Očakávaný návrat politickej kultúry sa nekoná. Posledné kroky opozície naznačujú pokračovanie politiky nenávisti a osočovania. Namiesto konštruktívnej kritiky svojich koaličných kolegov systematicky aj za pomoci „spriaznených“ médií, vytvára falošný obraz politickej reality, ktorý bez akejkoľvek hanby podáva svojim nekritickým podporovateľom. Vytvára sa tak dojem, že „nekompetentná“ a „skorumpovaná“ vláda Roberta Fica, vedie Slovensko do priepasti, z ktorej niet návrtu. Okrem ekonomickej katastrofy nás vraj čaká aj návrat do minulosti, starých časov – „našich ľudí“, demontáž právneho štátu a zmena nášho zahranično-politického smerovania na Ruskú federáciu. Realita je ale našťastie úplne iná. Zmenou vlády ostáva Slovenská republika aj naďalej pevnou súčasťou Európskej únie a NATO. Až na jeden malý detail. Namiesto pochlebovačskej a pritakávacej politiky svojich predchodcov, chce presadzovať jej národno-štátne záujmy. Súčasná vláda garnitúra sa vracia k zahraničnej politike zameranej štyri svetové strany. Aj v prípade „demontáže“ právneho štátu ťahá opozícia za kratší koniec. Jej predstavitelia veľmi rýchlo zabudli na porušovania základných ľudských práv počas ich vládnutia. Aby prekryli svoje pochybenia, rozhodli sa odvolať ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD). Ako trápnu zámienku použili pochybné rozhodnutia Úradu na ochranu oznamovateľov. Ako vieme tak o jeho ochranu požiadali aj trestne stíhaní vyšetrovatelia tzv. čurillovci. Minister vnútra však postupoval v súlade so zákonom podľa ktorého museli byť dočasne postavení mimo službu. Každému súdnemu človeku je preto jasné, že opozícii vôbec nejde o spravodlivosť, ale o prekrytie svojich zlyhaní. Samotný proces odvolávania ministra ŠutajaEštokav Národnej rade bol toho jasným príkladom. Jej argumenty pokrivkávajú aj pri kritike politike „našich ľudí“. Tvrdenie, že nastáva návrat starých časov a korupcie,je jej ďalšie účelové zavádzanie. Zastávanie čisto politického nominanta OĽaNO špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica a bagatelizovanie neefektívne vynaložených finančných prostriedkov ministerstva hospodárstva počas ministrovania Richarda Sulíka (SaS) pri prezentácii Slovenska na svetovej výstave Expo Dubaji, je ďalším dôkazom jej pokrytectva. Svojim nekritickým podporovateľom určite nebude pripomínať pochybné nákupy covidových testov, rôzne korupčné kauzy, rozvrátené verejné financie a pokles životnej úrovne počas tri a pol ročného chaotického a amatérskeho vládnutia vlád pod vedením OĽaNO. Zároveň je tiež nutné všetkých ubezpečiť, že nie je v pláne ani žiadny návrat do minulosti. V nedávno prijatom Programovom vyhlásení vlády si koalícia veľmi dobre uvedomuje, že Slovensko potrebuje nielen dlhodobo udržateľný hospodársky rast, ale aj kvalitné a moderné školstvo a dostupnú zdravotnú starostlivosť dvadsiateho prvého storočia. Ak je návrat do minulosti podľa predsedu Progresívneho Slovenska Michala Šimečku to, že Slovensko pod vedením tejto vlády zastaví pretláčanie ideológie LGBT do všetkých sfér spoločenského života, sa ako ideologicky neutrálna spoločnosť uberáme správnym smerom. To, že sa ako štát odvoláme na cyrilo-metodský tradíciu a štátotvorný odkaz Veľkej Moravy, deklarujeme svoju historickú a národnú identitu. Jedným zo znakov politickej kultúry je aj nepísané pravidlo, že opozícia nechá novej vláde sto dní na to, aby ukázala akým spôsobom dokáže riadiť štát. Bohužiaľ pričinením Igora Matoviča (OĽaNO) je na dlhodobo nízkej úrovni. Nanešťastie aj zvyšné opozičné strany sa z časti inšpirujú jeho politikou. Aj keď s oveľa jemnejším slovníkom vystupujú pred verejnosťou, rovnakým spôsobom prispievajú k roztriešteniu slovenskej spoločnosti. Súboj koalície a opozície tak namiesto konštruktívnej kritiky pokračuje kriminalizáciou a osočovaním vládnucich politikov. Čakajú nás štyri roky tvrdého zápasu o charakter nášho štátu. Buď sa vrátime k štandardnej politike alebo sa ako spoločnosť dostaneme do stavu, z ktorého nebude návratu.
Autor: Matej Mindár
