Napriek mediálnym šumom, ktoré uplynulý týždeň zaplavovali médiá, teda tragédia v Spišskej Starej Vsi,- či návšteva parlamentnej delegácie vedenej dvoma podpredsedami parlamentu Dankom a Gašparom v Moskve a následná návšteva Šimečku v Kyjeve, pre budúci politický vývoj na Slovensku malo podstatný význam vyjadrenie premiéra Fica , že ak sa koaličné strany, ktoré majú problémy z disciplíny ( Hlas), či dokonca ktorým sa rozpadol poslanecký klub ( SNS) nevyriešia svoje problémy a nezabezpečia podporu vládnych návrhov – vstúpi do konsolidácie koalície on osobne, zmení mocenské pomery v koalícii – pričom je možné, že sa to niektorým koaličným partnerom nebude páčiť. V tomto prípade je však pripravený aj na predčasné voľby. Po dlhom čase prišlo to zásadné stanovisko, ktoré reaguje na koaličnú krízu, ktorá začala v septembri tohto roku, keď Huliakovci, teda poslanci za Národnú koalíciu opustili klub SNS. Toto oslabenie koalície bolo následne umocnené rebelujúcimi Migaľovcami, čo viedlo v konečnom dôsledku k sérii patových hlasovaní, ktoré vyústili do neprijatia troch zákonov. Na začiatku roka 2025 je už nad slnko jasnejšie, že tento problém „nevyhnije! A je nutné ho riešiť. Je naozaj neprijateľné, aby na jednej schôdzi parlamentu neprešli tri vládne, či koaličné zákony na ďalších 10 a na ďalšiu po najbližšej hneď tridsať. To by bolo jasným znakom rozvratu a rozvalu koalície. Aj preto premiér Fico zdvihol na koaličných partnerov prst, riešte si svoje problémy, lebo inak ich začnem riešiť ja a nemusia sa vám páčiť. Zároveň je jasné, že časový horizont na riešenie koaličnej krízy nebude rámcovaný februárovou schôdzou. Naopak je možné, že bude len veľmi krátka a príjme len pár nevyhnutných zákonov s tým, že definitívne vyriešenie sa očakáva do marcovej schôdze. Uvidíme, ako na toto takmer ultimátum zareagujú koaliční partneri. Treba však jednoznačne dúfať, že vedomie zodpovednosti pred voličmi vyhrá nad politickými egami. Voliči tejto koalície právom očakávajú, že svoj mandát využijú naplno a že presadia čo najviac zo svojho programu. Ak by sa tak nestalo, osobitne z čisto osobných dôvodov, následný výprask vo voľbách by bol poriadny. Treba dúfať, že toto si koaliční lídri zoberú k srdcu a budú konať zodpovedne. Šimečková cesta do Kyjeva bola plne podľa očakávaní. Šimečka poskytuje celý diapazón servilnej proeurópskej a pronatovskej politiky a z ukrajinskej strany nič nezískal. Presnejšie, chabé nekonkrétne a veľmi neisté, že niekedy v budúcnosti, možno bude aj ukrajinská strana prihliadať k slovenským záujmom. Škoda o tom vôbec hovoriť a ak tak len v kontexte s megafrustráciou, ktorú museli zažiť Migalovci. Táto partička sa totiž do Kyjeva chystala v tom istom čase. Ukrajinská strana však dala jasne najavo, že vraj jej nevie zabezpečí ich bezpečie. Tomu sa hovorí poriadna rana na brušný mozog – solar. Skrátka, zradu majú všetci radi, ale zradcov nikto. Dokonca ani na Ukrajine.
