Ivan Šimko nemal vôbec prijať poverenie viesť ministerstvo vnútra, ak bolo vopred jasné, že prezidentka, šéf špeciálnej prokuratúry, médiá a napokon sám vrchný žandár mu neumožnia postaviť veci v Policajnom zbore SR z hlavy na nohy.

Vrchný žandár mal z funkcie letieť už dávno. Nie preto, lebo bol nominantom predchádzajúcich vlád, ale preto, lebo je odborne nespôsobilý, ľudsky nezrelý a politicky angažovaný. Už len jeho politicky zafarbené vyhlásenia boli dôvodom nielen na odvolanie z funkcie, ale aj disciplinárne stíhanie s výhľadom na ukončenie služobného pomeru.

Neviem, aké podmienky si kládol Ivan Šimko, keď diskutoval o svojej nominácii s premiérom a hlavou štátu. No ak nediskutoval o tom, že musí mať slobodu v personálnych otázkach (čo je, mimochodom, v plnom súlade so zákonom o Policajnom zbore SR), tak sa za desaťročia prítomnosti v slovenskej politike nič nenaučil.

Všetko nasvedčuje tomu, že funkciu prijal bez toho, aby bolo v týchto otázkach úplne jasno. A to nie je chybou ani premiéra, ani prezidentky, oni totiž sledujú jasné, aj keď odsúdeniahodné ciele. Robia to navyše veľmi účinne.

Očividne bolo úlohou Ivana Šimka robiť španielsku stenu takým zvrhlostiam, ako je ponechanie politika na pozícii vrchného žandára. Vo svete hlavy štátu, ktorej vyhovuje politik na čele špeciálnej prokuratúry, je to prirodzený stav vecí. Ak to Ivan Šimko nevedel pred nástupom do funkcie, o to viac platí, že napriek dlhej politickej kariére ostal amatérom.

Slovom môže si za to sám.

Teraz sa Ivan Šimko na chvíľu stane hrdinom časti opozície a alternatívnych médií. Je to však optický klam.

Ak by vrchného žandára bez váhania odvolal a na základe toho by mu zoťali hlavu, bolo by prečo dávať klobúk z hlavy dolu. Šimko padol nie kvôli mužným skutkom, ale len kvôli rečiam. Planým rečiam.

Po predvedenom výkone si preto žiadne poklony nezaslúži.

Zdroj: