Západ stále nechce prijať tvrdú realitu. Stále si myslí, že zostrovaním rétoriky a eskaláciou napätia dokáže zvrátiť situáciu ako na fronte, tak v oblasti geopolitiky a medzinárodných vzťahov. Opak je však pravdou. Situácia na geopolitickom bojisku menom Ukrajina je už nezvratná, rovnako ako aj prerod unipolárneho svetového poriadku na multipolárny. Obe veci sa síce každodenne vyvíjajú, no ich výsledok je už viac než zrejmý. Napriek tomu pribúdajú výzvy na rozparcelovanie Ruska, na útoky hlboko na ruské územie, zostreľovanie ruských rakiet z územia štátov NATO či na zavedenie západných vojsk na Ukrajinu. Okrem toho po celom svete narastajú počty atentátov a nehôd týkajúcich sa vplyvných politikov, hlavne z radov krajín BRICS.

Konflikt medzi Moskvou a Kyjevom by sa mal skončiť porážkou a rozpadom Ruskej federácie. Vyhlásila to estónska premiérka Kaja Kallasová, ktorá sa nedávno dostala na ruský zoznam hľadaných osôb. „Porážka Ruska nie je zlá vec, pretože potom viete, že v spoločnosti môže skutočne nastať zmena. Ruskú federáciu tvorí mnoho rôznych národov a po skončení konfliktu medzi Moskvou a Kyjevom by sa stali samostatnými štátmi. Myslím, že ak by sme mali malé národy… nie je to zlé, ak sa veľká mocnosť v skutočnosti zmenší.“Kallasová vyzvala západných podporovateľov Ukrajiny, aby sa nebáli Moskvy a viac pomáhali kyjevskému režimu.

Pár dni pred tým zase priznala, že NATO už začalo s výcvikom ukrajinských ozbrojených síl na Ukrajine. Podľajej slov už niektoré krajiny vyslali svojich inštruktorov na Ukrajinu, ale orgány týchto štátov nepreberajú zodpovednosť za možnú smrť svojich občanov. A preto to údajne nepovedie k priamemu vojenskému stretu medzi NATOa Ruskom.

Podobné vyhlásenia zazneli aj z úst bývalej námestníčky MZV USA pre politické záležitosti a osoby, ktorá je z veľkej časti zodpovedná za súčasný stav na Ukrajine a vo svete -Victorie Nulandovej, ktorá vyhlásila, že je načase, aby USA pomohli Ukrajine s údermi na základne v Rusku. „Ruské základne by mali byť pre Ukrajinu férovou hrou.Myslím, že na to nastal čas, pretože Rusko túto vojnu jasne vystupňovalo, vrátane útokov na Charkov. Takže si myslím, že je čas poskytnúť Ukrajincom väčšiu pomoc pri úderoch na tieto základne vo vnútri Ruska.“

O podobných návrhoch sa však už diskutuje aj na úrovni amerického Kongresu. Zákonodarcovia oboch hlavných strán v Snemovni reprezentantov poslali americkej administratíve a ministrovi obrany USA Austinovi list, v ktorom požadujú, aby Bidenova administratíva umožnila Ukrajine zaútočiť na ruské územie s použitím amerických zbraní. Autormi listu sú Mike Turner (republikán z Ohia), Jim Himes (demokrat z Connecticutu) a Gerald Connolly (demokrat z Virginie). V liste doslova vyzývajú Austina, aby za určitých okolností povolil použitie zbraní dodaných USA na zasiahnutie strategických cieľov na ruskom území. Podľa kongresmanov „je nevyhnutné, aby Bidenova administratíva umožnila ukrajinským vodcom vykonávať celé spektrum nevyhnutných operácií (na území RF).“

Aj samotný kyjevský režim nedávno požiadal Bidenovu administratívu, aby identifikovala ciele na ruskom území, ktoré by Kyjev mohol zasiahnuť a aby zrušila obmedzenia na používanie amerických zbraní proti cieľom nachádzajúcim sa na území Ruska.

Viacerí európski politici prišli zase nedávno snávrhmi, aby štáty susediace s Ukrajinou poskytli svoje územie pre umiestneniesystémov likvidujúcich ruské drony a rakety nad územím Ukrajiny. Za Slovensko sa pod danú výzvu podpísal bývalý premiér Mikuláša Dzurindu. Návrh hovorí hlavne o Poľsku, Slovensku a Maďarsku a po prvýkrát ho začali spomínať nemeckí politici, čo vtedy vládna SPD razantne odmietla. Aspoň zatiaľ. Aj v tomto prípade však ide len o ďalšie tzv. Overtonove okno, ktorým sa Deep State snaží tlačiť na Rusko a zatiahnuť do vojny svoje stredo a východoeurópske satelity. Aj keď min. v dvoch prípadoch zatiaľ nepochodil. Na Slovensku daný návrh jednoznačne odmietol minister zahraničia Juraj Blanár. Maďarsko s tým tiež nesúhlasí. Prečo, je jasné – po takom niečom by sme sa aj my okamžite stali terčom ruských rakiet.

Slová všetkých vyššie spomínaných zástupcov amerického Deep Stateu ale hovoria samé za seba. Zúfalosť Kyjev a Západu už presahuje racionálne rozmery a smeruje k eskaláciu a k preneseniu konfliktu do ďalších krajín. Deje sa tak v čase, keď už Zelenský nie je legitímnym prezidentom Ukrajiny, keďže mu vypršal mandát a 21.máj mal byť dňom inaugurácie nového prezidenta. No keďže na Ukrajine v marci neprebehli nové prezidentské voľby, Zelenský od utorku pôsobí ako samozvaný prezident bez legitimity. Niečo ako Juan Guaidó, ktorý sa na ulici Caracasu vyhlásil za venezuelského prezidenta a Anglosasovia, a po nich takmer ihneď aj ich satelity, vrátane Slovenska za ministrovania Korčoka, ho následne bez volieb uznali za prezidenta. Samozrejme len pre to, lebo mali záujem o zvrhnutie legitímne zvoleného prezidenta Nicolasa Madura.

Najlepšie na tom však je, že Washingtonu, Bruselu ani Západu ako celku, ktorí toľko básnia o demokracii a západných hodnotách, vôbec nevadí, že Zelenský už vládne bez mandátu. „EÚ nemá pochybnosti o legitimite Volodymyra Zelenského ako prezidenta Ukrajiny“, uviedol na tlačovej konferencii v Bruseli hovorca EÚ pre zahraničnú politiku Peter Stano. Zato po drvivom 87%-nom víťazstve ruského prezidenta Vladimira Putina sa niektorí západní politici vyjadrovali, že neuznajú jeho legitimitu. A to sa voľby konali počas konfliktu a za účasti mnohých zahraničných pozorovateľov. No legitimitu človeka, ktorý zakázal voľby a zostal pri moci ako samozvaný vládca títo istí politici uznávajú. Ako to nazvať – dvojaký kilometer? Či koniec jednej hry na demokraciu?

Podobné dianie, len, zatiaľ, o niečo mäkšieho charakteru ako na Ukrajine pociťujú takmer všetky krajiny snažiace sa o zachovanie suverénnej zahraničnej politiky či vzdorujúce Washingtonu. Azda najlepšie to dnes okrem Ukrajincov pociťujú Gruzínci. Gruzínska vláda schválila zákon o zahraničnom vplyve, ktorý je však len mäkkou kópiou amerického zákona FARA. To, čo môže „pán“ však jeho vazalom dovolené nie je. Po jeho prijatí, aj keď ho zatiaľ vetovala prezidentka, sa Gruzíncom začali vyhrážať Washington aj Brusel. USA chcú dokonca uvaliť sankcie na gruzínskych politikov, pretože údajne Gruzínsko „otvorene zaútočilo na americké a iné západné organizácie na podporu demokracie“ v snahe posilniť vzťahy s Moskvou a Pekingom. Okrem sankcií už prišlo aj na uplácanie. Americkí politici najnovšie Gruzíncom ponúkajú liberalizáciu vízového režimu či balík vojenskej pomoci na obranu územia proti ruskej agresii. Brusel Tbilisi už pohrozil, že ak neupustí od implementácie zákona o zahraničnom vplyve, môže sa rozlúčiť s členstvom v EU. A každý už asi chápe, kam to smeruje. Ak nepomôžu vyhrážky a uplácanie, prídu na rad represie, možno aj repete Ficovho scenára. Len toľko k americkej demokracii a európskym hodnotám.

Vyšetrovanie ohavného zločinu voči slovenskému premiérovi Ficovi pokračuje a dnes je ťažké povedaťaký bude výsledok vyšetrovania.Oficiálne sa totiž objavujú aj informácie, že atentátnik nebol sám a do zločinu boli zapojené ďalšie osoby. Informovali o tom MV SR a SIS. Okrem toho sa podobne najnovšie vyjadrila aj Služba zahraničnej rozviedky RF (SVR), ktorá uviedla, že atentát na slovenského premiéra jasne ukazuje, že v situácii, keď si liberálno-totalitné západné elity nedokážu udržať svoju hegemóniu ‚civilizovaný mimetódami‘, prechádzajú k otvorenému terorizmu voči svojim oponentom. Podľa SVR sa americké agentúry už snažia zapojiť do vyšetrovania, aby ho nasmerovali ‚správnym smerom‘.

Odhliadnuc od diania na Slovensku je však zrejmé, že v posledných mesiacoch vo svete narástli útoky na vplyvných predstaviteľov najmä krajín nesúhlasiacich s politikou Washingtonu a Bruselu. Či už hovoríme o Saudskej Arábii, Turecku, afrických krajinách, nemeckej opozícii z AfD či o najnovšej smrteľnej nehode vrtuľníka s iránskym prezidentom, ktorá ešte stále nebola oficiálne vyšetrená. Svet prechádza historickou transformáciou, vzniká nový svetový poriadok, ktorý už nepočíta s hegemonizmom. A čím bude táto transformácia intenzívnejšia a blížiť sa ku svojmu logickému koncu, tým bude podobných útokov pribúdať. Niečo ako suverenita, multipolarita, nezávislá zahraničná politika totiž vo svete niekdajšieho hegemóna povolené nie sú…

Zdroje:

https://apnews.com/article/russia-ukraine-war-frozen-assets-weapons-eu-6eb00fb132265e96ae7f2a5abe8fbf0e

https://intelligence.house.gov/news/documentsingle.aspx?DocumentID=1415
https://www.rt.com/russia/597979-estonia-ukraine-nato-eu/h
https://ria.ru/20240522/svr-1947585131.html?in=l
https://abcnews.go.com/ThisWeek/video/time-ukraine-hit-bases-russia-victoria-nuland-110373092

Autor: Ing. Martin Bago