v oblasti politiky. Hlbšie chápanie spoločenských súvislostí mu nikdy nič nehovorilo. Je naozajstnou tragédiou, že Slovensko má za ministra financií v čase krízy v súvislosti so zvyšovaním cien energií práve tohto osobnostne nevyzretého človeka.

Hegerova a Matovičova vláda je amatérska a nekompetentná od A po Z, to je úplne jasné. V tomto prípade však zrejme nemôžeme príliš pripísať vinu Richardovi Sulíkovi. Problémom skôr je, že SaS vôbec v koalícii zostávala – aj po takých kaskadérskych kúskoch ako bolo celoplošné testovanie (ktorého príprava bola, mimochodom spojená s ďalším známym sporom medzi Matovičom a Sulíkom) či po zavedení škodlivých opatrení typu lockdownov v čase pandémie. Tie síce neboli Sulíkovi po chuti, ale zakaždým v koalícii zostal. Presadil jedine odchod Matoviča z premiérskeho postu, čo však vlastne nijako nepomohlo, keďže šéf OĽaNO sa presunul na vplyvný post ministra financií.

Prepúšťanie v Slovalcu je smutnou vizitkou vlády, ktorá sa nikdy nenaučila poriadne vládnuť. Po všetkých skúsenostiach s ňou máme právo povedať aj to, že sa to nikdy ani nenaučí.

A oneskorená požiadavka Richarda Sulíka, aby Matovič nesedel vo vláde, na tom samozrejme nič nezmení. Vláda musí skončiť ako celok. Optimálnym riešením by bolo vyhlásenie predčasných volieb, ale táto možnosť zostáva naďalej otázna.

Richard Sulík a jeho SaS by si mali uvedomiť, že je nezmyselné v aktuálnej situácii naťahovať odchod z koalície a mali by prebudiť OĽaNOa Matoviča čím skôr do reality.

Ladislav Kováčik