Predstavte si, že vás niekto núti vybrať si medzi manželstvom a kariérou. Pre ženy v Sliezsku to nebol len zúfalý vtip zo zoznamky, ale krutá realita v období druhej Poľskej republiky. Ak ste boli učiteľka, do tej doby ste si museli vybrať, čo je pre vás dôležitejšie: súťaž o najlepšieho manžela alebo profesionálny život plný kriedy a detí.
„Manželstvo je ako blokáda na kariére!“
V roku 1926 sa v Poľsku v autonómnom regióne Horné Sliezsko objavil nový zákon, ktorý v Sliezsku nadiktoval život žien. Ten zákon, veľmi originálny v tom čase (v negatívnom slova zmysle), nariadil celibát pre učiteľky. Čo to znamenalo? Ak ste sa rozhodli povedať „áno“ milovanému mužovi alebo sa tešili z budúcnosti plnej detí, mali ste povinnosť opustiť prácu učiteľky.
A to nie je všetko. Ak ste sa vydali, v podstate ste sa stali nevyhovujúcim kandidátom na učiteľský post. Všetky vaše odborné znalosti sa stali neplatnými, keď sa stali „…tými, ktoré si zvolili manželstvo“.
Dôvod za týmto šialeným nápadom?
Prečo tento zákon vznikol? No, ako to už býva, politika, tradície a morálne normy ovládali poľskú spoločnosť. Ženy sa mali starať o domácnosť, manželov a deti – nie o kriedy a učebnice. Manželstvo bolo považované za konečnú výhru v živote ženy, a ak ste sa rozhodli vziať, váš život už mal byť len o tom, ako byť „dobrou“ manželkou a matkou. Realita vyzerala asi takto: „Povedala si „áno“ na svadbu? Zbohom, tvoja kariéra!“
Išlo takisto o špecifickosť regiónu. Horné Sliezsko bolo – skrátka – veľmi konzervatívne. Jeden z „otcov nezávislosti“, Sliezčan Wojciech Korfanty, hovorieval: „Prvým a najčestnejším poľom pôsobenia katolíčka a Poľky je a vždy bude rodina“ . Jeho slová odzrkadľovali prístup veľkej väčšiny obyvateľov vtedajšieho Sliezskeho vojvodstva
Verejné tlaky na učiteľské povolanie
Celibát učiteliek si vyžadovala samotná verejnosť. Tá ženská. Ženy mimo tohto povolania sa totiž sťažovali, že „tehotné ženy pohoršujú žiakov“. Údajne už len pohľad na tehotnú učiteľku mal v ich deťoch vzbudzovať „nemorálne nutkania“. Recept bol teda jednoduchý. Tehotná žena s demoralizujúcim bruškom mala byť zavretá doma. A rozhodne nie stáť pred školskou tabuľou.
Výsledok? Prepúšťanie
V čase schválenia zákona v auguste 1926 bolo asi 20% učiteľov ženského pohlavia. Zvyčajne vydaté. Čo s nimi? Výpovede. O prácu prišli stovky žien a tie nahradili samozrejme mužmi. Morálnosť toho zákona však bola rýchlo spochybnená a dokonca už v roku 1927 aj samotný katovický biskup napísal v oficiálnej sťažnosti vojvodovi, že: „toto nariadenie spôsobuje v Sliezsku veľmi vážne morálne škody“. Napriek tomu však zákon ostal v platnosti až do zrušenia autonómie Sliezska ústavným aktom zo 6. mája 1945. Na obranu Poľska ako takého však môžeme dodať, že zvyšná časť krajiny sa z tejto „sliezskej zvláštnosti“ často veľmi ostro vysmievala.
Autor: Marek Kurta
