Dvanásty apríl sa stal spomienkou na let prvého človeka do vesmíru, ktorým sa v tento deň roku 1961 stal dôstojník sovietskeho armádneho letectva major Jurij Alexejevič Gagarin. Na kozmickej lodi Vostok-1 obletel Zem vo výške 302 kilometrov pri rýchlosti okolo 28.000 tisíc kilometrov za hodinu, čím sa nezmazateľnými písmenami zapísal do dejín kozmonautiky.

Na podnet Medzinárodnej leteckej federácie (FAI) bol 12. apríl v roku 1968 vyhlásený za Svetový deň letectva a kozmonautiky a Valné zhromaždenie OSN v roku 2011 vyhlásilo 12. apríl za Medzinárodný deň letu človeka do vesmíru.

Z kozmodrómu Bajkonur na území Kazachstanu, ktorý bol vtedy súčasťou Sovietskeho zväzu, vyštartovala kozmická loď s Jurijom Gagarinom na palube 12. apríla 1961 o 9.07 h moskovského času (7.07 h SEČ). Sergej Koroľov vydal pokyn: Vzlet!, na čo Jurij Gagarin odpovedal dnes už legendárnym slovom „Pojechali!“ (Ideme!).

„Počul som piskot a stále silnejší hrmot. Pocítil som, ako sa gigantická raketa zachvela a pomaly, veľmi pomaly sa odtrhla od štartovacej rampy. Nastal zápas medzi raketou a zemskou gravitáciou,“ opísal štart Jurij Gagarin. Na obežnej dráhe Zeme sa človek ocitol po prvý raz o 9.18 h moskovského času. Gagarin si užíval pozoruhodný výhľad z kozmickej lode a radostne zakričal: „Vidím Zem! Vidím mraky! Je to krásne, to je nádhera!“ Maximálnu výšku 327 kilometrov dosiahla loď v 57. minúte letu.

Jurij Gagarin uskutočnil jeden oblet okolo Zeme a po 108 minútach pristál na padáku 26 kilometrov juhozápadne od mesta Engels v Saratovskej oblasti. Z neznámeho vojenského letca sa počas hodiny stal najpopulárnejší človek planéty.

Počas pretekov medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom pri dobíjaní vesmíru bol kľúčovou postavou uznávaný sovietsky raketový inžinier a konštruktér kozmických lodí Sergej Pavlovič Koroľov, ktorý riadil sovietsky vesmírny program a dohliadal na prvé úspechy projektov Sputnik a Vostok, vrátane prvej ľudskej misie na obežnej dráhe Zeme Jurijom Gagarinom 12. apríla 1961. Rozhodujúci podiel mal aj na vývoji medzikontinentálnych balistických rakiet. Koroľovova smrť v roku 1966 prerušila realizáciu jeho plánov na pristátie sovietskej posádky na Mesiaci pred misiou Spojených štátov v roku 1969.

Počas svojho výskumného pôsobenia a výkonu svojej činnosti bol oficiálne identifikovaný ako „hlavný konštruktér“, aby bol chránený pred možnými pokusmi Spojených štátov o atentát počas studenej vojny. Je známe, že dokonca ani niektorí kozmonauti, ktorí s ním pracovali, nepoznali jeho priezvisko. Jeho pravá identita bola odhalená až po jeho smrti, kedy získal príslušné verejné uznania a pocty ako hnacia sila sovietskych úspechov v prieskume vesmíru.

JurijGagarin – najobľúbenejší hrdina Rusov 20. storočia zahynul tragicky 27. marca 1968 počas skúšobného letu v cvičnej stíhačke MiG-15UTI neďaleko dediny Novoselovo vo Vladimirskej oblasti.

Dana Bystrická