Skip to content
Menu

Pobúrená Gánovská vyzýva: „Prestaňme byť pasívni a chráňme naše tradície!“

⏱️ Čas čítania: 6 min (1,025 slov)

Novinárka a politická komentátorka Michala Gánovská vo videu zverejnenom na sociálnych sieťach ostro reagovala na nedávnu kauzu spojenú s výstavou študentov Vysokej školy výtvarných umení (VŠVU), kde malo dôjsť k použitiu motívu slovenského dvojkríža spôsobom, ktorý časť verejnosti vníma ako jeho hanobenie. Fotografické pseudodielo znázorňuje symbol štátnosti a kresťanstva ako sexuálnu pomôcku.

Gánovská sa po stretnutí pred Národnou radou SR, na ktorom sa zúčastnila aj spolu s otcom Mariánom Kuffom a viacerými poslancami, ostro pustila do témy slobody umeleckého prejavu, hraníc expresivity a ochrany štátnych symbolov. Vo svojom emotívnom vystúpení vyzvala verejnosť, aby prestala byť pasívnym pozorovateľom a viac sa zapájala do občianskeho diania. „Dokedy budeme pasívni?“ pýta sa vo svojom hlavnom odkaze, ktorý adresuje ľuďom, podľa nej obmedzujúcim sa len na komentovanie a lajkovanie obsahu bez reálnej angažovanosti.

Kritika umeleckého prejavu a spor o hranice slobody

Východzím bodom je výstava študentov na Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU), kde sa zhanobil štátny symbol – dvojkríž, ktorý do spoločnosti v Bratislave priniesli svätí Cyril a Metod. Gánovská dôrazne upozorňuje, že ide o viac než len o umenie: „Použitie dvojkríža ako análnych pomôcok je priamo hanobenie štátneho znaku aj symbolu kresťanskej viery.“ Podľa jej slov reakcia časti akademickej komunity – pedagógov, rektorov, riaditeľov – je nezrozumiteľná až alarmujúca. „Na vysokú školu vedieme deti, aby sa tam učili, nie aby sa tam zneucťovali štátne symboly,“ argumentuje, a zároveň poukazuje na to, že existujúce právne predpisy už dnes poskytujú prostriedky na zásadné zásahy.

Gánovská cituje zákon o štátnych symboloch SR, ktorý jasne stanovuje, že štátne znaky sa môžu používať len „spôsobom uznaným zákonom“ a že každý má povinnosť zachovať im úctu. „Ak je výstava plná diel, ktoré zhanobia štátny symbol, ide o porušenie zákona, a nie o len slobodu slova,“ konštatuje s odôvodnením, že profesori a školstvo majú zároveň zákonnú povinnosť podporovať vlastenectvo a rešpekt k štátnym symbolom výučbou v školách.

Kríž zastrčení v pozadí? Pre učiteľov je to vraj umenie

Gánovská, jedna z mála, ktorá sa ozvala nahlas spolu s otcom Mariánom Kuffom, kritizuje najmä postoj VŠVU, kde podľa nej pedagogický zbor, vrátane rektora a profesorov, nepreukázal dostatočnú snahu odsúdiť tento čin.

V rozhovore s jedným z profesorov, ktorý udalosť obhajoval ako umelecký prejav slobody slova, Gánovská kritizovala dvojitý meter. Poukázala na to, že pokým sa zneuctenie kresťanského symbolu považuje za prejav slobody, v prípade iných náboženských symbolov by bola diskusia o hraniciach „umeleckého prejavu“ omnoho intenzívnejšia a s vážnejšími dôsledkami. Pripomenula, že ona sama je za toleranciu všetkých náboženstiev a za to, aby sa žiadne náboženstvo nehanobilo. Vyzdvihla dôležitosť tolerancie v náboženstvách a zároveň uznala, že kresťania by si mali brať príklad od islamu, alebo judaizmu, ktoré si svoju vieru vedia uchrániť.

Salámová metóda zmeny hodnôt prichádzajúca zo západu

Vystúpenie Gánovskej však nezostáva na úrovni tejto konkrétnej kauzy. Celý proces označila za „salámovú metódu“ znamenajúcu postupné presadzovanie zmeny hodnôt západnými silami, ktoré si zvykli na relativizáciu tradícií a hraníc. „Kde sa nachádza hranica slobody umenia, keď sa štátny symbol či kríž smejú na úroveň análneho použitia?“ pýta sa rétoricky a zdôrazňuje, že ak z takéhoto hanobenia nevyvedieme dôsledky, nemôžeme čakať, že sa zastaví na tomto konkrétnom prípade. „Začína sa na štátnych symboloch, pokračuje sa v náboženstve, čoskoro sa to dotkne aj našej kultúry, identity,“ varuje, a poukazuje na to, že tieto zmeny sú postupné, ale systematické.

Gánovská poukázala na to, že postupná erózia hodnôt sa prejavuje nielen v umeleckom prostredí, ale aj v iných oblastiach, od školstva, cez médiá, až po zdravotníctvo. Pripomenula aj paralely so situáciou počas pandémie COVID-19, kedy spoločnosť postupne prijímala obmedzenia, ktoré by predtým boli nepredstaviteľné.

Výzva na základe zákona, nie nenávisti

Michala Gánovská ďalej vyzvala verejnosť, aby sa chránila nielen proti zjavnému zneucťovaniu, ale aj proti nenávisti. „Nechcem, aby sa z tieto protesty stali manifesty nenávisti,“ podčiarkuje a zdôrazňuje potrebu konania v rámci zákona – od podania trestných oznámení po vytváranie petícií, ktoré by motivovali poslancov a zákonom zodpovedných činiteľov, aby sa zaoberali hanobením štátnych znakov aj náboženstiev. „Ak sa na to nemôžeme spoliehať len na sociálne média, musíme sa uchyľovať k právnym nástrojom,“ varuje.

Podľa Gánovskej je potrebné chrániť nielen štátne symboly, ale aj kultúrnu identitu, historické osobnosti, náboženské hodnoty a umeleckú tvorbu. Zdôraznila, že verejná diskusia by mala byť vedená s rešpektom k týmto hodnotám a bez ich znevažovania. Zároveň sa v jej vystúpení objavila kritika podľa nej rastúcej spoločenskej ľahostajnosti, ktorú označila za problém najmä u mladšej generácie.

Výzva zákonodarcom a apel na zmeny legislatívy

V závere svojho vystúpenia Gánovská vyzvala zákonodarcov, aby sa aktívne venovali úprave legislatívy v oblasti ochrany štátnych symbolov, ako aj širšej ochrany kultúrnych a náboženských hodnôt.

-rvv-

Podporte nezávislé spravodajstvo! Podporte Veci Verejné!

Ďakujeme Vám za akúkoľvek podporu, ktorá pomôže v našej spravodajskej činnosti.

Please enter a valid amount.
Ďakujeme za Vašu podporu.
Vašu platbu nebolo možné spracovať.