Popiska:

Program kandidáta č. 15 Roman Michelka na otvorenej kandidátke SNS, ohľadom rezortu Kultúry a médií odvysielané na SV v rámci relácie Konzervatívna pozícia s Pavlom Nemcom.

1. Zadefinovanie verejnoprávnych médií

– Okamžite zastavím súčasný stav v rozhlase a televízii sú niektoré politické subjekty jasne diskriminované a niektoré naopak , extrémne preferované…

– Som za vyvážené politické a spoločenské diskusie proporčne zastúpene všetkými spoločensko-politickými názormi, vrátane národno-sociálneho.

– Inštitucionálne rozdelenie RTVS na rozhlas a televíziu. Ich novovzniknuté riadiace orgány musia byť zastúpené tak aby reflektovali všetky relevantné názorové prúdy v spoločnosti .

2. Znemožnenie krížového vlastníctva viacerých komerčných médií jedným majiteľom

– Zavedením „Zoznamu konečných užívateľov výhod“ v tejto oblasti sa zabráni tomu, aby jeden majiteľ prostredníctvom svojich dcérskych spoločností a nastrčených figúrok, vlastnil naraz napríklad printové a elektronické média.

3. Zastavenie vypínania „nepohodlných“ médií zo strany štátnych orgánov

– Do článku 26 odsek 3 „Cenzúra sa zakazuje.“ doplním vetu „Nie je možné obmedziť alebo vypnúť akékoľvek médium bez právoplatného súdneho rozhodnutia.“

4. Ochrana kultúrneho a národného dedičstva

– Zavediem systematickú podporou vydávanie tradičných literárnych diel.

– Zabezpečím preklad a vydávanie významných literárnych diel celosvetového významu

5. Systematická podpora slovenskej kinematografie

– V Audiovizuálnom fonde presadíme minimálne tretinu účelovo viazaných finančných prostriedkov na natáčanie celovečerných filmov alebo seriálov, ktoré by sprítomnili top osobnosti a top udalosti slovenských dejín.

– Pomocou kinematografie chcem vychovávať ľudí k úcte našim národným a historickým tradíciám.

6. Obnova historických pamiatok

– Zavedením systematickej podpory zabezpečím postupnú obnovu historických pamiatok (hradov, zámkov, kaštieľov atď.).

7. Zabezpečenie primeraného financovania Matice slovenskej

– Zákonným spôsobom zadefinujem valorizačný mechanizmus financovania Matice Slovenskej.

PREPIS PODCASTU:

Pavol Nemec: Príjemný večer prajem poslucháčom Slobodného vysielača na vlnách Konzervatívnej pozície, od mikrofónu Pavol Nemec a z technického zabezpečenia relácie, pán Boris Koróni.  Táto relácia nebude kontaktná, pretože bola nahrávaná v predstihu na záznam, takže dnes svoje otázky a postrehy na redakčný mail prosím vás neposielajte. Táto zmena neznamená ale to, že dnes večer by sme nemali zaujímavého hosťa, alebo nerozoberali zaujímavé témy. A tým dnešným hosťom nebude nikto iný, ako pán Roman Michelko.  Vitaj Roman.

Roman Michelko: Ďakujem za pozvanie.

Pavol Nemec: Poznáme sa už nejaký ten piatok, takže budeme si tykať. Ty veľmi často Roman vystupuješ v médiách alternatívnych, ale voľakedy aj mainstreamových.

Roman Michelko: To bývavalo, teraz už nie.

Pavol Nemec: V roli takého komentátora alebo glosátora, slovenskej politickej scény. Ale táto relácia bude vedená iným spôsobom, pretože tvoja pozícia súčasná sa mení s tým, že si sa rozhodol vstúpiť do politiky tak, že kandiduješ v jesenných voľbách na kandidátke Slovenskej národnej strany, ako nezávislý kandidát, myslím, že nie si členom SNS.

Roman Michelko: Nie, nie som.

Pavol Nemec: Takže takýmto spôsobom. No a dnešný rozhovor nebudeme komentovať iných, alebo glosovať slovenskú politiku, ale budeme sa rozprávať o tom, čo ťa prijalo k tomu vstúpiť do slovenskej politiky,  s akými ambíciami tam ideš niečo zmeniť, v akých oblastiach sa chceš angažovať. Jednak ak by si sa stal poslancom Národnej rady, ale skôr to vnímam tak, že cieľom je v politike niečo meniť v exekutíve. Takže keby bola SNS súčasťou exekutívy po septembrových voľbách. V akých oblastiach sa chceš angažovať, čo tam chceš akým spôsobom zmeniť, a takýmto spôsobom by som k tomuto prikročil. Roman, akým odborným veciam sa chceš venovať?

Roman Michelko: Ja mám prirodzené také tri portfólia, ktorým sa dlhodobo a systematicky venujem. Jedna je oblasť kultúry, médií, to znamená to, kde vlastne profesne pôsobím vyše 20 rokov. Som vydavateľom, poznám obrovské množstvo ľudí z literatúry, dá sa povedať všetkých relevantných. Samozrejme som kultúrny človek, mám podcasty o filmoch, čiže poznám sa aj s filmármi, s ľuďmi, ktorí sú okolo kinematografie. A samozrejme toto je blízka záležitosť pre mňa, a hlavne samozrejme som aj v mediálnom prostredí, a rezort kultúry obsahuje médiá. Dlhodobo a systematicky som sa venoval médiám aj v tom zmysle, že som popisoval fatálne zlyhávanie verejnoprávnych médií. Sledujem čo riešia licenčné rady, rôzne pochybenia, ako je u nás pokrivený ten mediálny diškurz. A potom samozrejme ako človek, ktorý viac menej funguje medzi umelcami, ale medzi historikmi, tak je mi blízka aj ochrana pamiatok a vlastne národného dedičstva ako človek, ktorý je zase tiež matičiar dlhoročný.  Trinásť rokov som v celoslovenských orgánoch Matice slovenskej, bol som aj v predsedníctve. Je to verejnoprávna, celonárodná inštitúcia, extrémne podfinancovaná, extrémne, na okraji záujmu. Čiže toto je také široké portfólium, o čom sa budeme dnes baviť. Ďalšia druhá vec, ktorá je charakteristická pre moju osobu je silné sociálne cítenie. Som všeobecne známy tým, že nerovnosť, polarizácia v príjmoch, bohatstvo, to akým spôsobom sa korporácie stávajú k ľuďom a tak, ma veľmi vytáča. Toto je silnou charakteristikou mojej osobnosti. Čiže toto je tiež silným portfóliom, ktorému som sa venoval v minulej volebnej kampani, no a tretia, ktorá je mi tiež veľmi blízka. Poznám obrovské množstvo ľudí z akademickej pôdy. Fungoval som na akademickej pôde, bol som akademický funkcionár v akademických senátoch na fakulte, študentský funkcionár. Bol som hovorca Slovenskej rektorskej konferencie. Mám veľa ľudí, už tým, že som vydavateľ, z univerzít, z fakúlt. Veľmi intenzívne som komentoval okliešťovanie akademických slobôd. To, čo sa stalo v tomto volebnom období a samozrejme, keďže sa snažím byť taký, ani nie že vizionár, ale sledovať ľudí, ktorí sa dlhodobo a systematicky venujú rozvoju spoločnosti, tak viem, že bez vzdelanosti, bez poznatkovo orientovanej spoločnosti, bez toho aby sme podchytili mozgy, tak naša spoločnosť bude stagnovať a zaostávať čím ďalej, tým viac. Sme na veľmi zlej trajektórii, sme druhí od spodu v rámci EÚ. Sledujem, čo robí Estónsko, dokonca aj tá Česká republika, dokonca aj vyspelejšie štáty. Ako funguje Fínsko, ako funguje startupová kultúra. Veľa som sledoval aj Izrael, ktorý je úplne startup nation, teda toto všetko sú veci, ktoré ma nenechávajú ľahostajným. Viem, že by som sa jednému z týchto troch portfólií intenzívnejšie venoval, všetkým trom sa nedá. Teraz, keď je to moje, ako keby hobby, tak toto sa snažím oveľa viac riešiť. Sú veci, ktoré mi nie sú blízke. Nie je mi blízke vyzbrojovanie, obrana, zdravotníctvo je samostatná téma. Tieto tri portfólia.

Pavol Nemec: Venujme sa týmto trom portfóliám.

Roman Michelko: To asi nestihneme všetky.

Pavol Nemec: Keď nestihneme, tak aspoň tomu prvému. Rozoberme a uvidíme, ako budeme na tom s časom. Takže ja som si zapamätal to, že tie médiá, kultúrna oblasť, je ti blízka. To si myslím, že bude zaujímať našich poslucháčov, a je to aj vec veľmi sledovaná. Rozporuplná z rôznych tých optík, niektoré si teraz preberieme. Ako je sloboda slova a priestor vo verejných médiách a súkromných. Takže mňa by zaujímalo Roman, ako ty vnímaš stav súčasnej mediálnej scény na Slovensku, verejnoprávnej, to je taká jedna oblasť, ale aj tých súkromných. Ako do toho vstupujú jednotliví vlastníci, jednotliví redaktori. A vôbec celkové aj komentovanie hlavnej tej politiky, lebo tam si myslím, že je najviac takých rozporov. Tam ma zaujíma ten názor, že vlastne pokrývanie spravodajstva a potom  by som to rozložil na to, že vlastne v rámci tých médií ako vnímaš spravodajstvo a komentované spravodajstvo. Či vieš medzitým urobiť nejaké rozlíšenie,  lebo mám taký pocit, že to je dosť veľký problém súčasnej mediálnej scény. Okrem toho, že tam sa dávajú nejaké vnútorné, osobné, alebo aj záujmové veci z hľadiska vlastníckych práv. Alebo tých novinárov samotných, alebo sa mi aj zdá, že tá skladba, nie je celkom jasne rozlíšená v tých médiách.

Roman Michelko: Toto je strašne veľa otázok. Tak môžeme ísť postupne a pomaly. Takže prvá základná vec. Súčasťou plurality je to, že sú rôzne médiá, ktoré sú aj hodnotovo, možno niekedy až stranícky orientované. Pokiaľ sú to printy je to v poriadku. Ja naozaj neočakávam od Hríbovho Týždňa, že bude nestranný, vyvážený. Neviem aký, je to výspa slniečkárskych, agresívne slniečkárskych a NATOidných, alebo  proatlantických ľudí, komentátorov. Komentátor má právo na svoj názor, nemusí byť nestranný, nemusí byť vyvážený. V printe je to úplne v poriadku. Lebo pokiaľ niekto nehlása zjavne bludy, alebo zjavne nepravdy, tak právo na názor má. Mne Hríb nevadil, pokiaľ nemal veľmi zásadnú diskusnú reláciu na pôde verejnoprávnej televízie. Mám úplne iný pohľad na vysielateľov na základe licencie, ktorí sú pod istými podmienkami. Každý komerčný vysielateľ, či už je to Fun rádio, alebo je to Vlna, alebo Expres, alebo čokoľvek. Alebo televízia ako Markíza, Jojka a všetky tie ich deriváty. Tak oni sú vysielatelia na základe licencie. Oni sú pod licenčnou radou a oni by mali dodržiavať nestrannosť, vyváženosť a tak ďalej. Možno o niečo menej pod drobnohľadom ako  verejnoprávne médiá. Ale excesy, ktoré sa dnes a denne stávajú sú ťažko za hranou. To, ako sa správa Iliev, alebo Dírer v TA3, Kovačič v Markíze a Krescaanko Dibáková v Jojke, to naozaj nemá nič spoločné s nestrannosťou a tak. Sú to ťažkí aktivistickí novinári, takže toto je problém. Print nie je problém, pokiaľ žiadne lži neriešia. Verejnoprávne médiá, to čo tam stvárajú novinári verejnoprávnych médií, to naozaj nemá s verejnoprávnosťou nič spoločné. Je absolútne neslýchané, ak politická strana, ktorá mala 8 % sa vyskytne na pôde verejnoprávnych médií raz za rok, ak vôbec. Nie som vôbec fanúšikom tej strany, naopak, ale mne ide o princíp. Keď si zoberieme Českú televíziu, tak na dennej báze tam sú predstavitelia akože extrémistickej SPD Tomia Okamuru. Točia  a rotujú sa tam všetci jeho poslanci, šéfovia výborov a tak ďalej. U nás jednoducho sú čierne listiny.

Pavol Nemec: Treba povedať, že určité politické strany, ktoré sú legitímne zvolené do parlamentu sa proste spravodajsky nepokrývajú.

Roman Michelko: Presne tak.

Pavol Nemec: A to je veľký problém.

Roman Michelko:  ĽSNS, Republika a potom niektoré osoby. Ak podpredseda parlamentnej strany sa nemôže dostať do televízie a dostane sa tam raz za rok, ešte k tomu úskokom, tak to je úplne, že choré. Ale na druhej strane…

Pavol Nemec: A postrehol si Roman, že by nejaká licenčná rada k tomuto nejakým spôsobom zaujala stanovisko?

Roman Michelko: No nie.

Pavol Nemec: Lebo kto vlastne gescuje  to dodržiavanie mediálneho zákona a nejakých atribútov? Sú nejako legislatívne zakotvené?

Roman Michelko: Sú podania. No oni majú v licencii, ktorú dostali vysielatelia na základe licencií, sú nejaké parametre. A tie parametre hovoria o tom, že to vysielanie musí byť nestranné, vyvážené.

Pavol Nemec: A to vychádza z nejakého legislatívneho postupu?

Roman Michelko: Nie, to vychádza. Zákon zadefinoval, že držitelia licencie musia mať tieto veci. A v tej licencii dostali tieto podmienky. A tieto podmienky majú nejakým spôsobom kontrolovať Rada pre vysielanie a retransmisiu alebo Licenčná rada, to je vlastne synonymum. A oni samozrejme môžu aj pokutovať. Riešia také veci, že neoznačená reklama, product placement a tak ďalej.

Pavol Nemec: Môžu aj odobrať licenciu.

Roman Michelko: Môžu aj odobrať, samozrejme to nie je také jednoduché. To by muselo byť veľmi hrubé a časté porušovanie, aj v prípade, keď dajú nejakú sankciu, tak sa dá odvolať a podobne. Známa tá kauza, kedy Rybníček vo verejnoprávnej televízií strihal tú reklamu do Superstar. Čo verejnoprávne televízie nemôžu na rozdiel od komerčných, že rozdelia nejaký program a dotujú to dotáciami. Ale toto riešia. Neriešia napríklad to, keď Dírer príde a začne trápnym spôsobom hovoriť, že sme tu akoby ruská banda, a všetko je tu vykradnuté. Iliev, ktorý nepustí k slovu a desaťkrát skočí do vety, a nemôže jeden hosť povedať súvislú vetu. Áno môžu byť podnety, aj od poslucháčov, aj od divákov, a oni by sa nimi mali zaoberať. Nikdy sa nejako rigorózne neriešili. Oveľa horšie to je pri verejnoprávnych, lebo tie majú vzor v BBC. A je neakceptovateľné, ak verejnoprávne médiá ostentatívne ignorujú 250 000 voličov. Lebo títo ľudia, ktorí legitímne dali hlas nejakej strane, tak sú jednoducho absolútne opomínaní. Naozaj raz ročne je výsmech, a Remišová, ktorá má jednu jedinú poslankyňu, teda ju samú, tak je tam na týždennej báze.

Pavol Nemec: Roman, tu Licenčnú radu, pardon, volí parlament?

Roman Michelko: Áno. Aj jednu, aj druhú. Takto boli tri rady. Predtým bola rozhlasová, televízna, a pre vysielanie a retransmisiu. Všetky sú kreované parlamentom. Rada TA SR, to je tiež ako verejnoprávna inštitúcia. Tam je taký model, že jedného člena rady dávajú zamestnanci, potom sú tam ľudia, ktorí tiež sú volení parlamentom. Ale jeden musí mať ekonomické vzdelanie, jeden mediálne, čiže je to taký mix. Sú tam profesne zafixovaní nejakí ľudia, ktorí by mali prejsť. Áno, je to politický proces. Pretože, keď sa to kreuje v parlamente, tak je to tak.

Pavol Nemec: Keď sa vrátim k tomu, tá Licenčná rada, tá sa asi volí na nejaké obdobie.

Roman Michelko: Na šesť rokov.

Pavol Nemec:  Čiže zrejme nebola volená celá naraz.

Roman Michelko: Áno.

Pavol Nemec: Takže rôznym ľuďom v rôznom období vypŕchajú tie ich mandáty, a vlastne sa vykreujú nanovo. Čiže nie je možné, aby tú Licenčnú radu navolila nejaká jednofarebná, Národná rada. Nejaká koalícia jednofarebná.

Roman Michelko: Áno má nesynchrónny mandát.

Pavol Nemec: Čo je celkom dobrá zábezpeka. Takže máme tu nejako, ako to my vnímame, nemyslím si, že len my vnímame, že je tu problém v  tomto spravodajskom pokrývaní tejto politickej scény. Tým, že sú tu vyprofilované nejaké spravodajské relácie…

Roman Michelko: Je to problém s extrémnym aktivizmom a absolútnou nevyváženosťou médií. Áno, keby sme brali, ctia sa také tie písané, nepísané pravidlá, že opozícia a koalícia. Ale výber koaličných poslancov, ak z 27-mich vysielaní v 24-roch je Remišová, tak je absolútne neadekvátne. Ak rotujú povedzme z Hlasu, zo Smeru nejakí opoziční poslanci. Napríklad jeden podpredseda, ktorý má ban, čierna listina, koniec. Nikdy,  a za žiadnych okolností tam nesmie ísť. Z republiky, alebo z ĽSNS, sa tam nedostane v podstate nikto, ak, tak jeden krát ročne. A to je bohužiaľ aj pri komerčných v Markíze nikdy nebol, v Jojke nikdy nebol, TA3 bol dva, tri krát. Čiže….

Pavol Nemec: Boli nejaké podania týchto politických strán, ktoré boli takto postihované v minulosti, a ako to dopadlo na tej licenčnej rade.

Roman Michelko: No dopadlo to alibisticky. Verejnoprávnu televíziu má riešiť Rada RTVS. Licenčná rada iba rieši porušenie zákona typu, išiel by nejaký krvák pred desiatou, reklama by bola nevhodne daná. Ale ona nemá riešiť vyváženosť verejnoprávnych médií. To má robiť Rada RTVS.

Pavol Nemec: A keď súkromné médiá robia…

Roman Michelko: Ak súkromné, tak tie áno. To znamená, ak tam príde podnet. Boli aj také veci, ak boli tie extrémne rodiny, ten Tonko, že si robili srandu. Tam išlo o ľudskú dôstojnosť, to bol akože totálny suterén. Tak aj toto riešila, ponižovanie ľudí pri takýchto extrémnych záležitostiach. Ale áno, mali by sa zaoberať aj napríklad tým, čo vystrája Iliev s Dírerom. To sú neslýchané veci, tak isto si myslím, že ťažko za čiarou je aj to, čo robí Kovačič. A áno, toto je najväčší problém, že vo verejnoprávnych médiách, tí ľudia nemajú nejaký profesný status. Alebo nejakú predstavu, že ja som vo verejnoprávnych médiách, tak ja naozaj musím byť nestranný. Niečo také, v Čechách máme Otázky Václava Moravca. Ten je naozaj nepríjemný ku všetkým, tiež sa dá povedať, že možno niekoho viac nemusí, niekoho menej nemusí. Ale ja na prvú neviem, koho on je fanúšik. Dokonca je aj taký úzus, že títo komentátori nechodia voliť. Aby jasne povedali, že sú nezávislí, to u nás nehrozí. Ja si dovolím tvrdiť, že všetci tí, ktorí majú tie diskusné relácie sú voliči koalície.

Pavol Nemec: Mne to troška pripadá, tak veľmi by som povedal, troška sa rozmelňuje zodpovednosť za tento výsledok. Jak by si ty navrhoval, lebo vidím, že objektívne je to problém. Jedna vec je pozývanie do relácií, a druhá vec je spravodajské pokrývanie každodenného spravodajstva týchto aj súkromných, aj verejnoprávnych médií. Vidíme, že niektoré legislatívne snahy, niektorých politických strán sú na dennom pranieri. Že sa o nich informuje do detailu, dokonca aj také, čo tam majú jedného poslanca. A ešte je to poslanec, ktorý odišiel z inej strany a reprezentuje subjekt, ktorý neprešiel voľbami. Iné strany, ktoré tam legitímne pôsobia, v nie zanedbateľných počtoch, nepokrývajú ich legislatívne aktivity. A ďalšia vec, potom máme formáty takzvaných nedeľných relácií, v prípade Slovenského rozhlasu je to sobotňajšia relácia, ktoré sú také sledovanejšie. A tam je jasná štatistika, ktorú si spomínal, že určité politické subjekty sa tam vyskytnú ako šafran dvakrát, a iné politické subjekty, ktoré sa už X krát rozpadli, a zastupujú v podstate jedného človeka, tak sa tam pravidelne vyskytujú. A tá štatistika nepustí. Takže je to úplne jednoznačné, že tu je problém.

Roman Michelko: Ja si myslím, že je nutné prijať nejaký štatút, oveľa presnejší, verejnoprávnych médií, a mali by sa aj sprísniť a vymáhať tieto veci. Je jasné, že systém, ktorý je dnes karikatúrou verejnoprávnosti, karikatúrou nestrannosti. My máme extrémne aktivistické médiá, a potom ešte ďalšia dôležitá vec, nie len pri politikoch, ale aj pri expertoch. Je strašne veľa debát Téma dňa, kde chodia experti jedného druhu. Ešte boli časy, keď sem-tam aj Baránka poslali, teraz je úplne na čiernej listine. Boli časy, keď som aj chodil do verejnoprávnych médií, dnes o mne napíšu, že som hviezda konšpiračných médií. Pritom mi žiadnu konšpiráciu nikto nikdy neprisúdil, nie že neprisúdil, nedokázal. Tam je úplne čierna listina. Edo Chmelár bol niekedy na týždennej báze na TA3, odkedy kandidoval na prezidenta, možno jeden krát bol v televízii. Úplne jeden diškurz, aj expertné veci, pozývanie hostí aj nepolitikov, je totálne tendenčné, jednostranné. Riešenie, je zjavné,  že takto nastavený systém byť nemôže. Modelov je viac, od ťažko presaditeľného, ale za istých okolností je, že vláda by mala mať jeden kanál, ktorý bude dávať internú informáciu, ako to ona vidí, a všetky ostatné komerčné médiá ju môžu v podstate korigovať, lebo je pluralita médií, je duálne vysielanie, toto je problematická záležitosť. Je to tak, že povedzme, že sú aj takí, to je ako povestné chvalabohu, nerealizované vládne noviny, čo chcel urobiť Matovič. Druhá vec je prísť, a presne zadefinovať štatút verejnoprávnych médií s presnými a konkrétnymi sankciami, a naozaj tam treba aj zvýšiť kompetencie Rady RTVS. Dnes volí parlament ústredného riaditeľa televízie, niekedy to robila Rada. Myslím, že by to mohlo ísť na Radu, ale bola naozaj kreovaná. Tam sú také občianske združenia, napríklad Syndikát novinárov, alebo niektoré ďalšie, nominujú svojich ľudí, a potom si ich parlament  osvojí. Častokrát sú to priamo nominanti politických strán. Oni podľa štátu, tí ľudia z Rady nesmú pôsobiť v orgánoch strany. Nikto úplne nezisťuje, či sú radoví členovia, nemali by byť, ale jasné, keď si ťa osvojí poslanecký klub, tak je to človek, ktorý konvenuje s tým klubom. Je otázka podľa mňa hľadať model, do istej miery to raz tak navrhol, ale nedotiahol to do konca. Nie všetky veci, ktoré vymyslel Maďarič boli úplne mimo, scestné, ale to bude veľká diskusia, ako to urobiť, virilisti by nominovali verejnoprávne médiá, minimálne šéfa televízie. On teda dal okruh všeobecne uznávaných osobností typu rektori univerzít, predstavitelia profesných zväzov, napríklad máme Syndikát novinárov, Slovenskú asociáciu novinárov, máme Klub novinárov seniorov, to sú nejaké tri stavovské organizácie, Literárny fond, kde je napríklad sekcia pre žurnalistiku, predstavitelia katedier a fakúlt žurnalistiky. A teraz toto odborné kvórum, ktoré by malo možno 20 ľudí, tak toto všetko by to boli ľudia, ktorí by boli kompetentní. A samozrejme muselo by sa dbať, aby aj celé spektrum názorov by tam bolo. Šanca, že by boli títo ľudia kvalitnejší je podstatne vyššia, ako keď ich bude kreovať parlament. Ale to je beh na dlhú trať, najprv sa to otvorilo ako téma, ale potom sa to okamžite zavrelo. Politici nemajú chuť toto dávať. Každopádne, prvá  a základná vec, musia byť presne zadefinované štatúty verejnoprávnych médií. Nie je možné, aby sa stali také excesy, že parlamentné strany s osem percentným ziskom sa v podstate nevyskytujú v médiách. A tretia vec, vyvážené diskusné relácie, nie len tie podenkovo politické, ale aj spoločenské. Máme tu liberálnu Večeru s Havranom, máme tu povedzme že konzervatívne Do kríža, to je v poriadku, že také je. A potom tu máme gendrová verzia  Havrana a to je vlastne Silná zostava. Aby bolo jasné, verejnoprávne médiá, by mali pokrývať všetky relevantné názory. Relevantné sú také, ktoré majú nejaký dosah v spoločnosti, ktoré generujú ľudia. To znamená, aj silne sociálny a národno-konzervatívny rozmer politiky. Dobre, nech sú tam aj liberáli, nech sú tam aj socialisti, alebo ľavičiari. Všetky tieto štyri spektrá, by mali mať svoje diskusné relácie, s moderátormi a dramaturgiou, ktorá by im dávala priestor. Úplne ideálne by bolo, keby by boli aj nejaké konfrontácie, Do kríža je občas niečo také vidieť. U Havrana nikdy, Havran 1 a Havran 2, lebo Silná zostava, to je Havran 2.

Pavol Nemec: Ale urobil takú presilovku. Traja na jedného.

Roman Michelko:  To ešte občas sa stalo, alebo si tam dal kamarátov. Ja si myslím, že absolútne tu absentuje ten národný a sociálny rozmer. Lebo takáto relácia tam nie je. Klobúk dolu, občas Daniška dá aj nejakého Eda Chmelára, Druláka, ale to sú skôr výnimky. A vôbec tá dramaturgia by mala byť u takýchto relácií pod kontrolou. Mala by byť nejaká Dramaturgická rada, tie rady by tam mali dať svojich ľudí, aby to bolo vyvážené, celé spektrum, toto nehrozí. Ešte takto, aká je cesta von? Ukázali nám ju naši oponenti, keď potrebovali za každú cenu odpáliť Nižňanského, tak spojili televíziu a rozhlas. Dnes je riaditeľ televízie neodvolateľný, alebo rádiotelevízie, musel by urobiť nejaký úmyselný trestný čin, a musel by byť právoplatne odsúdený. Cesta je jednoznačná rozdeliť znova televíziu a rozhlas, a zadefinovať štatúty týchto médií. Prísne trvať na tom, rozmýšľať nad zmenou kreovania týchto rád. Urobiť Dramaturgické rady, ktoré budú zabezpečovať to, že do diskusií politického, ale aj spoločenského charakteru bolo zastúpené celé spektrum všetkých názorov. Všetkých relevantných názorov, a vtedy by v otvorenej diskusii by ľudia hľadali  pravdu. A nešla by mediálna presilovka, ale sila argumentov.

Pavol Nemec: Ešte ďalšia vec je, okrem kreovania tých rád aj financovanie. Tiež teda dokončíme ten segment verejnoprávny, a potom sa ešte vrátime k tomu súkromnému. Takže verejnoprávny, práve tento mesiac končia koncesionárske poplatky. No a vyvstáva otázka, ako by sa zadefinovala alokácia určitých finančných prostriedkov. Pravidelných finančných prostriedkov.

Roman Michelko: Toto je vyriešené.

Pavol Nemec: Je to vyriešené?

Roman Michelko: Je to vyriešené, je to 0,17% HDP. Čo je obrovská čiastka, lebo ono zdá sa 0,17%, že to je nič. Mohlo sa to škálovať rôznym spôsobom 1% rozpočtu ministerstva kultúry.

Pavol Nemec: Čiže do toho by si nevstupoval?

Roman Michelko: Do toho by som nevstupoval, môžeme hovoriť, či 0,17% je dosť. Alebo nie je dosť, ukáže čas. Čo je najzásadnejšie a najpodstatnejšie, že tam je automaticky valorizačný mechanizmus. Nevýhodou koncesionárskych poplatkov bolo, že bola neochota ich valorizovať. Nebol tam valorizačný mechanizmus, ktorý by na základe inflácie to dal. A keď sa raz za 15 rokov zmenili, tak to bolo skokové navŕšenie, a to sa nikdy nechcelo politikom. Riešilo sa to zmluvou so štátom, teda ministerstvom kultúry, ktoré si vybralo niektoré programy, ktoré si ako keby kupovali, cez pseudo grantový systém. A to dávalo do obrovského područia tú televíziu, čiže takto to je urobené fajn.

Pavol Nemec: Vo vlastníctve RTVS je ešte aj tá Biľaková budova, čo tam kopal ten základný kameň.

Roman Michelko: To je možné, ale tá je stará, energeticky náročná.

Pavol Nemec: Potom musí platiť Slovenská televízia za jej udržiavanie. Otázka by bola, či by sa v rámci toho vedelo urobiť nejaké nové pracovisko, presťahovať sa odtiaľ. Tam to má nejakých 30 poschodí.

Roman Michelko: To je ten problém, že oveľa menej sa vyrába, technológie, ktoré stavali pred 40-timi rokmi boli iné. Prestup tepla, energetická náročnosť, detto síce architektonicky, akože skvost rozhlas, ale energeticky to je katastrofa. Áno, otázka je, že kto by si to kúpil, kto by investoval takéto obrovské prostriedky. Ono to také jednoduché nie je, ale áno, televízia nie je ani zďaleka využívaná. Všetky tie priestory, je to architektúra 40-ročná. Úplne iné normy, ale to už je detail.

Pavol Nemec: Ale žerie to časť rozpočtu Slovenskej televízie, to treba povedať.

Roman Michelko:  Určite, no ona je nevyužívaná, ale tie časti….

Pavol Nemec: Ale za udržiavanie tej budovy vieš…

Roman Michelko: Áno, tak ona je taká skoro zakonzervovaná.

Pavol Nemec: Ale aj to niečo stojí.

Roman Michelko:  Samozrejme.

Pavol Nemec: Keď sa vrátime ešte k tým súkromným médiám. U nás sa veľa hovorí o vplyvných operáciách zahraničných mocností. Na všetky strany, môžeme to rozoberať. Ale ja si myslím, že osobne je tu väčší vplyv záujmových finančných skupín, na mediálny priestor. A treba povedať, že mnohé zahraničné skupiny, tie najvplyvnejšie, ktoré sa najviac medializujú v rôznych tých vplyvných operáciách. Z hľadiska ich biznisu, rôznych úprav a legislatívy, tak vlastnia tieto súkromné televízie, súkromné rádiá. Aj súkromné médiá ako také, môžeme hovoriť o J&T, alebo môžeme hovoriť o celom portfóliu mediálnom PENTA skupiny. Máš nejaké médium v tlačenej podobe, alebo v rádiovej podobe, alebo v televíznej podobe. Teraz ide o to, že vlastne všetky tieto médiá, alebo veľká časť tých médií, má aj nejaké spravodajské, politické relácie. V ktorých sa nejakým spôsobom vystupuje, a tiež som si všimol, že sa tam selektuje.

Roman Michelko: Jasne, pri printoch tam niet o čom. Print nesmie písať zjavné nepravdy, ale print má, niekedy boli stranícke denníky a bolo to jasné, boli transparentné, každý to vedel, a nebol s tým problém. Chcieť od printov, aby boli nestranné, vyvážené, to je absurdné. To jednoducho ani nie je rozumné. Čo sa týka elektronických médií, tie sú silné, tam samozrejme treba riešiť. Najvýznamnejšia mediálna skupina na Slovensku CNM je vo vlastníctve PPF nebohého Kellnera, toho miliardára. Je to biznisová záležitosť , Kellnerovú vdovu profit zaujíma. Ale samozrejme, je tam nejaké osadenstvo, s nejakou tradíciou, čiže Markíza sa generovala, a budovala hodnotovo, a tak ostala. Jojka, samozrejme to sú oligarchovia, ktorí sú silne ingerovaní do médií. Existuje také niečo, že krízové vlastníctvo, ak má niekto televíziu, nemal by mať printy. Dá sa to všelijako oklamať, to by bolo dobre, keby sa to riešilo.

Pavol Nemec: Máš nejaký návrh?

Roman Michelko:  Nemôže byť nejaká dcérska spoločnosť, musí byť jasný vlastník. Konečný užívateľ  nemôže mať to aj to, nemôže mať print aj…

Pavol Nemec: Navrhoval by si legislatívnu úpravu, ktorá by…

Roman Michelko: Ktorá to úplne presne zadefinuje. Potom News and Media Holding, tak to je Penta, tí majú printy ako Plus sedmičku, Plus jednotku, Trend a podobne. To sa nedá, to sú printy. Samozrejme, dnes takmer všetky redakcie majú už aj diskusné relácie na Youtube, či už je to Kovačič, Hanzelová v SMEčku, alebo je to Noro Dolinský  Karty na stôl, a tak ďalej. Hnonline, oni dnes už je to také hybridné, aj printy majú online verzie, a vlastne televízne verzie. Ale dobre to…

Pavol Nemec: Ja by som hovoril o tom, keď na tým tak rozmýšľam. O týchto televíziách súkromných, tam by sa možno žiadala úprava, aby sa dostatočne zadefinovalo aj v rámci tej Licenčnej rady, že spravodajstvo musí byť robené vecne a nestranne, a v komentároch sa dá priznať farba toho média, tam ja nemám žiaden problém. Neviem, aký máš ty na to názor.

Roman Michelko: Tak spravodajstvo je spravodajstvo, to sú agentúrne správy. Komentáre sú komentáre, keď agentúrky, tak tam nemáš komentárovú zložku. A komentár je komentár. Ja napríklad nie som za to, aby na Youtube kanáli spadali pod Licenčnú radu: nedá sa to ustriehnúť, môže to byť zásah proti nemu.

Pavol Nemec: Keď si zoberieme, vlastne tieto moderné sociálne siete, ktoré priniesli aj tú možnosť, že dnes influencer aj tvojho typu urobí svoj Youtube kanál, a v určitých reláciách máš dosah ešte väčší, ako mainstream. Niektoré videá, čo si mal, tak si mal aj 200 000 videní, neviem, či nie ešte viac.

Roman Michelko: Myslím aj 260 000.

Pavol Nemec: Áno a sú aj iní politickí influenceri, ktorí majú tiež veľmi veľkú sledovanosť, a tiež je pravda, že politické strany, ktoré boli takýmto spôsobom obchádzané, tak si urobili vlastné Youtube kanály. Aj ich najviac známi predstavitelia politickí, poslanci, a tak ďalej majú tiež vlastné kanály. Alebo aj informačné, ktoré majú veľkú sledovanosť, ale najnovšie sa tieto kanály z nejakého dôvodu začali vypínať. A teraz je otázka, akým toto spôsobom riešiť. Lebo treba povedať, že tento celý segment, môžeme tak veľmi eufemisticky nazvať, že alternatíva. Ale alternatíva má zmysel len vtedy, ak niečo chýba v hlavnom prúde, a keď ten gap je tak veľký, že alternatíva sa stala mainstreamom, tak niečo nám smrdí v tomto dánskom štáte.

Roman Michelko: Určite. Ja chcem jasne povedať, je to v dvoch líniách. Najprv bola tá prvá vlna vypínania nepohodlných webov. To bolo absolútne neslýchané. Jednoducho bez súdneho rozhodnutia, bez možnosti sa brániť , na základe akejsi polo anonymnej skupiny na NBÚ, voči nejakým hybridným hrozbám, tu niekto vypol zavedené médiá, ktoré sa budovali 10 rokov. To je úplne, že neslýchané, ono to vydržalo cca pol roka. A potom videli, že je to neúnosné, tak ich znova dali, ale samozrejme pol roka byť mimo mediálneho priestoru znamená, totálne krvácanie tých médií. Veľmi ťažko hľadali vlastnú úroveň, ktorú mali pred týmto zásahom. Ten ďalší zásadný problém je v tom, že chvalabohu táto cenzurská garnitúra, vláda bola tak sprostá, že troška šikovnejší, to vedeli obísť. Hovorím teraz o InfoVojne. Dali si domicil na Belize, dali si belizskú doménu,  a v podstate nemohli nič. A urobili oveľa viac pre vzdelávanie, pre technologické zručnosti dôchodcov, než všetky projekty Verony Remišovej.

Pavol Nemec: Áno, Roman a teraz si predstavme tú konšteláciu, že ty uspeješ, teda vy uspejete, a budeš v tej exekutíve a máš šancu to zmeniť, tak toto ma zaujíma.

Roman Michelko: Jednoznačne by som odmietal akékoľvek zásahy, ja si myslím, že zdravá spoločnosť dokáže zniesť aj hlúpe názory.

Pavol Nemec: Ale ako by si budoval tie poistky, legislatívne, zákonne?

Roman Michelko:  Podľa mňa my máme v ústave takú formuláciu, že cenzúra sa zakazuje a minimálne je potrebné dodať, že nie je možné vypnúť, alebo obmedziť, akékoľvek médium bez súdeného rozhodnutia. To znamená, že najprv ti musia dokázať a usvedčiť ťa, že konáš niečo, ty máš všetky opravné prostriedky. A len keď ťa usvedčí nezávislý súd na prvej, druhej, tretej inštancií, až vtedy môže byť zásah. Neexistuje, aby ťa vypli bez súdneho rozhodnutia, toto je alfa a omega. Je málo vecí v USA, ktoré sú fajn, ale nedotknuteľnosť slobody slova je absolútna. A dá sa s tým žiť, je strašne veľa vecí aj v alternatíve, s ktorými ja hlboko nesúhlasím, sú úplne od veci, sú to bludy. Ale nie je možné z definície dávať nejakej umelej autorite schopnosť povedať, ty smieš, ty nesmieš.

Pavol Nemec: Treba povedať, že sloboda slova, ak to berieme v ústavnom zmysle, tak prináša aj to, že máš právo sa mýliť v svojom názore.

Roman Michelko: Presne tak.

Pavol Nemec:  A toto treba prijať.

Roman Michelko: Dag Daniš to povedal, že často krát na istej úrovni poznania bol nejaký väčšinový názor. Ja neviem na očkovanie, alebo nejaké takéto veci a potom sa zistilo, že to nie je pravda. Hoaxy  hovorili, že očkovanie je sloboda a kto sa zaočkuje, tak nemôže ochorieť, a ono to vôbec nie je pravda. A vôbec všetky tie ďalšie dôsledky a podobne. To, čo pred polrokom bol mainstream, sa o pol roka niekde posunulo, prišla nová úroveň poznania. Ukázalo sa, že niektoré veci sú komplikovanejšie. A za to, za čo vypínali, tak potom mali pravdu, ale tá škoda už bola urobená. Toto je obrovský problém, takže ja som absolútne proti cenzúre. Áno viem si predstaviť, že trestné môžu byť konkrétne výzvy na nejakú trestnú činnosť, keď niekto začne vykrikovať v nejakom médiu, ozbrojte sa, choďte podpáliť prezidentský palác, tak toto si viem predstaviť, že toto je už za čiarou. A kto vyzýva k násiliu, tak toho treba stopnúť.

Pavol Nemec: Aj poplašná správa samozrejme.

Roman Michelko: Presne tak.

Pavol Nemec: O tom sa ani baviť nemusíme.

Roman Michelko: Ale vypnúť celé médium, ešte takto. Európska legislatíva, však hovorili o tom viacerí experti aj právni, sudca Šamko, má viacero úrovni. Napríklad že zablokujú na nejaký čas nejakého autora, alebo novinára, ktorý píše často bludy a dokázateľné. Trikrát mu dajú ban a ak neprestane až potom môže prísť zablokovanie celého médiá. Lebo aj v tom médiu, Sopko vravel, že mali 270 000 správ a len nejakých desať bolo hoaxov. Dnes prijal Vetrákov pozmeňovák, ak aj seriózne médiu berie správu z agentúry napríklad, tá správa je nepresná, tak médiu sa musí za nepresnú správu zo seriózneho zdroja ospravedlniť, čo je nonsens. Ja zoberiem v dobrej viere od certifikovanej inštitúcie nejakú vec, ktorá sa  neskôr ukáže, a ja sa za to musím ospravedlniť, však to je choré. Čiže áno, toto určite treba, ja som jednoznačne za slobodu slova, absolútne proti nejakým cenzurským zásahom od internetových médií, do web stránok. Áno, jednoznačne, to čo pre všetkých platí aj pri printoch, ak poviem zjavnú lož, poviem, že XY spáchal taký a taký trestný čin, znásilnil niekoho, poviem to jasne, poviem to s plným menom. A ukáže sa, že je to lož, tak mám právo byť potrestaný. Ak zverejnil vedomú lož, ktorá bola z pochybného zdroja. Ale pokiaľ mám názor, pokiaľ povie hodnotiaci súd na nejakého politika, alebo sériu takýchto vecí, tak je absolútne neprijateľné, aby to niekto vypínal. Bez súdneho rozhodnutia.

 Pavol Nemec:  Čiže to vidím ako cestu, to súdne rozhodnutie je veľmi dôležité, aby sa to v rámci médií, ktoré u nás pôsobia, nerobilo bez súdnych príkazov. Čiže vymyslieť takúto cestu, nech je to jasne zadefinované.

Roman Michelko: A toto do ústavy, nech to ide do ústavy. Jednoznačne, nie je možné zastaviť médium bez právoplatného súdneho rozhodnutia.

Pavol Nemec: A ďalšia vec  Roman je, že tieto platformy tých veľkých gigantických sietí, ktoré fungujú naprieč svetom, vlastne nepodliehajú našej legislatíve priamo. Sú to americké a čínske musím povedať, ale najmä americké, TikTok.

Roman Michelko: TikTok nie je u nás blokovaný.

Pavol Nemec:  Ale americké Twitter, Facebook a tak ďalej. A tam bol veľký tlak v USA, kde majú na nich dosah a začal sa tam robiť takzvaný faktchecking . Ktorý nejakým spôsobom funguje aj teraz, a už sa to prenáša do Európy, aj na Slovensko. A teraz tu má zaujíma tvoj názor. Máme tu sociálne siete, ktoré sú v podstate súkromné firmy, na ktoré nemáme reálny dosah, v rámci šírenia tých informácií. Ale samozrejme, že nejaký dosah tam je, aj cez EÚ, aj cez slovenskú vládu. Veď to stretnutie, ktoré sa konalo v Bruseli, kde bola prazvláštna zostava s politickými aktivistami z mimovládok, až ich bývalými členmi, ktorí sú teraz momentálne v štátnych funkciách, alebo v úradníckych funkciách, vysokých štátnych úradníkov. To je veľmi divné. Takže takáto nejaká zostava bola v Bruseli, ktorá sa tiež zapodievala prapodivnými témami. A potom sa o dva, tri týždne na to, vypnú veľmi dôležité kanály na Youtube.

Roman Michelko: Kulturblog a podobne.

Pavol Nemec: Ktoré majú veľký dosah. Teraz ale samozrejme na to nie je žiaden papier, ale tie pôsobenia, povedal by som, tým mäkkým vplyvom tých štátnych štruktúr, vládnych a určitých zoskupení na túto záležitosť. Čiže toto ma zaujíma. Ako by sa to  legislatívne ošetrilo, lebo treba povedať, že faktchecking na Slovensku robí jeden človek, budú to robiť dvaja ľudia. Ale môžem ti povedať, že obaja budú aktivisti na n-tú pre určitý politický smer.

Roman Michelko:  Ja viem, že Blaha písal Zurkerbergovi, aby mu obnovil  facebookový účet, čo je až smiešne. Je absolútne nepochopiteľné, že Youtube vypína na základe niečoho. Obávam sa, že 5 miliónový štát nedokáže dať do pozoru transnacionálnu korporáciu s obrovským obratom. Ale toto sa dá riešiť možno na základe európskych smerníc,  a tam je otázka, či je na to vôľa. My naozaj nemôžeme prikazovať robiť redakčnú politiku Mete, teda Facebooku, Youtube a podobne. A tam je potom, že využívajte slobodné sociálne siete, ktoré vás nebudú cenzurovať. Neformálny vplyv nevieš zákonom bloknúť, keď oni si to nejako vyjednali, čo nedokážem pochopiť, že nejaký tajtrlík zo Slovenska príde, a Zuckerbergovi, alebo niekomu, také niečo urobí. Zase riešenie je jedine na EÚ, ak by si EÚ povedala, že smernicu takú a takú, že bez právoplatného rozhodnutia súdu, nie je možné nič bloknúť, alebo okrem zjavne evidentných názorov typu, vyzývania na násilie. Tam sa to dá presne zadefinovať, ale nie názorové záležitosti. Keby som povedal, že my to vieme vyriešiť na národnej úrovni, tak by som klamal.

Pavol Nemec: Jasné, veď samozrejme, my sme súčasť tej Únie, jeden z tých štátov. Treba povedať, že nejaká legislatíva sa tam už tvorí.

Roman Michelko: Dobre, pozri sa…

Pavol Nemec: Nejaké právne curriculum tam už je, a v rámci sa pohybuje aj Slovensko. A v rámci toho sa také niečo aj deje.

Roman Michelko: Aké je zloženie Európskeho parlamentu? Absolútnu väčšinu tam majú liberáli a socialisti, ktorí sú veľmi náchylní cenzúre a podobným záležitostiam. Aj mnohí ľudia zo Slovenska, ktorí idú do Bruselu, tak sa po čase dostanú pod vplyv tých názorov a myšlienok. A zjavne európske elity sú naklonené cenzúre, to treba jasne povedať. A nejaké…

Pavol Nemec: Dobre, Roman zoberme si V4. Poznáš nejaký prípad, že by sa nejakému predstaviteľovi, alebo nejakej strane vypol web, alebo prístup na Facebook v Poľsku, Česku, Maďarsku.

Roman Michelko: V Česku Aeronet a nejakých desať, alebo dvanásť…

Pavol Nemec: Ale to nie je politická strana. Okamurovi sa vyplo niečo?

Roman Michelko: Okamurovi sa nevyplo. On akurát prehral súdny spor, keď dali, že Pitomio Okamura, musí to zniesť a podobne. Áno to neviem, že by politické veci. Dnes a denne sme informovaní, že ako Orbán tam likviduje slobodu tlače, ale to sú samozrejme ich rečičky. Skrátka, nebudem hovoriť, že na to existuje jednoduché riešenie. Možno, že v čase, akcia robí reakciu. Excesy liberálneho ….

Pavol Nemec: Roman, inak povedané, keď sa zmení vládna moc. Nakreuje sa inak exekutíva, tak vlastne sa urobí protitábor na takéto opatrenie.

Roman Michelko: Áno verím. Ale chcem inú vec povedať, ten brutálny aktivizmus, falošné pravidlá politickej korektnosti, tá nesloboda na amerických univerzitách zrodila Trumpa. To bola protiváha, čím sa viac tlačí na pružinu, tým viac vyskočí.

Pavol Nemec: Teraz sa už veľmi tlačí na pružinu.

Roman Michelko: Teraz sa už veľmi tlačí a treba dúfať, že vyskočí tá pružina a povie sa, že cenzúry už bolo dosť. Nechceme sa už vrátiť pred 40 rokov. Ja, keď som raz povedal, že v 85-tom, som bol slobodnejší, tak začali oné, ale už je to skoro aj tak. V akademických kruhoch je naozaj už úroveň pomaly normalizácie.  No poďme ešte ku kinematografii.

Pavol Nemec: Nechajme už tento mediálny priestor mediálnym priestorom. Veľmi dôležitá otázka v štáte je kultúrne dedičstvo. Tu samozrejme, že máme množstvo historických kontextov a osobností, ktoré sa veľmi málo spracúvajú, mám pocit. V tejto oblasti kinematografie a audiovizuálneho fondu sa tu točí málo filmov, alebo inscenácií o nejakých politicky významných obdobiach, historických, slovenských.  To by ma zaujímalo, že ako toto by si nejakým spôsobom vedel predstaviť tú zmenu v tejto oblasti.

Roman Michelko: Tá kultúrna politika bola jasná, že štát zadefinúvava priority. Máme audiovizuálny fond, kde tvorcovia prichádzajú s námetmi a so scenármi, a na základe rozhodnutia komisie, sú podporované. Často krát sú to artové filmy, čo je fajn, keď sú, ale sú nezrozumiteľné pre bežné publikum. V podstate prejdú nejakými festivalmi a skončia. Ja samozrejme nie som za to, aby sa robili a podporovali nejaké totálne kasové trháky typu Kameňák, alebo niečo podobné.  Ale štát má mať minimálne tretinu prostriedkov, kde zadefinuje, akým spôsobom má kinematografia vychovávať ľudí. Alebo sprítomňovať top osobnosti a top udalosti slovenských dejín. Viem si pokojne predstaviť, že tretina prostriedkov v audiovizuálnom fonde, by boli na seriály alebo filmy, celovečerné s nejakou témou. Klasický príklad v roku 2013, to bol pokus o cyrilo-metodské výročia. Bola  špeciálna grantová scéna, v prípade s touto tematikou. A naozaj sa podporili na 80,90%. Všetky, čo len trochu kvalitné veci. V roku 2015 bol Štúrov rok, čiže 200-té výročie. Tiež sa podporovali  takéto veci. Natočil sa film a tak ďalej. Druhá vec je, že aký bol ten film. Viem si predstaviť, že štát by na základe nejakého grémia historikov, pedagógov, kunsthistorikov a tak ďalej zadali, že tieto témy máme spracovať. Keď si tak pozerám taliansku kinematografiu, ako oni majú spracované Verdiho krásny seriál, tuším osemdielny, Hectora Berlioza, Francúzi aj Ofenbacha, Paganiniho, Puciniho a tak ďalej. Všetkých týchto ľudí, krásne, perfektné, dobré seriály, dobre spracované. My máme kvanta veľa neobjavených osobností. Máme udalosti, ktoré buď boli totálne jednostranné, tendenčne interpretované, alebo nie sú vôbec. Kultúrna politika vlády by mala byť, že by dokázala kultúrne dedičstvo priniesť takýmto stráviteľným spôsobom. Tak isto, podpora, také pokusy dva, tri krát boli, potom zakapali, televízne pondelky, to znamená ,spracovať inscenáciami slovenskú klasiku. Toto má byť ďalšia vec, vrchol, aj v knižnej kultúre takmer neexistujú, s malými výnimkami ,vybrané spisy. Vždy bolo, že nejakí spisovatelia k životnému jubileu. Dobre, tak Sloboda a Šikula ako keby sú, Hronský. Je ich možno 20, 30, ktorí by si to zaslúžili, aby  sme mali kompletnú. Rúfus je tak isto, ale to je individuálna záležitosť. Nie sú to viacročné granty. O.K. Je sté výročie tohto autora, tak za 5 rokov vydáme 10 spisov daného autora vo vybraných zväzkoch. Máme optický klam, že strašne veľa našich kníh, ktoré sme čítali, ani nevieme, či to bolo v češtine, slovenčine. Ale my absolútne množstvo klasických diel zlatého fondu svetovej literatúry nemáme preložené. Nemáme preložené Proustové Hľadanie strateného času, 40 rokov trvalo dokiaľ vyšla Danteho Božská komédia. A teraz by som musel rad radom, a sú niektoré diela, kde je vrchol arogantnosti, že nie sú vôbec vydané. My sme mali v 18.storočí preklad Biblie, prvý slovenský, ešte pred Bajzom a pred Bernolákom. Všetky kultúrne krajiny, možno 20 štátov, 20 jazykov bolo predtým preložených. Naozaj, aj veľké jazyky. Holandčina nemala vtedy preklad Biblie. A my sme to neboli schopní vydať,.Vyšlo to v 200 kusovom náklade s nemeckým poznámkovým aparátom, lebo Volkswagen manažér povedal, že nie je možné, že Slováci sú tak strašne nekultúrni, že majú svoje vydanie. Kralická Bible, čo je prvý český preklad, z toho sa vlastne kodifikoval prvý český jazyk, vychádza každých 5, 10 rokov. Možno 47 vydaní, a my nič. A pritom vie to počítač spracovať, to sú veci. Tisíc a jedna noc sme mali niekedy okolo 2010 roku preložené, čiže základné diela. Plus máme Makovického Zápisky z Jasnej Poľany. Sú to 4 zväzky, možno 2500 strán. Rusi to vydali, my to nemáme. Jeden z najvýznamnejší Tolstojogov, ktorý veľmi hlboko interpretoval jeho učenie, máme nejaký malý fragment v češtine. Máme Škarvanové zápisky, nemáme dodnes vydané a preložené, tak aby to mohlo byť distribuované Scotus Viator, Národnostná politika v Uhorsku. Obrana Veľká apológia Slovákov po masakre v Černovej. To je absurdné, máme to preložené, vyšlo to ako interná publikácia na občianskom združení, nikdy to nebolo v kníhkupectvách. My toto nevieme podporiť. Nemáme preklad, vydanie prvej slovenskej absolventky v Sorbonni, významnej slovenskej intelektuálky, ktorá na Sorbonne gradovala doktorskou dizertáciou o Štúrovej filozofii. Toto sú šialené veci, a treba nastaviť programy na to, aby naozaj dedičstvo bolo jednoducho sprístupnené. Jasné, že to nebudú knihy, ktoré budú masové. Ale v každej knižnici, v každej univerzitnej, akademickej knižnici to musí byť. My toto musíme mať  vydané, my sme kultúrny národ, alebo sme, neviem čo. Beliana 25 rokov vychádza v podstate encyklopédia. Ottov náučný slovník vyšiel v 19. Storočí. Vyšiel v 40-tych zväzkoch, my sme dnes na 4-5-tom zväzku. To je úplne absurdné, a takýchto vecí je strašne veľa.

Pavol Nemec: Musíme popracovať na tom kultúrnom dedičstve.

Roman Michelko: Presne.

Pavol Nemec: Lebo naozaj tá historická pamäť je tu veľmi slabá, a potom vlastne zaostáva to vzdelanie každou generáciou čím ďalej, tým viac. Potom nám narastá zmätenie v spoločnosti, a potom sa to prejavuje v tých politických subjektoch, ktoré sem chodia, a keď je tabula rasa, tak napíšu, čo chcú do nej. Chcel by som ešte ohľadom kultúrnych a historických pamiatok, lebo to je ďalší segment veľmi dôležitý. Čo sa týka našich hradov a zámkov, a týchto stavebných pamiatok, naozaj to necháme na Viktora Orbána, aby nám to rekonštruoval, alebo naozaj máme na to?

Roman Michelko: To je absurdné.Jedna z dobrých vecí, ktoré čiastočne išli, boli za Krajcera, Zachráňme si hrady. Nezamestnaní na vidieku chodili a roky obnovovali tie zrúcaniny nad obcami. A potom bolo také, že tri roky nebolo na tieto granty. Ľudia mali prácu, robili, zbytočne nesedeli doma, a vlastne to podporovalo agroturistiku, tí ľudia zo širšieho okolia chodili na víkendy. Pozreli si hrad, vyšli na výšlap, toto má obrovský význam. Máme obrovské množstvo hradov, zrúcanín, niektoré aspoň na letové dreviny, urobiť projekty, toto sa musí oveľa masívnejšie. Nemôžeme to sto rokov obnovovať, že to znovu bude treba. Tieto veci treba dať a oveľa väčšie prostriedky na chátrajúce národné a kultúrne pamiatky. Treba vyvlastňovať nezodpovedných vlastníkov. Teraz veľké kauza, tuším tá Rosnička v Trenčianskych Tepliciach.  Je neslýchané, že fekalistickí vlastníci, nechajú absolútne zhuntovať a ničiť pamiatky, ktoré niečo znamenali v architektúre, aj pre genius loci toho mesta.

Pavol Nemec: Fuchosové diela tam ostali, ten Lodný dom. Samozrejme, aj Rusovecký kaštieľ, to máme najbližšie. Stavaný v historickom štýle.

Roman Michelko: Presne tak. Čiastočne na vysvetlenie, bol tam právny spor, to chápem, že nebolo, ale keď neďaleko Prahy sú Lány, kde je víkendové sídlo prezidenta, môžu prísť medzinárodne návštevy v oveľa lepšom prostredí ,ako bolo na úrade. Toto určite treba urobiť. Niekedy v Topoľčiankach bolo sídlo. Rýchle investície, nie je možné, aby toto 40, 50 rokov chátralo. Taká elementárna vec, nahodiť si priority, a potom tvrdo po nich ísť. Musíme byť kultúrny národ, nesmieme padať intelektuálne ďalej. Musíme byť hrdí na to, na čo máme byť hrdí. Musíme to pripomínať ďalším a ďalším generáciám, to je jediná cesta. Treba, aby niekto vážne, kultúra je dôležitá vec, formuje našu spoločnosť. Sloboda slova, znalosť svojej histórie, hrdosť na svoju históriu a ochrana toho najdôležitejšieho. Či už kultúrneho dedičstva, alebo duchovného dedičstva. To musí byť prioritou ministerstva kultúry.

Pavol Nemec: Roman, už sa nám míňa pomaličky čas, takže ja ďakujem za tvoje veľmi dobre výstupy,  aj sa ľudia niečo nové dozvedeli, úplne z inej oblasti, ako si vystupoval verejne. A dúfam, že sa niekedy do tých volieb ešte stretneme a rozoberieme aj tie ostatné témy. Ďakujem pekne.

Roman Michelko: Ďakujem ti za tento priestor, vždy rád prídem a verím, že to bude poučné aj pre poslucháčov.

Pavol Nemec: Dopočutia.

Roman Michelko: Dopočutia.