„Politika je príliš vážna vec na to, aby sme ju nechali na našich politikov“, konštatoval Georges Clemenseau. V prípade, ak sa však na čelo štátu dostanú nominálni vodcovia so závislosťou na moci, ktorá je pre nich atraktívna a navyše spojená s chladnou a vypočítavou nenávisťou, nehľadajme u nich schopnosť rozpoznať a brániť národné záujmy. Dôkazom je ich neutíchajúci točiaci sa vír okolo paragrafu 363 Trestného poriadku, ktorý sa pre nich stal inštrumentom na odstránenie generálneho prokurátora JUDr. Maroša Žilinku, a to „za každú cenu“, ako bezostyšne oznámili občanom.
Nad trestnými kódexami Slovenskej republiky a legendárnym paragrafom 363 sa opäť bez účasti verejnosti vznášajú tmavé mraky. Skupina poslancov teraz už „dôsledne opozičného“ poslaneckého klubu SaS ešte v čase svojej koaličnej slávy pod vedením pod vedením JUDr. Alojza Baránika podala návrh zákona, ktorý mal nielen zrušiť (resp. na ich obraz zmeniť) § 363 Trestného poriadku, ale zásadne upraviť aj práva a povinnosti generálneho prokurátora, vrátanie možnosti jeho odvolania a disciplinárnej zodpovednosti. Úprava sa však „preventívne a do budúcnosti“ týkala aj špeciálneho prokurátora, čomu sa inak hovorí zastierací manéver.
Citujem vyjadrenie pána poslanca: „Naším cieľom je obmedziť okruh rozhodnutí, ktoré môže generálny prokurátor preskúmať postupom podľa paragrafu 363 Trestného poriadku tak, aby nevznikali pochybnosti, či sa u generálneho prokurátora v týchto prípadoch nejedná o svojvôľu. Rovnako je našou snahou zreálniť mechanizmus odvolania generálneho a aj špeciálneho prokurátora. (Tomuto sa hovorí zastierací manéver, ktorým sa preventívne sleduje želaná budúca pozícia favorizovaného prokurátora). Návrh predpokladá ukončenie funkcie prokurátora aj bez návrhu národnej rady v prípade kandidatúry vo voľbách do akejkoľvek z politických funkcií. Náš návrh je však komplexnejší a prináša, okrem iného, aj rozšírenie právomocí verejného ochrancu práv a vlády o možnosť podať žalobu na rozpustenie politickej strany. Aj toto navrhované opatrenie reflektuje na pochybnosti, či sa pri uplatňovaní tohto nateraz výhradného oprávnenia generálneho prokurátora nejedná o svojvoľné a niekedy až politické konanie či nekonanie súčasného generálneho prokurátora“.
Odídená SaS však vo svojej prioritnej politickej agende pokračovala až dokonca, pretože pár dní pred svojím ultimátom vláde v posledných augustových dňoch predložila svoju labutiu pieseň – navrhla obmedziť paragraf 363 Trestného poriadku a ďalšie zmeny Trestného poriadku, ktoré by v žiadnom štáte, ktorý vo svojej ústave deklaruje, že je demokratický a právny, nemohli byť prijaté. Poslanci SaS navrhli obmedziť okruh rozhodnutí, ktoré môže generálny prokurátor preskúmať postupom podľa paragrafu 363 Trestného poriadku a zároveň predložili novelu viacerých zákonov pod falošnou zástavou„zvýšenia transparentnosti v oblasti prokuratúry, ktorou chcú upraviť aj vymenúvanie a odvolávanie prokurátorov či ich práva a povinnosti. Zmeny by sa mali naďalej dotknúť aj možnosti odvolania generálneho prokurátora a jeho disciplinárnej zodpovednosti, ako aj špeciálneho prokurátora – teda pokračovanie nedokončenej piesne.
V prípade, keby poslanci svojvoľne, bez verejnej diskusie a názoru občanov v takto vyplodenej účelovej politickej podobe zmeny Trestného poriadku schválili, vznikla by rovnica: Zrušenie § 363 za súčasného rozbitého stavu spoločnosti rovná sa policajný štát a policajný štát rovná sa diktatúra.
Jednou zo základných zásad trestného konania je totiž zásada práva na obhajobu, vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 9 Trestného poriadku. Právo na obhajobu je zakotvené v čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, v čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a tiež v čl. 6 ods. 3 písm. b), písm. c), písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Právo na obhajobu patrí k základným atribútom spravodlivého procesu, keďže zabezpečuje rovnosť zbraní medzi obvineným na jednej strane a prokurátorom na druhej strane. Zmyslom tohto práva je zaručiť ochranu zákonných záujmov a práv osoby, proti ktorej sa konanie vedie, pretože bezchybné rešpektovanie práva na obhajobu je dôležitým predpokladom vydania zákonného a spravodlivého rozhodnutia.
Zásada „práva na obhajobu“ vyjadruje požiadavku, aby v trestnom procese bola zaručená ochrana práv a záujmov osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, a je teda nevyhnutým prostriedkom úspešného výkonu súdnictva smerom k ochrane základných práv a slobôd. Jej legislatívne vyjadrenie a reálne zabezpečenie svedčí v podstate nielen o stupni demokracie v trestnom procese daného štátu, ale vo svojej podstate jej realizácia v čo najširšom meradle je nielen v záujme osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, ale v záujme celej spoločnosti, pretože toto právo neplynie len z ochrany práv jednotlivca, ale aj zo záujmu štátu na zistenie pravdy.
Právo na obhajobu teda zaručuje základné právo fyzickej osoby, podliehajúce všetkým pravidlám, ktoré sa uznávajú pri ochrane základných práv a slobôd a možno ho vnímať aj ako prostriedok nastoľujúci spravodlivú rovnováhu medzi verejnými záujmami, ktoré sú predmetom ústavnej ochrany.
Právo na obhajobu predstavuje vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Platný Trestný poriadok obsahuje celý rad ustanovení, ktoré upravujú jednotlivé čiastkové práva obvineného, charakteristické pre príslušné štádium trestného konania a obsahuje 568 paragrafov, nielen politikmi prenasledovaný a z politických dôvodov nežiadúci § 363.
V dôvodovej správe sa okrem iného uvádza:
„Predmetom mimoriadneho prieskumu generálneho prokurátora budú len také meritórne rozhodnutia policajta alebo prokurátora, ktoré smerujú k skončeniu trestnej veci inak ako podaním obžaloby, alebo nezákonné rozhodnutie o prerušení trestného konania, ktoré taktiež vytvára neoprávnenú prekážku ďalšieho postupu v trestnom konaní“.
Bývalá ministerka spravodlivosti JUDr. Mária Kolíková návrhy svojej novej politickej strany, do ktorej zavítala, vyzdvihla ako pozitívne. Považuje totiž za dôležité, že rieši i otázku prípadnej kandidatúry prokurátora vo voľbách do parlamentu, Európskeho parlamentu, na prezidenta Slovenskej republiky či do orgánov samospráv. To by po novom nemuselo byť zlúčiteľné s funkciou generálneho prokurátora. Ocenila aj zmeny súvisiace s paragrafom 363 či rozšírením právomoci ombudsmana o možnosť podávať návrh žaloby na rozpustenie politickej strany. Otázne podľa nej bude, ako sa s novelou vysporiada parlament. Dúfajme, že poslanci sa s predmetnou novelou vysporiadajú v intenciách poslaneckých sľubov tak, ako verejne pred zrakmi občanov a svojich voličov prisahali na Ústavu Slovenskej republiky, pričom niektorí si v tejto slávnostnej chvíli dokonca položili ruku na srdce.
Zmeny týkajúce sa paragrafu 363 predložili do NR SR aj poslanci z OĽANO a nezaradený poslanec Tomáš Valášek. Úpravou paragrafu 363 Trestného poriadku chce OĽANO podľa svojho vyjadrenia prispieť „k obnove dôvery v právny štát“. Poslanci Milan Vetrák a Lukáš Kyselica predkladajú novelu, ktorá má byť „základnou zmenou a má obmedziť využitie paragrafu na najzávažnejšie prípady a pochybenia“. Ustanovenie by sa napríklad nemuselo automaticky týkať preskúmavania uznesenia o vznesení obvinenia. Na základe diskusií s inými koaličnými stranami autori návrhu predpokladajú, že zmena by mohla prejsť do druhého čítania. Následne by chceli verejnú diskusiu. Verejná diskusia by však nemala byť obyčajným „chcením alebo nechcením poslancov“, ale p o v i n n o s ť o uposlanca (dalo by sa napísať aj psou) k občanom, ktorých záujmy z a s t u p u j e a nie naopak, ako sa stalo zaužívanou praxou. Keby určitá časť poslancov mala skutočný a vážny záujem plniťsľuby, ktoré dala svojim voličom, uvedený návrh by z rokovania národnej rady mala stiahnuť, lebo samotný priebeh schôdze v tomto bode programu bude pre nich fiaskom.
Paragraf 363 ako „popkultúrny fenomén“.
Boj proti § 363 Trestného poriadku súbežne a politikmi vyhlásili aj mimovládne organizácie, ktoré spustili podpisovú akciu za zmenu paragrafu 363 Trestného poriadku. „Ten umožňuje generálnemu prokurátorovi zrušiť právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta v prípade, že ním bol porušený zákon“. informovali prostredníctvom TASR protagonisti Nadácií Zastavme korupciu a Via Iuris.Nadácia Zastavme korupciu bola založená podnikateľmi Miroslavom Trnkom, spoluzakladateľom firmy ESET a Michalom Bláhom, podnikateľom v reklame. Jej činnosť bola oficiálne spustená počas festivalu Pohoda 2014. Činnosť Via Iuris podporujú okrem iných Nadácia otvorenej spoločnosti a Iceland Liechtenstein Norwai.
„Ustanovenie § 363 Trestného poriadku je tu s nami už dlhé roky, no preslávil ho až aktuálny generálny prokurátor. Maroš Žilinka spravil z § 363 popkultúrny fenomén. „Je to jediný paragraf, ktorý pozná celé Slovensko,“ pripomínajú organizácie. ( Toto je svätá pravda, paragraf 363 vďaka neslávnym iniciatívam politikov – aktivistov naozaj pozná celé Slovensko, avšak občania na rozdiel od politikov pochopili jeho obsah a takisto vedia, že je to ich posledná záchranná brzda pred prípadnou svojvôľou, nezákonnosťou a bránením spravodlivosti zo strany orgánov, ktoré rozhodujú v ich veci.
„Paragraf 363 nesmie slúžiť na to, aby z l o č i n c i unikali pred súdom“ tvrdili mimovládne organizácie. Vyzvali vládu a koaličných poslancov, aby upravili právomoci generálneho prokurátora tak, aby tento paragraf „nepomáhal zločincom unikať pred súdom.“ Zdôraznili, že „v súčasnosti však generálny prokurátor paragraf 363 výrazne nadužíva a obchádza zákaz negatívnych pokynov. Zákon generálnemu prokurátorovi zakazuje prikázať prokurátorovi, aby niekoho nestíhal alebo neobvinil. Generálny prokurátor nemá čo posudzovať dôkazy, pretože to spadá do právomoci súdov“. Dôvodom pre zrušenie právoplatného rozhodnutia generálneho prokurátora by podľa nich malo byť iba „podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci.“ Hovorili tiež o prijatí ďalších záruk na obmedzenie priestoru na prípadné zneužitie tohto inštitútu.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka v reakcii na vyjadrenie mimovládnych organizácií Nadácia Zastavme korupciu a Via Iuris v súvislosti so spustením uvedenej podpisovej akcie uviedol: „Označovať v prípravnom konaní osoby za „zločincov“ je absolútne neprijateľné, neprípustné a odporujúce zásade prezumpcie neviny. Stíhanie obvineného je možné len zo zákonných dôvodov a zákonným spôsobom, preto je povinnosťou generálneho prokurátora nezákonné rozhodnutia a postupy orgánov činných v trestnom konaní (OČTK) korigovať a tým garantovať zákonnosť“.
Prezumpcia neviny je ďalším zo základných prvkov práva na spravodlivý súdny proces v trestných veciach a je zakotvená v Čl. 50 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách. Jej základný význam je v tom, že vyžaduje okrem iného, aby konajúci orgán moci pri plnení svojej úlohy nevychádzal s predsudku, že obvinený spáchal žalovaný trestný čin – dôkazné bremeno spočíva na obžalobe a pochybnosť je v prospech obžalovaného. Princíp prezumpcie neviny je porušený akýmkoľvek rozhodnutím, ktoré vyjadruje presvedčenie, že určitá osoba je vinná z trestného činu bez toho, aby jej vina bola predtým preukázaná zákonným spôsobom. Je porušením prezumpcie neviny, ak štátny orgán dáva najavo, že zdieľa prejavy či názor, ktorý prejavuje verejnosť voči obvinenému napr. aj prostredníctvom médií a že ho považuje za dopredu odsúdeného.
Z uvedených „stanovísk“ mimovládnych organizácií vyplynulo, že ustanovenie § 363 alebo vôbec nečítali alebo jeho obsah nepochopili, resp. pochopiť nechceli, lebo plnili politické úlohy.
K frontovej línii proti § 363 Trestného poriadku – tak ako sa dalo očakávať a ako sa to vždy súbežne aj udeje, sa pridali aj médiá. Klbko okolo § 363 na svoj obvyklý spôsob sui generis rozmotávala dňa 20.augusta novinárka Monika Tódová s analytikom a politickým komentátorom Mariánom Leškom, ktorý skonštatoval, že hlavným problémom súčasnosti je § 363, ktorý generálny prokurátor používa ako hlavný nástroj „kde bude vyhlasovať prokurátorskú imunitu“ (nový to pojem v našom budúcom trestnom zákonodarstve ?)A prečo nie ? Ako reportérka skonštatovala: To predsa nemusí „ísť k tomu Žilinkovi“, pretože špeciálna prokuratúra toto z á k o n n é ustanovenie o b c h á d z a tak, že prejednávaná vec sa k Žilinkoviuž proste nestihne dostať. Ide zrejme o nové know-how, ktoré by si zaslúžilo pozornosť. Takého „obchádzanie“ zákona je totiž priame p o r u š e n i e zákona zo strany orgánu štátnej moci, ktorý by mal byť jeho strážcom a nie narušiteľom. Obidvom protagonistom podcastu však toto „šibalstvo“ očividne urobilo radosť a potešenie.
Dňa 10.septembra v podcaste Denníka N bol opäť hlavnou témou generálny prokurátor Žilinka, avšak tentoraz ho v tom nenechali samého, lebo k hriešnikom pridružili už aj Krajskú prokuratúru v Bratislave. Na otázku reportérky Moniky Tódovej, čo je podstatou žurnalistiky, hosťujúci sparingpartner Marián Leško odpovedal: „Podstatou žurnalistiky je to, že nie je fanklubom ako niektorí podporovatelia politických strán, oni tu už ani nie sú iba fanklub, ale to sú ultras, čo úplne stratili hlavu a rozum. My tu nie sme na to, aby sme okiadzali, aby sme celebrovali, chválili, sme tu na to, aby sme popisovali, prípade aj charakterizovali, kto sa ako v politike správa. A keď sa správa tak, že o ňom nemôžeme nič dobré napísať, no tak, bohužiaľ, musíme to napísať tak ako to je“. ( Škoda, že to nepovedal skôr, NBÚ by možno neposlúžilo na zablokovanie Hlavných správ ako „bezpečnostného rizika“). Hosť podcastu okrem iného spomenul aj inú perlu – vetu neznámeho autora, ktorá sa mu zapáčila: „Politici sú ako plienky a treba ich meniť“, za čo získal nadšený obdiv reportérky. Keďže legitimita vlády je na Slovensku veľmi nízka, trojlístok mediálnych ultras, nazývajúcich sa mainstreamovými, by mohol konečne začať aj v reálnej službe verejnosti v intenciách uvedených objektívnych konštatovaní hosťujúceho analytika a politického komentátora.
Vážení politici, o b č a n i a považujú prokuratúru za dôležitý kontrolný orgán ochrany práva. V dôvodovej správe k ústave Slovenskej republiky je uvedené: „Prokuratúra, vychádzajúc z princípov ústavnosti a zvrchovanosti zákona i priority súdnej ochrany ústavných práv a slobôd občanov, je organickým článkom sústavy právnych záruk zákonnosti v demokratickom právnom štáte. Na ochrane záujmov štátu, ako aj práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb sa podieľa pôsobením pri uplatňovaní právnej zodpovednosti a zabezpečovaní n á p r a v y n e z á k o n n o s t i“.
Za rodičov, starých rodičov, blízkych a všetkých tých, ktorým záleží na psychickom a fyzickom zdraví našich detí, považujem za potrebné uviesť aj nasledovné:
Vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv signatárske štáty vyhlásili, že detstvo má nárok na osobitnú starostlivosť a ochranu.
V článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa sa výslovne uvádza: Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami, sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
V tejto súvislosti uvádzam dva konkrétne prípady porušovania práv dieťaťa, do ktorých priamo zasiahol generálny prokurátor, čo vyvolalo pozitívny ohlas a potvrdenie dôvery v jeho osobnosť zo strany širokej verejnosti:
I.
Za pokračujúci zločin sexuálneho zneužívania maloletého dievčaťa odsúdil Okresný súd Dolný Kubín na konci júna kňaza Františka O. na trojročný trest s podmienečným odkladom na štyri roky. Sudkyňa sa stotožnila s návrhom prokuratúry a schválila dohodu o vine a treste.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka v auguste skonštatoval, že námestníčka okresnej prokurátorky v Dolnom Kubíne nepostupovala v kauze sexuálneho zneužívania v súlade so zákonom a avizoval vyvodenie personálnej konzekvencie. Hovoril o podkvalifikovaní skutku, za ktorý dostal kňaz podmienečný trest odňatia slobody. Krajskému prokurátorovi v Žiline uložil prijať účinné opatrenia, aby k obdobným porušeniam zákonnosti v budúcnosti nedošlo.
„Na základe rozhodnutia generálneho prokurátora SR zanikne oprávnenie vykonávať funkciu vedúceho prokurátora námestníčke okresnej prokurátorky v Dolnom Kubíne k 10. septembru 2022 a okresnej prokurátorke v Dolnom Kubíne k 31. októbru 2022,“ oznámil hovorca generálnej prokuratúry.
V identickom prípade zneužívania maloletých taliansky sudca v odôvodnení rozsudku uviedol: „Tým, že kňaz bezohľadne využíval svoje postavenie sily a prestíže, zradil dôveru, ktorú do neho vložili mladí ľudia, čo maskoval náboženským významom, nepostačuje uloženie„liečivého milosrdného trestu“, pretože na svojich obetiach zanechal neodstrániteľné traumy a možno im zničil život do takej miery, že z následkov tohto obzvlášť opovrhnutiahodného trestného činu sa už nikdy nevystrábia“.
II.
Spoluautorom platformy Youdare na sociálnej sieti je syn bývalého ministra hospodárstva, ktorý zároveň avizoval aj ambíciu konkurovať TikToku. Princíp predmetu jeho podnikateľskej činnosti je jednoduchý. Hocikto môže adresovať komukoľvek šialenú výzvu. Používatelia sa na ňu môžu poskladať a ak chce vyzvaný človek dané peniaze získať, musí výzvu splniť. Podmienkou je natočenie na video a zdieľanie na sociálnej sieti. Obsah týchto videí bol po ich zverejnení šokujúci aj pre psychicky odolných ľudí, avšak „ultras“ médiá ho nevnímali a neprezentovali ako fenomén ohrozenia našich detí. Iná situácia by určite nastala, keby takúto platformu gestoroval na sociálnych sietiach syn niektorého z opozičných politikov, to by bolo povyku.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka dal platformu preveriť. “Ľudská dôstojnosť nám nemôže byť ľahostajná. Dnešného dňa som uložil riaditeľovi trestného odboru Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zabezpečiť preverenie, či v súvislosti so sprostredkovaním a plnením bizarných až zvrátených výziev za odplatu na sociálnej platforme Youdare, najmä osobami mladšími ako 18 rokov, spôsobilých vážnym spôsobom ohroziť či poškodiť život, zdravie, morálnu výchovu, slobodu alebo ľudskú dôstojnosť, nedošlo alebo nedochádza k spáchaniu niektorého z trestných činov proti životu a zdraviu, proti mládeži, proti slobode a ľudskej dôstojnosti, či proti iným právam a slobodám,” uviedol generálny prokurátor na sociálnej sieti.
Podľa generálneho prokurátora Žilinku je nutné zdôrazniť, že dôstojnosť ľudskej osoby nie je základným právom ako takým, ale predstavuje skutočný základ základných práv. “Ľudská dôstojnosť sa musí bezvýhradne rešpektovať, a to aj v prípade obmedzenia iného práva,” vyhlásil generálny prokurátor.
„Bez dôstojnosti niet slobody, bez spravodlivosti nie je dôstojnosť a bez nezávislosti niet slobodných ľudí“ Patrice Lumumba.
Pre informáciu uvádzam opatrenia, ktoré po tragických skúsenostiach s fenoménmi, ktoré ohrozovali a aj v súčasnosti ohrozujú deti na sociálnych sietiach, prijali na ich ochranu iné štáty:
Vo svetle pribúdajúcich správ a diskusií na sociálnych sieťach o výzve „Modrá veľryba“, ktorá zmenila názov na „Jonathan Galindo“, minister pre posilnenie postavenia a rozvoj komunity v Izraeli Orly Levy-Abeka si zriadil Úrad pre ochranu detí on linea vyzval verejnosť, aby sa kedykoľvek počas dňa alebo v noci obrátila na horúcu linku 105: „Sme odhodlaní posilniť pocit osobnej bezpečnosti detí a mládeže v kybernetickom priestore“. Ide o starodávny kybernetický fenomén v Izraeli a na celom svete, pričom tento jav bol hlásený na niekoľkých platformách, predovšetkým Discord, Instagram a TikTok. Správy sa odovzdávajú medzi rodičovskými skupinami WhatsApp po celom Izraeli a medzi deťmi a mládežou. Naznačujú však, že rodičia sa cítia bezmocní tvárou v tvár trendu, pretože nevedia, kto sa za týmito výzvami skrýva a čo sa s tým dá urobiť.
Minister apeluje na rodičov, aby sa zapojili do toho, čo ich deti robia online, a aby boli ostražití a vedomí si toho, čo sa deje v mobilných telefónoch ich detí a v ich diskusii na sociálnych sieťach: „Porozprávajte sa so svojimi deťmi a povedzte im, aby sa s vami podelili o akékoľvek utrpenie, ktoré zažívajú online a neváhať vás požiadať o pomoc v každom prípade šikanovania alebo pocitu strachu, nepohodlia alebo neistoty v ich online interakciách“.
Minister tiež vydal pokyny na podporu medzirezortnej personálnej práce všetkých účastníkov Úradu pre ochranu detí online (Izraelská polícia, ministerstvo školstva, ministerstvo práce, sociálnych vecí a sociálnych služieb, ministerstvo zdravotníctva a ministerstvo spravodlivosti) s cieľom poskytnúť rodičom a deťom optimálnu reakciu v tomto ohľade a v oblasti kyberšikany maloletých vo všeobecnosti.
Výzva „Modrá veľryba“ bola hra zameraná na tinedžerov a stanovila 50 úloh počas 50 dní. Táto výzva však súvisela s mnohými detskými úmrtiami na svete. Prvé úlohy boli dosť neškodné. „Zobuďte sa uprostred noci“ alebo „Pozrite si strašidelný film“. Úlohy sa však zo dňa na deň stávali zlovestnejšími: „Postavte sa na rímsu vežového bloku“. Posledná výzva ? Požiadavka, aby sa používateľ zabil.
Príbeh výzvy Modrá veľryba sa začal Rinou Palenkovou. Dňa 22. novembra 2015 Rina, tinedžerka, žijúca v Rusku, zverejnila selfie. Na fotografii stojí vonku. Okolo úst a nosa má omotanú čiernu šatku. Drží prostredník hore pri fotoaparáte. Vyzerá to, že je pokrytý sušenou krvou. Titulok fotografie znel: „Ny a bye“. Nasledujúci deň si vzala život. Smrť ruského dievčaťa podnietilo celonárodnú diskusiu, ktorá odhalila kruté skutočnosti s týmto priebehom: Deň ako každý iný. 12 ročná Rina sa pripravuje do školy. Zrazu jej zazvoní telefón. Dcéra matke povie, že sa stretnú s priateľom a pôjdu spolu do školy. V ten istý deň, keď príde matka po dcéru do školy, po jej dcére niet ani stopy. Nikto ju nevidel. Potom zazvoní telefón, ktorý matka podľa vyzváňacieho tónu rozozná, že je to telefón jej dcéry.
„Kde si miláčik ?“ – pýta sa matka s úľavou.
„It´s not you daughter“ – odpovedá zvláštny hlas.„I´m a doctor from AeE. Your daughter is dead.“ Nie je to tvoja dcéra. Som lekár z AaE. Tvoja dcéra je mŕtva.
V nasledujúcich týždňoch a mesiacoch matka postupne zistila, ako bola jej dcéra ponorená do subkultúry sociálnych sietí, ktorá zahŕňala obrazy straty dôstojnosti, podľahnutie absolútnej submisivite, sebapoškodzovanie, hry s alternatívnou realitou a ktoré v závere privodili to, že sa pod týmito vplyvmi jej dcéra násilne zabila.
Tento prípad vyvolal okamžité reakcie v celom spektre spoločnosti. Novinári vo svojich článkoch vyzývali všetkých rodičov, aby si ich riadne a dôsledne prečítali a „zachránili tak svoje deti pred osudovým krokom“, pretože dovtedy došlo najmenej k 80 samovraždám, pričom k 4 úmrtiam došlo v ten istý deň zhruba rovnakým spôsobom. Tragická smrťmalolôetého dieťaťa vyvolala mimoriadne búrlivú a emotívnu diskusiu na sociálnych sietiach aj mimo nich a za týždeň bol tento príspevok videný viac ako 2 milión krát.
Psychológovia okrem iného uviedli aj to, že ľudia, ktorí vedú tieto skupiny, robia takto na posilnenie svojho ega alebo dokonca ma zarábanie peňazí na on line reklame. Zdôraznili, že nestačí apelovať na rodičov, tu treba donútiť úrady, aby konali. Zistené skutočnosti o akomkoľvek rušivom zásahu do psychickej alebo fyzickej integrity detí treba bezodkladne odovzdať orgánom činným v trestnom konaní a informovať aj médiá ako strážnych psov demokracie. Médiá majú nielen silu, aby prinútili ľudí a kompetentných hovoriť o tejto téme, ktorá sa príliš často ignoruje, ale majú aj povinnosť vykonávať užitočnú verejnú službu.
V talianskom Neapole zomrel 11 ročný chlapec po skoku z desaťposchodovej budovy pri hraní novej online „samovražednej hry“ podobnej výzve Blue Whale Challenge. Polícia zaistila všetky sieťové a mobilné zariadenia dieťaťa, aby zistila,či bol chlapec oklamaný a navedený na čin, ktorý ho stál život. Do veci sa zapojila aj prokuratúra. Jeho posledný odkaz rodičom znel: Mami, oci, veľmi Vás ľúbim, ale musím nasledovať„muža s kapucňou“. Chlapec predtým ako vyskočil z okna, zanechal vo svojom laptope poznámku, ktorou sa ospravedlnil svojej matke a v ktorej sa odvoláva na stav strachu, ktorý zažil v posledných hodinách života.
Správy v médiách uvádzali, že maloletý bol zdravý a vášnivo rád športoval. Rodičia sa vyjadrili, že „ich syn bol šťastné, pokojné dieťa a neexistovali žiadne zjavné problémy, okrem nepokoja, možno kvôli smrtiacej výzve, ktorú podstúpil“.
Na webe je veľa pokušení. Najnebezpečnejšie sú vždy tie, ktoré podceňujeme a ktoré nepoznáme. Jediný spôsob, ako sa zbaviť online evironmentu, je pozrieť a spoznať patologické mozgy za týmito účtami, šíriť presné informácie a zvyšovať povedomie o tejto problematike.
V Palerme sa 10 ročné dievčatko v januári 2021 stalo obeťou hroznej a absurdnej hry, neslávne známej Blackout Challenge, ktorej sa zúčastnila na TikToku, jednej z najnavštevovanejších sociálnych sietí tínedžerov. Priviazala si opasok k hrdlu, až kým nestratila vedomie. Jej rodičia ju našli doma v kúpeľni na zemi bez života.Výzva extrémneho udusenia, skúška sily a „odvahy“, ktorá sa môže zmeniť, ako v tomto prípade, na tragédiu. Zúčastniť sa na nej je jednoduché: Filmujete alebo fotografujete sa, keď sa snažíte spôsobiť si mdloby. S lanami, šatkami alebo čímkoľvek, čo nájdete. V prípade dievčatka z Palerma to bol opasok.
Zdroj: iStock
Štátna polícia a prokuratúra úmrtia detí vyšetruje vec ako podnecovanie k samovražde neznámymi osobami.
III.
Následky z obdobia COVIDU
Počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19 sme boli svedkami nárastu zraniteľnosti a vystaveniu našich detí možným on line rizikám – používanie on line prostredí sa rozšírilo predovšetkým z absencie rozmeru socializácie v kolektíve spolužiakov, kamarátov, mimoškolských a športových aktivít, ktoré predstavovali ich dovtedajší životný priestor a režim.
Uznávaný taliansky psychiater Furio Ravera upozornil na nárast samovrážd a sebapoškodzovania práve počas obdobia pandémie. Psychiater hovoril a doširoka objasňoval príznaky maloletých, ktoré nesmú zostať mimo kontroly dospelých vrátane zvrátených webových výziev, „ktoré treba okamžite zastaviť“ a ktoré v krajnom prípade viedli k smrti uvedených talianskych detí.
„Početsebapoškodzovania a samovrážd u našich detí narastal s pandémiou a zákazom vychádzania. Je to dramatická, chúlostivá a naliehavá otázka, ktorá v psychike našich detí naďalej pretrváva – musíme o nej hovoriť, ale hovoriť o nej dobre a správnymi slovami,“ zdôrazňuje psychiater a psychoterapeut, ktorý vydal knihu „Anime adolescenti“ (Duše adolescentov) príručku pre rodičov, aby pochopili problémy svojich detí.
Talianske združenie Iene.it sa aj v súčasnosti zaoberá pretrvávajúcimi psychologickými účinkami z obdobia Covidu, hovorí s odborníkmi o postpandemickej psychóze najmä medzi mladými ľuďmi, o prežívaní stavov úzkosti a osamelosti a s tým stúpajúcim trendom konzumácie droga alkoholu. Profesor Ravera, riaditeľ diagnostiky a liečby porúch osobnosti a súvisiacich patológií mládeže, takto odpovedal na otázku, prečo dochádza k takému nárastu samovrážd a sebapoškodzovaniu medzi deťmi a neplnoletými:
„Obdobie pandémie tvrdo zasiahlo do ich životov. Stratili sociálne a spoločenské väzby, ako aj zábavu, čo ich spájalo spolu so školou, športom, vzťahmi, ktoré sú základom ich veku, najmä tých mimo rodiny. Ocitli sa celý deň so svojimi rodičmi ako vo vidieckom dome iného storočia. Jediný rozdiel bol v tom, že trávili čas pred obrazovkou počítačov po dobu 5-6 hodín, niekedy aj viac, lebo rodičia museli byť v práci, takže hrali hry, ktorými boli zasypávaní alebo surfovali po internete. Nespokojnosť, osamelosť a frustrácia, ktoré z toho vyplývajú, postupne u nich privodili depresívne črty, ktoré sa plíživo stupňovali, pričom však zostali bez ozveny a vnímania zo strany dospelých, čo vyústilo až do nebezpečných samovražedných sklonov, sebapoškodzovania a straty vlastnej dôstojnosti s tým, že psychika detí zostala aj naďalej zranená a bezmocná“.
Otázka: Čo nám pomôže pochopiť, čo sa vlastne stalo a čo naše detí prežívali?
„Samovraždy a sebapoškodzovanie sú dramatickou reakciou na emocionálnu situáciu, ktorá sa subjektívne cíti ako neznesiteľná. Sú vnímané ako absurdná spása, zatiaľ čo smrť nie je jasne znázornená. Extrémne činy prichádzajú v súmraku vedomia, tí, ktorí zázračne vyjdú živí, sa zotavia možno až na pohotovosti, keď sa dostanú do rúk odbornej lekárskej starostlivosti. Tu treba spomenúť „Hikikomori model“ sociálnej izolácie – je to japonský fenomén detí, ktoré sa uzatvárajú doma a ktorý sa vo svojej podstate preniesol aj k nám do Európy v čase, kedy sme sa všetci masívne sústreďovali výlučne na boj proti koronavírusom. Nevnímali sme, aké zostali naše deti osamelé v zložitých sociálnych a hospodárskych kontextoch, do ktorých sme ich my sami uvrhli a ktoré akoby zostali na okraji nášho záujmu. Nepreciťovali sme ich skryté a nevyslovené utrpenie, ktoré u mnohých detí viedlo až k duševným poruchám: Dnes je už dokázané, že pandémia pôsobila ako zosilňovač všetkých týchto zraniteľností, ktoré zo strany spoločnosti zostali nepovšimnuté.
„Podľa niektorých odhadov sebapoškodzovanie zahŕňalo až 20 % talianskych detí. Toto percento pre odborníkov nie je prekvapujúce, pretože čísla sú vysoké a zvyšujú sa. Privodením si fyzickej bolesti majú deti pocit spásy, akoby tým prerušili neznesiteľný emocionálny stav mysle. Fyzická bolesť sa takmer necíti, vedomie nie je jasné. Sebapoškodzovanie sa používa ako prepínač na prestávku od silnejšieho vnútorného utrpenia a dieťa sa na ňom môže postupne a bez toho, aby si to rodičia všimli, stať závislé.
Otázka: Čo by mal rodič po zistení, že jeho dieťa je v ohrození, robiť?
„Obráťte sa na špecialistu. Ak rodič už aj sám vidí, ako sa jeho dieťa stáva oveľa tichším, oveľa smutnejším, ktoré sa síce snaží študovať, ale súbežne sa izoluje a vzďaľuje od vzťahov, ktoré dovtedy riadne fungovali a uspokojovali jeho potreby,sú to znepokojujúce náznaky, ktoré nie je dobré odďaľovať a radím rodičom, aby to necítili ako svoje zlyhanie. Musíme pamätať na to, že ostražitosť je v prípade maloletých zákonom stanovenou povinnosťou, za porušenie ktorej zaplatíme najvyššiu daň: Ohrozenie alebo stratu duševného zdravia nášho vlastného dieťaťa alebo až jeho života“.
Som toho názoru, že uvedené skutočnosti a prijaté opatrenia JUDr. Maroša Žilinku sú dostatočne závažné dôvody na to, aby sme prokuratúru na čele s generálnym prokurátorom nechali vykonávať svoje funkcie bez nátlaku, zastrašovania, prekážok, nevhodného zasahovania alebo neoprávneného vystavovania bezdôvodnými zásahmi do jej právomoci a osobnej zodpovednosti a plneniu povinností, ktoré vyplývajú z Ústavy Slovenskej republiky, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov a zákona o prokuratúre.
Dana Bystrická
