Debata o najnovších filmoch – Pápežov exorcista s Russellom Crowom

Film Arnold z produkcie Netflixu

A analýza filmovej klasiky do Scorsesiho Taxi Drive

Podcast na Spotify:

PREPIS PODCASTU:

Roman Michelko:  Vážení priatelia, dovoľte, aby som vás privítal pri pravidelnom filmovom podcaste Veci Verejných s Tomášom Kičinom. Vitaj.

Tomáš Kičina: Zdravím.

Roman Michelko:  Teraz sme sa rozhodli, že dáme len tri filmy, z toho v dvoch prípadoch to sú aktualitky a jedna je filmová klasika. Ak bude záujem, tak si môžeme vybrať popri glosovaní aktuálnych filmov aj nejaký taký, ktorý je nadčasový. Ktorý je možno vo filmových kluboch, alebo artových televíziách, ktorý svojou kvalitou presvedčil a stal sa zlatým fondom. Tak najprv len enumeratívne, aby ste vedeli, čo vás čaká. Prvý film, ktorý budeme rozoberať je Pápežov exorcista s Russellom Crowom. To je taký veľký hollywoodsky herec. Potom životopisný film Arnold, ktorý je teraz na Netflixe, no a potom tá klasika bude Taxi driver, neviem, či to je prvý, ktorým prerazil, alebo už predtým mal Scorsese nejaký známejší film. Ale určite životný výkon Roberta De Nira a samozrejme debut, ale určite debut Jodie Foster, Harvey Kaitel a tak ďalej. Hviezdne herecké obsadenie, takže toto dneska budeme riešiť.

Tomáš Kičina: Neviem, či je to debut, ale určite prvá významná úloha. Pre De Nira tiež si myslím.

Roman Michelko: On mal Kmotra, ale to bolo až v dvojke.

Tomáš Kičina: To bola dvojka. Pravdaže, tam už hral. Možno bol známe meno, ale životný výkon dá sa povedať. Ale Scorsese mal ešte predtým špinavé ulice, čo je tiež dosť významný film. Ale taxikár je ikonický.

Roman Michelko: Tak, tak. Dobre teda poďme teda najprv na začiatok. Ja mám na rozdiel od teba pri Pápežovom exorcistovi taký dvojpohľad, lebo ten film je ako keby natočený podľa knihy. Ja som čítal aj knihu, aj videl film a preto ten kontrast je o dosť väčší. V podstate ten film vznikol na námet knihy Pápežovho exorcistu Gabriela Amortha. A on bol seriózny exorcista, ktorý bol veľmi významný v tom zmysle, že od roku 1986 bol v tej funkcii.

Tomáš Kičina: Myslíš tú funkciu, že pápežov exorcista.

Roman Michelko: On bol exorcista v diecéze Rím, a keďže pápež je rímsky biskup, tak vlastne je aj pápežov exorcista. Je to tak troška s nadsázkou, že nie je to najväčší exorcista všetkých exorcistov. Ale bol v tejto diecéze, samozrejme tam je vždy kardinál ako keby pomocný biskup. Ten je ten, ktorý vedie tú diecézu. Ale keďže je to na takom exponovanom mieste, robil strašne veľa exorcizmov, on to bral vážne. Sú tam také veľmi v tej knihe, ktorá sa takmer nedá pozháňať. Ja som ju strašne dlho hľadal, on nedávno zomrel, tuším v roku 2017. Je tuším ročník 1923, alebo 1925, teda požehnaného veku sa dožil. A vlastne teraz s týmto filmom vznikol obrovský záujem o túto knihu. Ona vyšla tuším v češtine v roku 2013. Tá kniha je vážna, v tom zmysle, že to naozaj nie je žiaden horor, že to naozaj nevníma ako fikciu. Ako som vravel sú tam niektoré veci, alebo kapitoly, ako satanisti vo Vatikáne. Takto samozrejme okamžite všetci zbystria pozornosť. Hovorí o tom, že sú aj ľudia, ktorí sú vo vatikánskej elite, a neveria v démonov, zlých duchov  a podobne. Bohužiaľ, keď som si ja pozrel ten film, tak sú tam niektoré jemne kopírujúce časti knihy. Tá pointa a to celé vyznelo ako remeselne veľmi dobre natočený horor. Ale naozaj, že horor. Skoro by som povedal, že toto je klasický prípad, keď sa niečoho chytí Hollywood, čo z toho urobí. Z vážnej témy, lebo treba si jasne povedať, že veľa ľudí verí v týchto démonov. A nie že verí, ale je to súčasťou učenia katolíckej cirkvi. Táto téma je vnímaná ako vážna, nie ako nejaká fikcia, ako nejaká rozprávka pre deti. A tam sa to, ani nechcem povedať, že zvrhlo, lebo naozaj to bolo technicky veľmi dobre natočené. Ja si myslím, však to môžeš ty povedať, ale úplne všetky tie postupy ako pri hororových filmoch. Je tam napätie, je tam perfektná výprava. Tá základná pointa je, že niekde v Španielsku je nejaký opustený kláštor, ktorý zdedila nejaká dedička, teda jej manžel bol Španiel, a on v podstate zdedil ten kláštor. Idú tam adaptovať ho a urobiť z neho nejaký taký hotel. A samozrejme,  v tom dome pred 400 rokmi bola inkvizícia a tam sa robili nemilé veci. A pointa toho všetkého je, že tí veľkí inkvizítori sa stali sluhami diablov a on tam v podstate prebýva v týchto útrobách, a doteraz tam je.

Tomáš Kičina: Oni ho vlastne prebudia.

Roman Michelko: A oni ho prebudia, presne tak.

Tomáš Kičina: V tej knižke tiež je tento prípad konkrétny spomínaný?

Roman Michelko: Tá kniha má veľa malých kapitol, a takto to vôbec nie je. Je to len veľmi voľný námet. Je tam s tým Angličanom, čo hovoril o exorcizme, kde nejaké anglické nadávky dával. Toto tam je. Ale toto a takto nie je, sú tam len nejaké náznaky, rozhodne nie v takej ploche. Tie kapitoly majú tak do desať strán a toto je vlastne gro celého filmu.

Tomáš Kičina: Ja si myslím, že ten film, ako si hovoril je zaujímavý, aj remeselne dobre spravený. Je to jeden z takých inteligentnejších hororov, by som povedal. Aj keď v tom závere to preháňajú,snažili sa byť bombastickí, alebo čo, a je to vlastne prehnané. Je to naozaj také, ako keby chceli čo najviac divákov šokovať záverom. Tam si myslím, že aj veľa krvi tam je. Do toho záveru je to taký skôr vymietačský horor, čiže nie sú tam ani nejaké primitívne lákačky, ako sme zvyknutí. Čiže je to celkom inteligentne poňaté. No a v závere sa to zmení, troška to preháňajú, keď už asi málokto počíta s tým, že je to podľa skutočnej udalosti, kvôli tomu záveru. Pričom v istých momentoch som mal pocit, že asi nejak takto to mohol opisovať ten Gabriel Amorth. 

Roman Michelko: Tam je ešte taká jedna vec, že jeden z kardinálov vlastne chce meniť postupy pri exorcizme a chce umenšovať tento druh činnosti katolíckej cirkvi, a v podstate je extrémny skeptik. Tak tieto veci tam vlastne tiež píše, ale čo mňa ako silne vyrušovalo, to bolo obsadenie pápeža, ktorý mal bradu, bol to Franco Nero, ani ho nezamaskovali.

Tomáš Kičina: Fiktívny pápež.

Roman Michelko: Fiktívny pápež. Keďže toto je veľmi nefiktívny človek, ktorý opisuje veľmi konkrétne udalosti, tak toto je rušivé. Nie je to adaptácia filmu, je to len voľná inšpirácia. Pointa bola viac menej jasná, ako keby sa cirkev v čase inkvizície spojila s démonmi, s duchmi. Tam hovorili takú kľúčovú vec pri tom vymietaní, že ako sa volá ten démon. Nájsť jeho meno, všetky tie veci okolo toho, tie klasické kópie. Ten démon postihol syna tej dedičky v podstate. Muž jej zomrel nejako tragicky, nejaká havária, alebo niečo také. Takže oni tam prišli, on mal s tým nejaký problém. Boli tam také veci, opravovali robotníci ten kláštor a tam našli nejaké horiace veci, tam sa popáli, keď prerazili nejakú stenu. Áno klasické postupy. Sú také, že gotický horor, potom sú také tie horory ako Votrelec a podobne, toto je taký ten exorcistický, tie vymietacie….Keď to porovnáš s inými klasikami.

Tomáš Kičina: Napríklad Vymietač.

Roman Michelko: Napríklad. Áno, takže toto poznáme. Tam to bolo v Amerike konkrétne, tiež tam bolo, že zlomil väzy.

Tomáš Kičina: To bolo tiež z knižky. Blatty to napísal, tiež to bolo inšpirované nejakými skutočnými udalosťami, ale je to veľmi voľne inšpirované. Asi podobne ako tento film (Pápežov exorcista).

Roman Michelko: Tam treba jasne povedať, že film je postavený na výkone Russella Crowa. Jedna z jeho veľmi dobrých rolí, veľmi dobre to zahral.

Tomáš Kičina: Áno, veľmi sympaticky pôsobí.

Roman Michelko: Tak, tak, tak. Má na to aj vek. Samozrejme nepodobá sa na toho Gabriela Amortha, to je už druhá vec. Pre mňa jediná rušivá, alebo zásadná rušivá vec je, že čo urobí z vážnej témy Hollywood. Naozaj to úplne zkomerčnili, technicky dobre urobené. Ale úplne posunuté, čiže zobrali nejakú látku, len aby ju zneužili, využili, takže toto je veľká záležitosť. Dobre urobené, že naozaj ak má žáner hororu mať, človek je prikovaný a sleduje to. Ten koniec bol naozaj, sú tam veľmi dobré veci. Tie historické veci, je tam taká tá oceľová, nie brnenie, ale kde zatvárali tých ľudí, kde nejaké kosti našli.

Tomáš Kičina: Iron Maiden myslíš.

Roman Michelko: Áno. Človek sa aj niečo o histórii dozvie. Pointa je jednoznačná, že celá inkvizícia a to prenasledovanie, ako keby nebola hlavná línia cirkvi. To bola, ako keby inšpirácia z druhého sveta, autodafé, upaľovanie tých kacírov  a tak ďalej, že to nebolo o kacíroch. Ale ako keby sa cirkev musela očistiť. Pretože ona túto hrôzu doniesla do cirkvi, to bolo v druhom pláne povedané. Lebo tam ukázali, že áno, oni sa vtedy spreneverili, boli tam vtedy tie vatikánske znaky. Akože taký mix Dan Brownoviek, kde sú rôzne symboly, a s takýmito veci sa hrá. A tento lúšti a prichádza na to a staré knihy. Dobrý mix, neviem, či je to kasový trhák, ale myslím si, že ako komerčný úspech to môže mať. Neviem ako na Slovensku, čo sa týka návštevnosti. Pre čitateľa a toho, kto si myslí, že je to hraný dokument, tak toho veľmi sklamem. Pre človeka, ktorý čaká dobre remeselne natočený horor, tak si myslím, že si príde na svoje.

Tomáš Kičina: Pre ľudí, ktorí majú radi tieto vymietačské horory, tak je to jeden z tých lepších filmov. Niekde som čítal, že je to jeden z najkatolíckejších hororov poslednej doby.

Roman Michelko: Nový žáner.

Tomáš Kičina: Predsa len musí tam byť tá viera. Celkom je tam spomínaná, aj pri okolnosti toho vymietania. Asi za to, lebo vo svete, v ktorom existuje takéto zlo, musí existovať aj duch v podobe toho dobra. Takže vždy vnímam tieto exorcistické filmy ako z časti náboženské. Aj ten Vymetač diabla, predsa len nemusia veriť v nejaké náboženské sily.

Roman Michelko: Že je to dobrá sila. Nechcem ísť do nejakých teologických dišpút, to sú tí padlí anjeli, ktorí bojujú, ale nemôžu nikdy vyhrať nad bohom, ale stále to skúšajú. A v podstate je to večný boj dobra a zla. Hlavne Gabriel Amorth ťažko nesie to, že časť vatikánskej elity sa tak cez prsty pozerá na tieto veci. Že 95% týchto ako keby posadnutostí je psychiatrického pôvodu. A nejakých 5% pripúšťajú, že je tam aj možno niečo iné. Niektorí vôbec na to nemyslia. A niektorí si myslia, že to je prehnané a prekonané učenie a vlastne Amorth písal, že naozaj takéto sily sú, že sa im naozaj treba postaviť, že naozaj tie staré praktiky, ktoré boli vymietačské a tie protokoly platia a práve v tej knihe to tam dáva. A toto je v podstate boj dobra so zlom. Veľmi ťažký, krvavý, náročný. Dokonca tam bolo, že tá posadnutosť zmizne z toho chlapca, keď on to zoberie na seba. V poslednej chvíli to bol až hollywoodsky gýč. Ako keby áno, obetoval sa, a on bude tým postihnutým, a nakoniec  vďaka tomu svojmu pomocníkovi sa v poslednej chvíli toho démona zbavili. Boli tam kotrmelce všelijaké, a skončilo to happy endom, čiže klasicky po hollywoodsky. Americký divák dostane čo chcel. Ale treba povedať, že je to dobre urobený film, pre tých, ktorí nepoznajú knihu a pre tých, ktorí idú s tým, že je to dobre urobený horor a nemá to nič spoločné so životom tohto exorcistu. Pre tých, ktorí si myslia, že je to vážne uchopená téma, že tí autori aj scenár, že im išlo o rekonštrukciu života a zážitkov. Tohto známeho pápežovho exorcistu, ktorý bol exorcista Rímskej kúrie. Respektíve Rímskej diecézy a vieme, že pápež je rímsky biskup. Teda nie, že by bol na čele exorcistov nejaký jeden, ale on bol v tej diecéze, kde je pápež. Samozrejme dostal sa do kontaktu s kuriálnymi kardinálmi  a kde kým. Je to naozaj len veľmi voľne spracované, voľne poňaté, viem si predstaviť, že mnohých to bude vyrušovať, ktorí poznajú obe predlohy. Takže povedali sme, myslím si, že dosť. Koho sme odplašili, odplašili, koho sme namlsali, namlsali. Neviem, či ešte ide teraz, ale ešte nedávno išiel.

Tomáš Kičina: Myslím si, že už nie. Ale každopádne, kto chce vidieť nejaký dobrý vymietačský horor, asi by mal uprednostniť starú klasiku zo 70-tych rokov.  Aj keď tento môže byť….

Roman Michelko: Ja si myslím, že tento film bude aj dlhšie. Myslím si, že to nebude, že to tak padne. Vyjde to na DVD a na nosičoch, nebude to medzi ťažko artovými filmami. Ani nie, že by šiel do klasiky, ale patrí to k takémuto lepšiemu priemeru.

Tomáš Kičina: Keď si spomenieš, tak aj v pôvodnom Exorcistovi vezme na seba toho démona ten hlavný hrdina, akurát tam to nekončí takým happy endom. Nebudeme prezrádzať.

Roman Michelko: Kto chce, tak si to môže pozrieť, jasne.

Druhý FILM (Arnold):

Roman Michelko: Dobre poďme k druhému životopisnému filmu, ten je na Netflixe, je to Arnold.

Tomáš Kičina: Je to priamo film od Netflixu, takže odtiaľ nezmizne na rozdiel od niektorých.

Roman Michelko: Ktoré sú tam len hosťujúce.

Tomáš Kičina: Taxikár.

Roman Michelko: Áno, ten tretí, presne. Je to lineárne vyrozprávaný príbeh, teda chronologicky Arnolda Schwarzeneggera. Človeka, ktorý mal problematické detstvo, vzťah s otcom a podobne. Nechápali ako na základe obrovskej vôle, cieľavedomosti, ctižiadostivosti v podstate, ako keby triadicky film. Je do troch takých častí rozdelený. Prvá je športová kariéra, druhá je filmová kariéra a potom politická kariéra. Ako sa človek z rakúskeho zapadákova dostal až….

Tomáš Kičina: Myslím si, že mesto, alebo dedinka Thal niekde pri Grazi.

Roman Michelko: Áno, áno, áno. V podstate je tam aj fotka jeho rodného domu. Prvá silná inšpirácia, prečo sa stal kulturistom bola, že videl tiež film, Herkules. Tuším, že to bolo zo 60-tych rokov, 1965, alebo tak nejako. Možno ty poznáš toho herca a jeho filmy, samozrejme nebol ani z ďaleka tak slávny ako Schwarzenegger.

Tomáš Kičina: To je zabudnutý herec, on je zaujímavý, že to bol tiež nejaký myslím bodybuilder. Reg Park sa volal.

Roman Michelko: Tuším, že v Južnej Afrike tam žil.

Tomáš Kičina: No netuším, ale nejaký Reg Park.

Roman Michelko:  Boli tam úryvky z filmu, v podstate jeho inšpiroval k tomu, že sa stal kulturistom práve vlastne herec.

Tomáš Kičina: Ale bol to bodybuilder.

Roman Michelko: Áno, áno. Akože svaly obrovské a všetko, ale herecký výkon nebol asi až taký, nebol to herec charakterových rolí. Tam je krásne vidieť také tie dvojité cesty, že jeho brat zomrel tragicky a tuším stal sa z neho alkoholik, vlastne to malomestské….

Tomáš Kičina: Jednoducho, nedostal sa odtiaľ.

Roman Michelko: Tak a zle skončil. Nemal tu cieľavedomosť, nemal tu obrovskú vôľu.

Tomáš Kičina: Aj, keď vraj to bol ten inteligentnejší.

Roman Michelko: Tak, niekedy sa ukazuje, že silná vôľa a cieľavedomosť, je viac ako inteligencia. Lebo, človek môže mať inteligenciu, ale keď to nezvládne osobnostne…

Tomáš Kičina: Nechceme povedať, že je hlupák Arnold Schwarzenegger. Ale on sám vraví, že ten jeho brat bol práveže taká hlavička.

Roman Michelko: Tak a bol starší, takže vlastne mali tie hry a súťažili,  a otec ich vždy motivoval,aby súťažili. Ukázalo sa tam aj cez Európu ako stúpal.

Tomáš Kičina: Keď sme spomínali toho bodybiuldera, on do toho išiel niekde v Grazi. Náhodne, že ho zaujal nejaký plagát. To bolo také zaujímavé, že on vlastne, keď sa z toho Thulu dostal do Grazu, tak mal pocit, že je v nejakom veľkomeste. Oni tam aj študovali na nejakej škole aj s bratom, on opisuje ako chodili spolu domov autobusom cez les. Naozaj tá dedinka Thul bola ako si vravel z pohľadu mestského človeka západakov. On potom sa do Mníchova dostal.

Roman Michelko: On tam cvičil. Ukázali tam aj jeho jednotlivé umiestnenia, v tých lokálnych súťažiach, najprv bol štvrtý. Potom tretí a potom už stabilne vyhrával. Aj, že rodičia nechápali, načo, keby niečo iné robil, čo má zmysel. Alebo hral futbal, alebo nejaký normálny šport. Bola tam taká jedná zaujímavá epizóda, že bol na základnej vojenskej službe, chcel si to odkrútiť čím skôr. Išiel na nejakú súťaž a nemal opušťák, napriek tomu tam išiel a tuším, vyhral. Neviem, či to nebolo práve v Mníchove.

Tomáš Kičina: Je to možné.

Roman Michelko: Potom, ako keby ho v Mníchove prikryli a začali ho trénovať, začali na ňom pracovať. Bol potom v Londýne.  Takže tie 60-te roky, 1964-1969 bol v Európe. Taká najzásadnejšia súťaž bola tuším v Londýne. Keď tam vyhral, tak prišiel na Floridu do USA. A tam bol druhý, a to bol ťažký prúser pre neho. Všade bol zvyknutý, že vyhráva a naraz zistil, že nie je taký veľký majster.

Tomáš Kičina: V Amerike, tam bola ešte o stupeň vyššia úroveň. A hlavne, že on vraví, že preplakal celú noc.

Roman Michelko: Áno, že sa mu zrútil celý svet. Že to je koniec, že naraz zistil, že niekto iný vyhral. Ja samozrejme nerozumiem kulturistike, ale tam nešlo o objem svalov, ale ako sú urobené. V ktorých častiach, a tak.

Tomáš Kičina: Viacej parametrov tam bolo. 

Roman Michelko: Áno.

Tomáš Kičina: A jemu vraj povedali, že má brucho, čo v Európe nikto neriešil. Jednoducho tu vyhral, samozrejme, že nemal nejaké brucho, ale pre nejakých detailistov v Amerike sa mohlo zdať, že ešte má viacej tuku. Že ešte by mohol zapracovať na nejakých brušných svaloch. V Európe možno viacej oceňovali ruky a pozadie. V Amerike sa to bralo veľmi komplexne.

Roman Michelko: Samozrejme, že Amerika dávala úplne iné možnosti ako Európa. Tuším v roku 1969 potom išiel do Kalifornie, a tam vlastne medzi tými najlepšími kulturistami a prichýlil ho nejaký veľký guru týchto kulturistov, ktorý vydával časopis. Tam sa začal priúčať biznisu, že nie je to len cvičenie, ale je to aj tá hlava, človek musí mať nejakú predstavu, víziu. Že nie len cvičiť, ale aj ten časopis, začal nejaké reklamy robiť. Tak ako on mal pred XY rokmi plagát toho Herkula, toho herca, tak on sa teraz stával. Vlastne v šesťdesiatom deviatom prvýkrát vyhral tie kulturistické majstrovstvá sveta, alebo niečo podobné.

Tomáš Kičina: To bolo myslím v tom Londýne.

Roman Michelko: V Londýne áno. Potom v USA. Potom on vlastne, keď to vyhral trikrát po sebe, tak stratil motiváciu. Nemal kde ísť, musím sa niekde posunúť. Neprehajdákam tie peniaze z reklamy na nejaké hlúposti, ale dám ich do nehnuteľnosti.  Začal byť biznismen, ukázal ten Mercedes, naozaj investoval, športová kariéra má nejaké obmedzenie.

Tomáš Kičina: On bol bohatý ešte pred tou filmovou kariérou.

Roman Michelko: Nie tak ako po filmovej, ale dalo sa z toho veľmi slušne žiť. Je zaujímavé, že ten prvý film ešte v sedemdesiatom roku bol totálny prepadák, niekde v New Yorku.

Tomáš Kičina: Herkules z New Yorku sa to volalo.

Roman Michelko: Áno. 

Tomáš Kičina: On to vzdal, pretože chcel byť ako jeho vzor a hrať Herkula. Je to troška kultovka, pretože je to taký zlý film, až je zaujímavý. Je to 1970, jeho prvý film, dokonca hlavná úloha. Potom hral vedľajšie úlohy dosť dlhú dobu. Ja som to videl, je to hlúposť, dá sa povedať, že je to miestami zábavné, zápasí tam s medveďom v Cantral Parku. Sú tam rôzne také absurdné scénky. Je to troška až komédia, že nie je to vážne brané. Alebo možno je nechcená komédia.

Roman Michelko: Nechcená, pri týchto, ani nie že béčkových filmoch, lebo sú ešte aj céčkové.   Toto je céčkový skôr.

Tomáš Kičina: Toto by som povedal, že je céčkový.

Roman Michelko: Ale, však dobre, pochopil, aj keď bol extrémne úspešný v jednej branži, neznamenalo to, že automaticky sa stane úspešný v druhej. Tam je pravda, že na začiatku tej druhej kariéry zápasil s obrovským množstvom predsudkov. Fakt. Dal si školenia herectva, makal na tom, nešlo to tak jednoducho. Prvý taký film, kde naozaj pozitívne prerazil bol Barbar Conan.  Najprv ho ten producent za žiadnu cenu nechcel. Ten režisér neviem to meno, to asi vieš.

Tomáš Kičina: Režisér Barbar Conan . To je John Milius myslím.

Roman Michelko: Tak ten si ho presadil, či naopak to bolo? Producent?

Tomáš Kičina: Producent ho nechcel.

Roman Michelko: Producent ho nechcel, áno.

Tomáš Kičina: Správal sa tak neohrabane, nebol žiaden diplomat. Navštívil toho producenta, to bol Dino De Laurentiis, myslím. Upozornil ho na to, že aký je nízky, čiže správal sa troška neohrabane, hlúpo. No a nahneval tohto Dina De Laurentiisa, čo aj asi trpel tou výškou. Schwarzenegger nie je až taký vysoký, on má asi meter osemdesiat. To je klasická výška, aj keď vyzerá obrovský. A presadil si ho ten John Milius, režisér Barbara Conana. Tým pádom.

Roman Michelko: To je klasická žánrovka.

Tomáš Kičina: Je to podľa komiksov, myslím teda. Howard sa volal ten spisovateľ. Celkom známy spisovateľ fantasy, tá predloha je dosť slávna. Myslím, že neurobili jej hanbu, aj ten film sa podaril. Práveže to bola prvá hlavná úloha Schwarzeneggera, kde začal byť braný vážne. Predtým tam spomínali aj dokument Pumping Iron z roku 1977 o kulturistoch. Tam sa celkom presadil. Spomínajú aj film Zostaň hladný, to je tiež, kde hrá kulturistu.

Roman Michelko: Tam boli niekde na pláži a taká partia, subkultúra, všetko boli kulturisti.

Tomáš Kičina: Tam hral v podstate…

Roman Michelko: Sám seba. To bol tiež taký až hraný dokument, ale toto bol až taký kasový trhák. Že naozaj v podstate stal sa pojmom vo filmovom priemysle. Samozrejme ukazovali aj niektoré, by som povedal, zakopnutia. Neviem, či ideme chronologicky, ale Posledný akčný hrdina, keď vyšiel, tak to bol totálny prepadák.

Tomáš Kičina: V deväťdesiatych rokoch.

Roman Michelko: Prvý Terminátor bol 1984. To bola zaujímavá vec, že vlastne to mal byť béčkový film.

Tomáš Kičina: Ono, ak si vezmeme, tak to asi bečkový film je.

Roman Michelko: Určite, presne tak, akurát, že bol potom kasový trhák. Tak isto je známe, že tam mal veľmi málo dialógov, neviem koľko nejakých 240 slov.

Tomáš Kičina: Veľa tam nerozpráva, čo je nakoniec aj dobré, vzhľadom na ten prízvuk. Som prekvapený, že sa presadil aj s takýmto príšerným prízvukom. Dneska to už berieme ako legendárny hlas. Ale vo svojej dobe to muselo veľmi komicky pôsobiť. Ale v úlohe stroja, to mohlo byť aj nemecky, tak to pôsobí, že naozaj mu tá rola sadla. On mal pôvodne hrať niekoho iného v tom filme. Dokonca nejakú kladnú postavu, ale tento James Cameron, režisér ho presvedčil, že by mal zobrať aj negatívnu. Lebo v tom prvom Terminátorovi, to nie je pozitívna rola, je to vražedný stroj vlastne. Myslím si, že je to úloha, kde sa najviac hodí. V tej dvojke on už hrá dobrý stroj, už pomáha. Ale v tom prvom Terminátorovi je to negatívna rola, preto mal problém z počiatku to prijať. Čo by bola asi

Roman Michelko: Obrovská chyba, to by bolo najhoršie jeho rozhodnutie. To bol potom kasový trhák, tuším, že tri časti sú Terminátora.

Tomáš Kičina: No, už je ich viac.

Roman Michelko: Ale so Schwarzeneggrom.

Tomáš Kičina: No, on sa ešte vrátil po tej svojej politickej kariére. Terminátor genesis sa to volá. To je asi päťka.

Roman Michelko: Ale všetko nerobí Cameron.

Tomáš Kičina: Nie, Cameron  robil len prvé dva.

Roman Michelko: Mimochodom, aby menej znalí vedeli, tak on je režisérom aj Titanicu, to je asi najväčší trhák.

Tomáš Kičina: On robil veľké blockbustre. Ešte so Spielbergom, a ešte možno s Lucasom.

Roman Michelko: Pritom je zaujímavé, že začínal béčkovými filmami. Ten prvý Terminátor bol béčkový.

Tomáš Kičina: On začínal Piraňa. Piraňa dvojku spravil.

Roman Michelko: Čo je v ČSFD jeden z najhorších filmov. On sa vyviňuje z toho, že on to len po niekom dokončoval. Nebol to jeho film, ale nakoniec je tam on podpísaný. Alebo on to potom dotiahol do konca.

Tomáš Kičina: Mal tú možnosť režírovať si svoj prvý film. Tak to skúsil, a potom myslím druhý film už má Terminátor.

Roman Michelko: To je neuveriteľné. Z najhoršieho pomaly k najlepšiemu. Dobre, teda zakopnutie bolo Posledný akčný hrdina.

Tomáš Kičina: To sú 90-tky. Inak ja ten film mám celkom rád, je troška uletený. Je to paródia. Je to aj film, kde sa vlastne dostane do nejakého alternatívneho sveta, a Arnold tam hrá filmového akčného hrdinu, ktorý  z plátna príde do reálneho sveta. Je to dosť komplikované.

Roman Michelko: Je možné, že som to videl, ale už si to nepamätám. Ale čo si pamätám je True lies, teda Pravdivé lži s tou….

Tomáš Kičina: S Jamie Lee Curtis.

Roman Michelko: Nedávno sme hovorili, posledne s tou Kórejkou tiež hrala. Už o 30 rokov staršia, ale toto si pamätám, to bola akože vtipná komédia, v podstate, a bola úspešná.

Tomáš Kičina: Taká akčná komédia.

Roman Michelko: Akčná komédia. Presne tak.

Tomáš Kičina: Vychádza to z francúzskeho filmu jedného.

Roman Michelko: Áno, toto je zaujímavé, že po totálnom prepadáku v ťažkých depkách  Posledný akčný hrdina. Si myslel, že je koniec kariéry. A potom mu niekto dal, že je perfektný film francúzsky. Inak tých francúzskych adaptácií je tiež akože, pamätám si Traja otcovia a jedno dieťa. Je francúzska a potom je americká verzia. Tie prepisy, nie je to nič výnimočné. A ten francúzsky si videl tú predlohu?

Tomáš Kičina: Nevidel som, nie je to veľmi známy film. Asi to ľudia potom pozerali, lebo ich zaujali tie Pravdivé lži. Môže to byť zaujímavé, lebo je to od známeho francúzskeho režiséra komédií. Nie som si istý, ale myslím, že to je Claude Zidi, ktorý robil aj Bažantov. Ale nie som si úplne istý, či to robil on, ten názov je iný, už si nepamätám.

Roman Michelko: Ale viem, že obaja si pozreli, že takéto niečo natočiť, ale vyšlo to.

Tomáš Kičina: S obrovským rozpočtom.

Roman Michelko: Áno, tak.

Tomáš Kičina: Je to bombastický film.

Roman Michelko: Je zaujímavé, že aj po prepadáku mu dali šancu, ale Terminátor si urobil vlastne meno. Neboli tam spomínané niektoré veci, ako Policajt zo škôlky, to viem, že je. Ale v tom filme nebolo, ale boli tam Dvojičky. To bolo tiež, že on z akčného do komediálneho šatu. To bol taký rodinný film.

Tomáš Kičina: Áno, robil to Ivan Reitman. Je to rodák zo Slovenska, dlho sa tu neohrial. Nie som istý, či z Komárna. Jednoducho narodil sa na Slovensku tento Ivan Reitman, ale hneď v detstve sa odsťahovali do USA. Dalo by sa povedať, že má slovenské korene.

Roman Michelko: Dežo Hoffnam ten zase v Anglicku, ale to už sú iné veci. Čo je zaujímavé, že Dany De Vito, to bol na dvoch hviezdach postavený film. Diametrálne odlišný, kto vidí malého, tučného Dany De Vita, ako horu svalov. Jednovaječné dvojičky, že tento bol genetický odpad, a on sa staral o toho Danyho De Vita. Dany De Vito bol životaschopnejší, kdežto tento bol slušák a všetko. Ako celkom vtipná vec, určite to neašpirovalo nikdy na Oscara, ani nič podobné. Oddychovka, klasika, myslím si, že Terminátor mal nejaké technické Oscary, ale nikdy nie za kvalitu.

Tomáš Kičina:  Za vizuálne efekty myslím, že tá dvojka má. To bolo veľmi pokrokové. Ten prvý diel je nízkorozpočtový. Ten druhý, tam už si nejaké meno Cameron vydobyl, už mal lepšie možnosti.

Roman Michelko: To bol ktorý rok? Deväťdesiat?

Tomáš Kičina: Dva myslím.

Roman Michelko: Čiže ešte pred Titanicom, ten bol 97.

Tomáš Kičina: A Cameron mal za sebou druhého Votrelca. Jednotka je Votrelec, dvojka sú Votrelci. Prvú robil Ridley Scott, dvojku robil James Cameron. Je to o dosť akčnejšie, už to nie je také desivé, ale je to akčná jazda. Tam si spravil tiež meno, takže v 92. mal ten rozpočet aby mohol….

Roman Michelko: Aj na základe úspechu jednotky.

Tomáš Kičina: Áno. Vlastne on robil aj tie Pravdivé lži, teraz neviem, či to robil pred Terminátorom, 1994 mal Pravdivé lži a tým troška vystrelil.

Roman Michelko:  No a pred politickou kariérou. Aké mal veci po Terminátorovi 2 pred vstupom do politiky. On vstúpil do politiky na prelome milénií tuším. Niekedy okolo roku 2000.

Tomáš Kičina: Niekedy po roku 2000 podľa mňa, on už potom  dlho nemal až také hity v poslednom období.

Roman Michelko: Tam treba povedať, že on sa zasnúbil a potom vzal s Mariou Shriver, ktorá patrila do Kennedyovskej dynastie, čiže ako keby sa priženil k Demokratom. Medzi tú absolútnu top smotánku, čo sa týka politiky, to je tá politická dynastia. O to paradoxnejšie je, že kandidoval za Republikánov, ale tam vlastne, že akčného hrdinu nemôže do nekonečna hrať. Prišla nová výzva, tretia tretina života je tak spoločensky angažovaná. Bol tam, že kto všetko vtedy kandidoval, tam bol jeden neschopný guvernér, kde ho vlastne referendom mohli odvolať, no on potom ohlásil kandidatúru a samozrejme tam zažíval všelijaké veci, nemanželské dieťa vytiahli na neho. Samozrejme, že to extrémnym spôsobom zasiahlo vzťah s manželkou.

Tomáš Kičina:  Tam sa začali ozývať ženy, že ich niekto obťažoval. Taká klasická antikampaň.

Roman Michelko: Dvadsať rokov pred me too. Ale už vtedy to tam bolo a išlo o to, či to ustojí, alebo neustojí.

Tomáš Kičina: On si to aj priznal, že spravil niečo podobné ako Boris Kollár možno. Akurát u neho to fungovalo lepšie. Dúfam, že u Borisa to zafunguje.

Roman Michelko:  Tiež dúfam, ale poznajúc jeho elektorát je to veľmi optimistické prianie.

Tomáš Kičina: On sa priznal k tomu.

Roman Michelko: Áno, on sa priznal k tomu nevhodnému správaniu.

Tomáš Kičina: Nepovedal konkrétne.

Roman Michelko: Áno, treba si povedať aj ten časový kontext, že to boli nejaké 70-te, 80-te roky. Vtedy sa to ešte tak neposudzovalo.

Tomáš Kičina: On povedal, že v minulosti by mohol byť naozaj nepríjemný k niektorým ženám, že ich mohol obťažovať, obchytávať. Už na to nie je hrdý, teraz žije usporiadaný život. Ľudia to tak brali, že vlastne je jeden z nás. Jemu to prešlo.

Roman Michelko: A čo je paradoxné, dostal špičkového experta na životné prostredie od Kennedyho, Boba Kennedyho, syna, ktorý bol ekologický aktivista Edwarda, vtedajšieho senátora. Bol úspešný v dvoch volebných obdobiach, respektíve jedno dokončil po krachujúcom tomto…Tam tiež vravel, že prišiel z iného prostredia mentálneho, postupne sa učil ako to funguje. Po dvoch rokoch si zobral nejakú Kennedyovú ako šéfku kancelárie, ktorá ale nemala nič spoločné s Kennedyovcami. Ale tá konečne urobila poriadok, schopná žena, ktorá riadila jeho sekretariát. V podstate dá sa povedať, že napriek všetkému bol úspešný, ale začal trpieť jeho rodinný život. To bolo jasné, tuším že kalifornský guvernér sídli v Sacramente nie v L. A., čiže chodil na víkendy. Potom sa prevalilo, že mal syna so slúžkou, alebo teda pokojskou, či ako to nazvať. Ak sa priznal, tak to bol koniec manželstva.

Tomáš Kičina: Oni sa rôznym spôsobom vzdialili od seba, nie že sa priamo rozišli. Manželmi ostali, ale nežili spolu nejaký čas, on to utriasol a zvládli spolu manželskú krízu. Takže on vlastne stále je s ňou.

Roman Michelko: Myslím si, že bol rozchod. Môžeme sa pozrieť.

Tomáš Kičina: Ja mám pocit, že oni ostali spolu. Aspoň tak z toho dokumentu to vyplýva, lebo istý čas spolu nežili, malo to aj happy end, že zvládli aj toto, aj keď to bolo veľmi bolestivé.

Roman Michelko: Tam myslím, že boli niektoré veci s deťmi a tak ďalej. Ale myslím si, že rozvod bol. Zavŕšili svoj rozvod, je to viac ako desať rokov, oficiálne sú rozvedení (prečítal na internete – pozn. prekladateľa), pred desiatimi rokmi. Zvládli to v tom zmysle, že sa stretávala rodina, že dokážu komunikovať spolu a tak ďalej.

Tomáš Kičina: Ale nie sú manželia.

Roman Michelko: Ale nie sú manželia, tam rozvod nastal. Práve toto bola posledná kvapka. Politická angažovanosť mala zlý vplyv na jeho život, čo sa žiaľ často krát stáva.

Tomáš Kičina: Novinári po ňom išli, a chceli na neho vytiahnuť špinu.

Roman Michelko: Vždy, keď je človek vo verejnom priestore s tým musí rátať, tam niet o čom. 

Tomáš Kičina: Tam sú aj tí novinári, ktorí sa priznávajú, že snažili sa to najhoršie na neho. Nakoniec toho až tak veľa nenašli, okrem toho, že ženy obťažoval. Čo by sa dalo asi povedať o veľa hollywoodských celebritách.

Roman Michelko: Dnes je úplne iná doba, myslím, že Kevin Spacey má úplne zlikvidovanú kariéru.

Tomáš Kičina: Ten má.

Roman Michelko: Ten skončil, záverečná, konečná, pritom House of cards bol špičkový výkon, je ho škoda v tomto.

Tomáš Kičina: Jeho myslím aj z toho seriálu aj odvolali.

Roman Michelko: Posledná séria bola úplne zlá, mimo. Stačí sa na Romana Polánskeho pozrieť , toho 40 rokov prenasledujú za nejaký údajný delikt, išli mu po krku.

Tomáš Kičina: Myslím si, že Roman Polánski sa k tomu priznal, je to hanebné, nechcem sa ho zastávať, ale je to geniálny režisér.

Roman Michelko: Áno.

Roman Michelko: Ale môže fungovať iba v Európe, ale tuším keď bol raz vo Švajčiarsku, tak bol v nejakej kolúznej väzbe. Dlhé mesiace to trvalo.

Tomáš Kičina: On si nemohol ani Oskara prevziať.

Roman Michelko: Áno.

Tomáš Kičina: Bola to taká pasca, že keby si ho prevzal, tak ho zatknú.

Roman Michelko: Ale chcem povedať, že to bolo v 70-tych rokoch.

Tomáš Kičina: To bolo v období, kedy asi nakrúcal Čínsku štvrť. A bolo to nejaké sexuálne zneužitie 13-ročného dievčaťa, čiže dosť prúser. Nie je ho za čo ospravedlňovať, on sa správal aj celkom arogantne, lebo obviňoval dokonca aj sudcov, že mu závideli.

Roman Michelko: Akože tiež veľmi kontroverzná osoba. Ale aby sme sa vrátili k Schwarzeneggerovi, pointa celého prípadu, celého filmu. On sám ukazoval, že základ jeho úspechu je v koncentrácii a filtrácií tých nepodstatných vecí. Oprostil sa od iných vecí, zacielil na nejaký cieľ a išiel po ňom. Ukazovali ako športuje, ukazovali ho v tom sídle. Bola tam aj taká vtipná vložka, ktorú neviem či brať vážne, alebo s nadhľadom, kedy sa so Stallonem neznášali, nemohli byť v jednej miestnosti, boli najväčší konkurenti. Oni boli niekedy takí, že dvojica Hollywoodu, bol aj taký seriál, oni boli typovo podobní herci, ktorí sú zároveň aj konkurenti. Ťažko povedať, že kto mal väčšiu kariéru, on začal Rambo jednotka, dvojka, trojka, Rocky a podobné veci. Typovo ten istý herec, tiež prešiel potom aj do iných rolí. Neviem, či Stallone mal niekedy aj komediálne role.

Tomáš Kičina: Mal, Pozor, lebo mamička vystrelí.

Roman Michelko: Tak toto bolo niečo ako Policajt v škôlke.

Tomáš Kičina: Na to nie je vôbec pyšný.

Roman Michelko: To nebol úplne že prepadák.

Tomáš Kičina: Bol to prepadák. Keď to človek berie s rezervou, tak to môže byť vtipné.

Roman Michelko: Keď to beriem ako bizár.

Tomáš Kičina: Je to nie veľmi vydarený, teda vôbec nevydarený film. Nie je to niečo, že by sa to nedalo pozrieť.

Roman Michelko: Videl som to, pamätám si. Nápad bol taký, tak ako si vravel, že ten prvý film o tom Herkulesovi v New Yorku sa stal virálny, tak toto je možno niečo podobné. Akože komediálny, neviem čo sa týka tržieb  a podobne. Sú porovnateľní, neprešiel politickou kariérou, Schwarzenegger je viac rozmerný človek.

Tomáš Kičina: Nikdy nebol Mr. Olympia. Tam bola aj taká scénka, neviem, či si ju pamätáš. Kde sa ho pýtali, že kto má väčšie svaly, či on alebo Stallone, tak Stallone nikdy nevyhral Mr. Olympia. Bol to profík, kulturista, on sa nejako vypracoval…

Roman Michelko: Začínal v erotických filmoch, úplne, že béčkových, céčkových.  Sa pamätám, že tam sú také nahé tieto. Desať filmových hercov, ktorí začínali vo filmoch pre dospelých.

Tomáš Kičina: Nie sú to vyslovene pornofilmy, sú to skôr také ľahké.

Roman Michelko: Ľahké, také soft, ale bol tam nahý a behal tam s holou riťou v nejakej klietke. Ale vlastne on prerazil Rambom, alebo Rockym ešte predtým, 75-ty, 76-ty.

Tomáš Kičina: Odtiaľ mal prezývku z tých erotických filmov, že taliansky žrebec.

Roman Michelko: Áno to bol aj názov toho filmu jedného.

Tomáš Kičina: Ešte k tomu Stallonemu jedna vec, na rozdiel od Schwarzeneggra, on vlastne napísal scenár k Rockymu, a ten film sa aj presadil. Veľmi dobrý film.

Roman Michelko: Nie je to debut, ale debut taký, že prerazil tým filmom. Aj scenáristický debut jeho asi.

Tomáš Kičina: Nie, on napísal predtým niečo. Je to prvý film o ktorom sa dá hovoriť, že sa presadil ním. A na rozdiel od Schwarzeneggera, ten nič nenapísal. Stallone má väčší talent, myslím si, že je aj o niečo lepší herec. V tom Rockym hrá samého seba, takého neohrabaného, trocha jednoduchšieho chlapca. Preto je to aj veľmi pôsobivý film, Rocky je troška iná úroveň ako tieto akčné filmy.

Roman Michelko: Vyššie ako Rambovia, tá séria.

Tomáš Kičina: Jasne, je to sociálna dráma.

Roman Michelko: Ale, myslím si, že kasovo boli Rambovia lepší.

Tomáš Kičina: Rambo, je to taká nekonečná séria troška. Ale ten Rocky je výborný film tiež.

Roman Michelko: Tuším aj Oskara vyhral, to je to isté, ako Louis de Funes. To sú inak zaujímavé tie adaptácie francúzskych filmov v americkom, alebo hollywoodskom prevedení. Niekedy je dobre si pozrieť originál a potom tú kópiu.

Tomáš Kičina: Takže Stallone bol v tomto, že bol aj autor. Je to také význačné, že nebol to len herec.

TRETÍ FILM

Roman Michelko: Poďme teraz k tej klasike, Taxi driver. Asi film, ktorým sa Scorsese stal prvoligistom v rámci minimálne filmovej akadémie. Lebo toto nebol film typu za každú cenu kasový trhák, ale naozaj to je artový film, ktorý sa zapísal do histórie americkej kinematografie. Sú tam tri  zásadné postavy, je to debut Jodie Foster. Je tam jedna zo životných rolí Roberta De Nira. Je tam veľmi dobrý aj Harvey Keitel, plus je tam veľmi zaujímavá filmová hudba. Ja len dám, potom budeš viacej hovoriť ty, lebo si to lepšie pamätáš, ja som to tiež videl, ale nemám také úplne čerstvé spomienky. Je tam geniálne vystihnutá atmosféra New Yorku 70-tych rokov.

Tomáš Kičina: Odvrátená strana veľkomesta.

Roman Michelko: Tak, ten taxikár, najprv ako pozorovateľ, veterán z Vietnamu, ťažko nevyrovnaná osoba. Sú tam niektoré silné veci, prostitútky a všetky tieto veci.

Tomáš Kičina: Ona má problémy so spánkom, preto príjme tú svoju prácu.

Roman Michelko: Nočného taxikára, no a akoby si ty povedal, v čom je okrem hereckých výkonov taký ikonický.

Tomáš Kičina: Ako si spomínal, veľmi dobre je tam vykreslená atmosféra. Ale tá atmosféra toho New Yorku ukazuje tu temnú stránku. Je tam aj na začiatku za hudby Bernarda Hermanna, geniálny hudobný skladateľ filmovej hudby. On robil aj napríklad Hitchcockove Psycho, ikonickú hudbu v tej sprche. Dokonca aj Občana Kana, robil hudbu.

Roman Michelko: Absolútna klasika, všetko oskarovky, top.

Tomáš Kičina: Áno, toto je vlastne jeho posledná hudba, ktorú vo filme spravil, zomrel krátko na to. Neviem, či sa vôbec dožil premiéry. Takže zomrel krátko na to, ako túto ikonickú hudbu k filmu Taxikár spravil. Odporúčam sa pozrieť na soundtrack, naozaj to veľmi dokresľuje tú atmosféru. Tam sú aj ikonické vety, on na začiatku ten taxikár vraví pri pohľade na tie prostitútky a pasákov, verí, že raz príde silný dážď, ktorý zmetie všetku tú špinu z ulíc. Aj jeho pohľad na svet je veľmi temný. Nie je to žiaden optimista, je to smutný človek, nevyrovnaný ako si spomínal. To práve tak ťaží na tej nevyrovnanej osobnosti človek, ktorý sa v tom okolí môže akurát tak zblázniť. Je to samotár, veľký samotár, nevie spávať, má aj psychické problémy.

Roman Michelko: Tam bolo, že je veterán Vietnamu, vietnamský syndróm, posttraumatická porucha. Je to v podtexte. Je tam jedna scéna, kde sa s ochrankárom rozpráva, že ako používa zbrane a tých zbraní tam má strašne veľa. Je vyšinutý, keď začne hovoriť, čo za zbrane tam používajú. To sú také, už aj také tie trailery, ktoré ukazujú také tie top časti. Ukazujú tu atmosféru, nie je to taký totálne protivojnový film. V kontexte to tam je, že čo urobila vojna s niektorými ľuďmi, to je tiež taký sekundárny dôsledok.

Tomáš Kičina: Áno, určite. Ono je to taká samota uprostred veľkomesta, čo to s človekom môže spraviť. Také veľké mesto ako New York, množstvo ľudí, a on sa tam nedokáže s nikým zblížiť. Aj to skúša s tou herečkou Sibyll Shepherd. V tom filme sa volá inak, neviem už ako. Ale je to celkom taká krásavica. Aj od toho sa vyvíjajú osobnosti, on ju zavolá na rande a ona súhlasí. Ale on to zas vôbec nevie so ženami, lebo je izolovaný, taký odcudzený. Vezme ju na prvé rande do porno kina, to je smutné, aj vtipná scéna. Potom neviem pochopiť, že prečo odišla.

Roman Michelko: Jasné.

Tomáš Kičina: On sám navštevuje tie porno kiná, lebo si myslí, že je to normálne. Ale má zlý nápad, že túto ženu, ktorá mohla byť jeho priateľka vezme hneď na prvé rande do porno kina. Evidentne on je úplne mimo reality. To je ešte v tom momente, kedy sa snaží nejakým spôsobom začleniť do normálneho života. Nájde si prácu a snaží sa tu nájsť aj  svoju partnerku. Tam neuspeje, a to ho poznačí natoľko, že sa snaží spraviť niečo radikálne. Vtedy objaví práve túto mladú, mladučkú prostitútku Jodie Foster. Aj chce využiť jej služby a potom si uvedomí, že je to hrozné, že také mladé dievča.

Roman Michelko: Vtedy mala 14 rokov.

Tomáš Kičina:  Áno. Vtedy on si uvedomí, že nemôže chcieť sex s takýmto dievčatkom. Všetko sa v ňom pomieša, rozhodne sa spáchať atentát na nejakého, nie je to prezident. To vieme, ten prípad, čím sa niekto inšpiroval.

Roman Michelko: V 81-om roku, kedy nejaký fanúšik Jodie Fosterovej sa chcel za každú cenu dostať do povedomia, a pokúsil sa spáchať atentát na Reagana. Nevyšlo to, vystrelil, prežil a bol trafený. Postrelil ho, nebolo to nejako životu nebezpečné, dostali ho z toho, niekde pod plece to dostal. Áno psychicky narušení ľudia sa z toho zrejme inšpirovali.

Tomáš Kičina: Aj tento taxikár sa vzdá toho atentátu, vydesí sa. Ďalšia jeho misia je oslobodiť Jodie Foster, tú prostitútku v tom filme, neviem, ako sa volá tá jej rola. Ale oslobodiť ju zo spárov tých pasákov a všelijakých narkomanov. Končí to takýmto krvavým kúpeľom, kedy sa prestrieľa, oslobodí ju. A oslavovaný je zrazu ako hrdina, taký paradox, dokonca v poslednej scéne si získa aj obdiv tejto Cybill.

Roman Michelko: Na ktorú išiel veľmi zle.

Tomáš Kičina: Do porno kina, ale zrazu je oslavovaný.

Roman Michelko: Kvázi happy end.

Tomáš Kičina: Je to paródia na happy end. Že vlastne už je americký hrdina, vlastne nikoho nezaujímal, vyčlenený zo spoločnosti a končí to tým, že spraví niečo také radikálne, šialené, že tam postrieľa nejakých pasákov.

Roman Michelko: Je to artový film, ale ten koniec je totálne americký.

Tomáš Kičina: Je troška ironický ten záver. Mal to dobre premyslené, Paul Schrader to robil, významný scenárista, predstaviteľ nového Hollywoodu. Toto je vlastne tiež film nového Hollywoodu, partia režisérov, ktorý v 60-tych rokoch nakrúcali filmy s umeleckými ambíciami. Chceli robiť európskejšie filmy. Dlho to nevydržalo, potom prišiel Spielber a Lucas.

Roman Michelko: Filmový priemysel to prevalcoval. Na aké iné filmy napísal scenáre, sú nejaké známe okrem Taxikára.

Tomáš Kičina: Práveže Taxi driver je jeho najznámejší film. Robil ešte pre Scorseseho film, ktorý sa volá Počítanie mŕtvych. To je z 90-tych rokov a hrá tam Nicolas Cage, je to verzia na Taxikára. Má to čosi spoločné, lebo tam hrá zas Nicolas Cage sanitára, ktorý nemôže spávať.

Roman Michelko: Čo je podobné, tá inšpirácia je veľmi jednoznačná.

Tomáš Kičina: Schrader potom bol aj režisér, a nakrútil tiež také temné filmy. Ale myslím si, že nemá lepší scenár ako Taxikár. Toto je jeho vrchol.

Roman Michelko: Kto napísal, kto režíroval Jakubov rebrík?

Tomáš Kičina: Jakubov rebrík režíroval Andrian Lyne. To bol….

Roman Michelko: Tiež taký temný film. To bol 90-ty rok.

Tomáš Kičina: To bol veľmi zaujímavý film. To už nový Hollywood nie je. Ten nový Hollywood medzi reprezentantov patrí aj Lucas so Spielbergom. Lenže oni….

Roman Michelko: Lucas aby bolo jasné Hviezdne vojny.

Tomáš Kičina: Predtým umelecky ambiciózny filmy, THX 1138. Temné dystopické scifi, nedivácke, to dávali na STV 2. Americké grafity, taká komédia. Až potom zrazu Star wars, obrovský hit komerčný. No a Spielberg sa presadil Čelusťami, čo by sa dalo povedať, že je celkom aj umelecky film. Má to umeleckú hodnotu, dialógy, napätie.

Roman Michelko: To je ten nový Hollywood. Ja si pamätám, že Forman, keď dostal za Kukučku Oskara, tak tam prvý krát prišli jeho synovia. Vtedy absolútna hviezda boli Čeľuste, nedostali Oskara, skrátka jeho decká chceli  Čeľuste, to bolo niečo, a nie tam Kukučku.

Tomáš Kičina: Áno, on im vravel, že čo im pustí, keď bude mať možnosť  premietať filmy a dúfal, že povedia jeho film. A povedali Čeľuste.

Roman Michelko: Ale potom sa báli ísť do bazéna.

Tomáš Kičina: No nový Hollywood je napríklad Francisco Coppola aj s Kmotrom, Krstný otec. On tiež mal ambície robiť umelecké filmy. A tento Scorsese bol veľmi ovplyvnený európskym kinom aj japonským. Umelecké filmy mu boli blízke, čiže Taxikár je pokus spraviť umelecké filmy v Hollywoode.

Roman Michelko: Ktorý akadémia ocenila, neviem asi aký to bol kasový trhák, ale nebol to prepadák určite. Boli podstatne komerčne úspešnejšie filmy.

Tomáš Kičina: Boli, on nedostal Oskara.

Roman Michelko: De Niro dostal určite. De Niro dostal za mužský výkon. Film nie, režisérsky je to tá najznámejšia kategória. Za najlepší film a najlepšiu réžiu. Poďme už len poslednú otázku. Ako vidíš Taxikára v kontexte Scorseseho tvorby, je to ten film, ktorým prerazil, alebo robil aj niektoré lepšie filmy, alebo si myslíš, že patrí medzi naj. Alebo, ktorými sa priblížil k takémuto ohlasu. Lebo však Scorsese je jeden z najlepších režisérov.

Tomáš Kičina: U mňa je to favorit, Taxikár.

Roman Michelko: Posledné pokušenie Krista.

Tomáš Kičina: Aj to je Scorsese.

Roman Michelko: Chápem, že je extrémne kontroverzný, lebo dáva tam takú apokryfnú verziu. Bože, bože prečo si ma opustil a teraz tá alternatívna história s Máriou Magdalénou. Tak si viem predstaviť, že to otvára nožík. Viem si predstaviť, že to zasiahlo. On to natočil a je to katolícky veľmi neortodoxná interpretácia. Dalton tam hral Krista, či to hral v inom filme?

Tomáš Kičina: Krista tam hral veľmi zvláštny typ, teraz neviem. 

Roman Michelko: Dalton bol, on bol taký predobraz týchto. To nie je podstatné, podstatné je, že keď zoberieš Posledné pokušenie Krista, potom Múzu vydal, tam tuším….

Tomáš Kičina: Má toho veľmi veľa, Mafiáni, keby sme chceli jeho slávne filmy. Vieš čo, vypadlo mi meno toho herca Krista, ale je to veľmi známy herec.

Roman Michelko: Poviem…

Tomáš Kičina: Niekedy sa stane, že aj takéto slávne meno mi vypadne. Ja si myslím, že Taxikár je vrchol jeho, pre mňa osobne neprekonal tento film. Ale to je samozrejme môj osobný názor, lebo má množstvo hitov, má Zúriaci býk. Potom má už aj Oskara ako režisér. Stále točí zaujímavé filmy, pre Netflix spravil Írčan, čo je 200 minútový film. Mafiánsky film.

Roman Michelko: Williem Dafoe.

Tomáš Kičina: Hej ten Dafoe. 

Roman Michelko: Nie Dalton, Dafoe, ja som si to zmýlil. Ja som myslel Dafoe, veľmi výrazný herec. Ten sa stal v rámci kinematografie predobrazom. Keď si zoberieme Scorseseho, aby sme si prešli enumeratívne, jeho filmy.

Tomáš Kičina: Vlastne na seba upozornil filmom Špinavé ulice, kde pracoval s okolím, ktoré poznal. Bol teda Talian.

Roman Michelko: Zúriaci býk, to tiež dostal. Tam musel pribrať Moriaty 20 kíl. Čiernobiely film, životný príbeh boxera. Mafiáni, Poviedky z New Yorku, Miss hrôzy, Kasíno, absolútne klasika, Gangy New Yorku, to som ani nevedel, Život Dalaljlámu, Letec, Vlk z Wall Street.

Tomáš Kičina: Áno, on má svojho obľúbeného herca práve Di Capria. Vystriedal De Nira,m a teraz používa Di Capria v každom jeho filme.

Roman Michelko: Tak ako De Niro bol v začiatku jeho kariéry obsadzovaný, tak teraz Di Caprio. Osobne si myslím, že Vlk z Wall Street veľká neprávosť sa stala, lebo minimálne Di Caprio mal za to dostať Oskara. Dostal za Relevant. Mnoho podôb mal v tom filme (Vlk z Wall street – poznámka), môžu ho ľudia neuznávať.

Tomáš Kičina: Ja ho nemám až tak rád.

Roman Michelko: Ten film bol, ukazuje tú chamtivosť, ale ten herecký výkon bol viac než dobrý. Uvidíme, čo nám prinesie leto, verím, že nejaké zaujímavé tituly prídu. Aj slovenské, aj svetové, aj české.

Tomáš Kičina: Dvadsiateho má premiéru Oppenheimer.  Teda Cristophera Nolana.

Roman Michelko: Tak, to si určite treba pozrieť. Teraz boli Karlove Vary, nejaký český film tam zabodoval. Hostia, tuším tiež Russel Crowe tam prišiel, Uma Tuhurman. Je tam nejaký film, ktorý ťa zaujal z tých festivalových filmov?

Tomáš Kičina: Vieš čo? Tie filmy nie sú ešte známe, lebo oni tam mali často aj premiéru.

Roman Michelko: Ale čo sa týka aj nejakých ocenení. Že dostali ocenenia, a bolo by dobré, podľa kritík si to pozrieť.

Tomáš Kičina: Viem, že vyhral nejaký bulharský.

Roman Michelko: Áno, áno. O šmejdoch, ako kradli. Ja verím, že skôr alebo neskôr pôjde aspoň, v artových kluboch by mal byť. Verím, že aj v lete bude čo pozerať, na jeseň pôjdu tie hlavné blockbusterovské premiéry, ale leto tiež nebude prázdne, takže niečo zaujímavé tam príde. Ja ti veľmi pekne ďakujem za zhodnotenie troch filmov,  nejakej klasiky, aj širší kontext Stallone, Arnold aj Scorseseho širší kontext. Verím, že sme inšpirovali poslucháčov, a niekedy na jeseň dáme ďalšiu sériu.

Tomáš Kičina: Ďakujem, že si ma zavolal, ale všetko sú to veci, o ktorých sa dá veľa povedať.

Roman Michelko: Hlušiny tam veľa nebolo, dovi.