V islamskom svete platí jedno nepísané pravidlo – alkohol je harám (zakázaný). Ale viete, kto si s tým nerobil ťažkú hlavu? Sultán Selim II., známy aj ako Sarhoş Selim – Opitý Selim. Tento osmanský panovník si dokázal vybojovať miesto v histórii nielen vojenskými úspechmi (ktorých nebolo veľa), ale hlavne svojou láskou k vínu.
Alkoholik nástupcom
Selim II. sa stal osmanským sultánom v roku 1566 po smrti svojho otca, legendárneho Sulejmana Nádherného, ktorý urobil z Osmanskej ríše superveľmoc. Problém? No, zatiaľ čo Sulejman viedol vojny a budoval impérium, Selim mal úplne iné priority – popíjanie vína z cyperských viníc. Pôvodne nemal byť sultánom, a tak sa rozhodol venovať radšej čašiam. Lenže keď jeho brat Mehmed zomrel na kiahne, ďalšieho brata Bajazida nechal jeho otec zabiť pre pokus o vzburu a udusiť nechal aj jeho nevlastného brata Mustafu, odrazu bol jediným nástupcom trónu. V roku 1566 sa tak po smrti Sulejmana ako 42-ročný stáva aj so svojou závislosťou padišachom.
Máte dobre víno, tak vás dobyjem!
Selimovi sa na výpravy dvakrát nechcelo, ríša predsa bola už dosť veľká a vezíri zvládali svoje úlohy dobre. Lenže to cyperské víno ho zaujalo. Na čo ho dovážať, keď môže byť celé moje? Áno, doslova tak miloval cyperské víno, že keďže Cyprus nepatril Osmanskej ríši, rozhodol sa ho proste dobyť. To je, ako keby moderný politik poslal armádu obsadiť Bordeaux, lebo mu chutilo tamojšie červené. Cyprus tak od roku 1571 patril Turkom a tí sú tam na časti ostrova dodnes! Kvôli opileckým avantúram jedného Selima!
Sultán, ktorý vládol zo svojho pohára
Selim II. bol prvým osmanským sultánom, ktorý sa sám nezúčastňoval vojenských ťažení. Aj ten Cyprus dobyli za neho. Namiesto toho sa zdržiaval v háreme, obklopený krčahmi lahodného moku a tanečnicami. Jeho hlavnou náplňou práce bolo… no, prakticky nič, čo by vyžadovalo triezvu myseľ.
Našťastie pre neho (a nanešťastie pre Osmanskú ríšu), moc mal v rukách jeho veľkovezír Sokollu Mehmed Paša, ktorý bol v skutočnosti ten, kto reálne riadil štát. Selim sa len radoval zo života – pokiaľ ho ten, čo vládol v skutočnosti, príliš nerušil pri degustáciách.
A záver? Viac než príznačný!
Selim II. je dôkazom, že moc dáva výnimky. Kým bežní moslimovia mali alkohol zakázaný, sultán mohol piť, koľko len chcel – a ešte kvôli tomu dobývať krajiny vo svojom mene, ale bez svojej účasti. Ale životný štýl ho nakoniec dostal.
Zaúradovala totiž matička náhoda, keď sa 15. decembra 1574 opitý na mol premával po svojom luxusnom mramorovom paláci, keď za pošmykol, spadol a hlavu si udrel tak nešťastne, že už nevstal. Päťdesiatročný panovník bol mŕtvy. V dobových prameňoch sa o ňom hovorí, že bol veľkorysým panovníkom, mal rád pôžitky a zábavu a rady na pitie, a ktorý sa tešil z prítomnosti učencov, básnikov a hudobníkov okolo seba. Uvádza sa však, že sa na verejnosti príliš neobjavoval, pretože rád trávil svoj čas v paláci. Čo tam robil, už vieme. Ale predsa len malé poučenie: Ak ste milovníkom vína a máte vypulírovanú podlahu, zoberte si radšej protišmykové papuče
Autor: Marek Kurta
