NázoryPeter Tóth: DOKEDY NÁS BUDÚ MÁTAŤ ČURILLOVCI A SPOL.?

Peter Tóth: DOKEDY NÁS BUDÚ MÁTAŤ ČURILLOVCI A SPOL.?

-

Peter Tóth: DOKEDY NÁS BUDÚ MÁTAŤ ČURILLOVCI A SPOL.?

Vzhľadom na hlučnú mediálnu vravu okolo čurillovcov a Branka Kišša som opäť nazrel do znenia Zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Niežeby som na základe lúskania paragrafov zásadne zmúdrel, ale prinajmenšom som sformuloval niekoľko postrehov (ak chcete otázok), ktoré považujem za sporné a zaujímavé zároveň.

Začnime tým, že v priebehu uplynulých troch rokov sa v polícii vytvorilo niekoľko proti sebe bojujúcich táborov. Ich aktivisti na seba podávali trestné oznámenia a navzájom sa stíhali. Tento kanibalizmus na jednej, druhej či x-tej strane podporovali rôzne útvary a stupne prokuratúry. Keď na jeseň 2023 došlo k politickej zemne, tí policajti, čo stratili politické krytie, si na Úrade špeciálnej prokuratúry GP SR vybavili priznanie štatútu chránených oznamovateľov. Čurillovci a pán Kišš boli ešte pred niekoľkými týždňami súčasťou policajného interného kanibalizmu a nikdy ani len náznakom o sebe nehovorili, že sú takzvanými whistleblowermi, teda oznamovateľmi protispoločenskej činnosti. Stali sa nimi, až keď zistili, že ich politickí patróni prišli o moc. Ak by sa podobné procesy mali spustiť po každých voľbách nielen v Policajnom zbore SR, ale aj v iných orgánoch štátnej správy, veľmi rýchlo by tento štát skončil v troskách. Len si predstavme úrady plné znesvárených úradníkov a dôstojníkov poistených imunitou chránených oznamovateľov. Trochu bizarné, nie?

Ďalšou zaujímavou okolnosťou je, že zákon síce zakazuje bez súhlasu dotknutej osoby alebo Úradu na ochranu oznamovateľov SR vykonávať vo vzťahu k týmto zamestnancom odvetné opatrenia vo forme negatívne zameraných pracovnoprávnych úkonov. Na druhej strane však v taxatívnom vymedzení takýchto úkonov nie je uvedené, že nie sú povolené zmeny v organizačnej štruktúre zamestnávateľov alebo pozastavenie výkonu štátnej služby, ak je príslušník polície, spravodajských služieb a ďalších bezpečnostných orgánov trestne stíhaný. Z toho vyplývajú ďalšie dve zaujímavé otázky.

Jedna otázka sa dotýka práve osoby Branka Kišša v užšom slova zmysle a celého Policajného zboru SR v zmysle širšom. Minister vnútra sa rozhodol urobiť organizačnú zmenu v polícii a v jej rámci zrušil funkciu prvého viceprezidenta. Isteže, nemôžeme vylúčiť, že zo strany Matúša Šutaja Eštoka fakticky išlo o odvetné opatrenie, ale v zmysle zákona to tak nemusí byť, pretože nikde nie je napísané, že chránenému oznamovateľovi nemôže zaniknúť funkcia v dôsledku zmeny organizačnej štruktúry organizácie. Teraz si predstavme, že minister bude chcieť presadiť oveľa rozsiahlejšie organizačné zmeny v Policajnom zbore SR. Napríklad zrušiť NAKA alebo tento útvar zásadným spôsobom transformovať. To sa nevyhnute odrazí na zmene tabuľkových pozícií, a teda sa aj dotkne pánov dôstojníkov čurillovcov. Otázka teda stojí, tak, či kvôli hŕstke chránených osôb nebude môcť vláda uskutočňovať zmeny v organizácii Policajného zboru SR.

Druhá otázka sa dotýka takisto čurillovcov a ich dočasného pozastavenia výkonu štátnej služby. Zákon opäť explicitne nerieši otázku pozastavenia výkonu štátnej služby trestne stíhaného chráneného oznamovateľa. A už vôbec nehovorí o tom, ako má postupovať nadriadený orgán takéhoto príslušníka, keď trestné stíhanie bolo začaté skôr, ako bol obvinenému priznaný štatút chráneného oznamovateľa. Nehovoriac o tom, že v tomto konkrétnom prípade bol čurillovcom najprv pozastavený výkon, potom boli za sporných okolností zaradení naspäť do výkonu, ešte o niečo neskôr im bol opäť za otáznych okolností priznaný štatút chránených oznamovateľov a takmer okamžite im bol druhýkrát dočasne pozastavený výkon štátnej služby. Popísaný stav je taký chaos, až má človek obavy, že niekedy by mal prísť do styku so štátnymi orgánmi a ešte sa aj spoľahnúť na ich zákonnú funkčnosť. Aj v tomto prípade mám viac otázok ako odpovedí.

Svetlo do situácie nevnáša ani neodkladné opatrenie Mestského súdu Bratislava IV, na základe ktorého by mal byť Branko Kišš uvedený naspäť do funkcie prvého viceprezidenta Policajného zboru SR, pretože ani tento akt nedáva odpoveď na otázku, ako môže robiť ktorýkoľvek štátny orgán efektívne reformy a štrukturálne zmeny, ak mu hrozia rôzne sankcie a súdne opatrenia len preto, lebo v jeho aparáte pôsobí chránený oznamovateľ. Podľa zákona môže takýto stav trvať aj tri roky, čo znamená, že prípadné zamýšľané reorganizácie v štruktúrach Policajného zboru SR by sa mohli začať uskutočňovať až na konci tohto volebného obdobia. Nie je to trochu absurdné?

Na rovinu poviem, že neviem, či majú pravdu Matúš Šutaj Eštok a Marek Para, keď tvrdia, že Mestský súd Bratislava IV nebol oprávnený konať (vecne príslušný) v záležitosti neodkladného opatrenia v prospech Branka Kišša. Aj keby bol (naozaj neviem), na položené otázky by to odpoveď aj tak nedalo.

Zdroj:

Podporte spravodajský portál Veci Verejné prevodom na náš účet:

SK72 8330 0000 0028 0108 6712

Podporte spravodajsko-názorový portál Veci Verejné

Vychádzať môžeme len vďaka vašej pravidelnej podpore. Ak považujete našu činnosť za dôležitú a potrebnú, podporte náš spravodajsko-názorový portál pravidelnou mesačnou sumou 5, 10 či 15 eur, prípadne podľa vašich možností na číslo účtu IBAN: SK7283300000002801086712

Ďakujeme. Aj vďaka vám môžeme robiť sociálne a vlastenecky orientovanú žurnalistiku.

spot_img

Bulletín - Veci verejné

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne

ZANECHAJ KOMENTÁR

Zdaj komentár
Zadajte svoje meno

- Reklama -

Mohlo by Vás zaujímaťČLÁNKY
Odporúčane pre Vás