Po verejnej výzve Ivana Korčoka, kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky, v televíznom súboji s Petrom Pellegrínim, na protivládne protesty,aj keď s dodatočnou snahou o zmiernenie, že sa bude jednať o jeho stretnutie s občianskou spoločnosťou, na ktorom chce pod vlajkami (určite už pripravenými v hojnom množstve, aby sa liberáli aspoň na tento večer zahrali na slovenských vlastencov ) prezentovať svoje vízie, ktoré sú nám už dávno všeobecne známe: dodávanie zbraní na Ukrajinu a zrušenie práva veta.

V tejto súvislosti ako otázke vojny a mieru si pripomeňme, ako Kyjevské bezpečnostné fórum a námestie Majdan v roku 2019 ohrozovalo prezidenta Zelenského pri rokovaniach o Donbase na parížskom summite Normanskej štvorky. A kto chce ďalšie predlžovanie vojny s ďalšími tísíckami mŕtvych, dnes dokonca už aj s možnosťou prípadnej osobnej účasti priamo v palebných vojnových líniách, nech volí Korčoka, jeho blízki na Ukrajinu zomierať nepôjdu.

V Parížisa 9. decembra 2019 stretli lídri zoskupenia tzv. Normandskej štvorky, aby prerokovali predovšetkým situáciu na východe Ukrajiny.

Opozícia Verchovnej rady, parlamentu Ukrajiny, vedená porazeným Petrom Porošenkom, však pohrozila ukrajinskému prezidentovi, aby na tomto summite neprekročil „červené čiary“ – teda mierové riešenie občianskej vojny Donbasu s väčšinovým ukrajinským obyvateľstvom ruskej národnosti. Na summite sa malo rozhodnúť  aj o osude sporu o plyn pri tranzite cez národnú energetickú spoločnosť Naftogaz a ruského výrobcu Gazprom. Od roku 2015 totiž Kyjev vďaka licenčným poplatkom za tranzitnú zmluvu, ktorá mala vypršať 1. januára 2020, inkasoval 3 miliardy dolárov ročne, ktoré v prípade nepredĺženia zmluvy vyhasnú.

„Červené línie“, ktoré predložili tri parlamentné frakcie 3. decembra 2019, obsahovali päť požiadaviek:

1.  žiadna federalizácia,
2.  žiadne kompromisy o Kryme,
3. žiadne ústupky v euroatlantickom kurze Ukrajiny,
4. žiadne voľby na okupovaných územiach Donbasu,
5. žiadne ukončenie medzinárodných súdnych sporov proti Rusku.

Napriek viac ako 14 000 mŕtvych na Donbase tvrdé krídlo Rady, zastúpené Porošenkom, ale aj ďalšími opozičnými poslancami, bývalou premiérkou Tymošenkovou a rockovou hviezdou Vjačeslavom Vakarchukom,zhromaždili tisíce demonštrantov na námestí Majdan, prevažne mladých ľudí a študentov, symbole oranžovej revolúcie a vládneho prevratu, hroziacimi občianskymi nepokojmi a vzburou proti prezidentovi Zelenskému v prípade jeho „slabosti“ na francúzskom summite: „Váš let nebude z Paríža do Kyjeva, ale z Paríža do Rostova, ak nie zajtra, tak neskôr“, pritvrdil na protivládnom proteste verejnosti známy Vitalij Gaidukevič a varoval ho, aby sa neopovážil prekročiť „červené čiary.“ (Odkaz sa týkal mesta Rostov z dôvodu, že sa tam uchýlil prezident Viktor Janukovič po násilných protestoch v centre Kyjeva a masakre 70 demonštrantov a 17 policajtov, zavraždených výstrelmi záhadných ostreľovačov, už vtedy vojnovými reportérmi označovaných za gruzínskych zahraničných žoldnierov s tým, že po rokoch bola účasť cudzích síl preukázaná).

Web Hromadske informoval o tom, že prezidenti si potvrdili ďalšiu výmenu väzňov, ktorá mala prebehnúť do konca roka vo formáte „všetci za všetkých.“

Ukrajina mala zároveň pokračovať v príprave zákona o osobitnom statuse Donbasu.

Protesty na Ukrajine oficiálne podnietila aj Otvorená Ukrajina, nadácia bývalého premiéra ArsenijaJaceňuka, ktorú po prevrate legitimizoval prezident Barak Obama a jeho zástupca JoeBiden, ktorá urýchlene zvolala Kyjevský summit „Bezpečnostné fórum“ vo Ľvove, aby spojili mladých lídrov, vyškolených bývalým riaditeľom spravodajských služieb Spojeného kráľovstva.

Kyjevské bezpečnostné fórum aj na svojej oficiálnej webovej stránke oznamoval, že bol podnecovateľom hrozieb prezidentovi Zelenskému, bol podporovaný Ministerstvom zahraničných vecí USA a Výskumným a dokumentačných centrom NATO na Ukrajine a okamžite od svojho vzniku ho podporilo ukrajinské operačné oddelenie International Renaissance a International Open Society Georgea Sorosa, ktorá financovala aj Pražský inštitút bezpečnostných štúdií (PSSI), na ktorom sa podieľal aj prezident George Bush mladší.

Na fotografiách a záberoch týchto protestov s jednoliatymi transparentmi a plagátmi sú prevažne mladí ľudia a študenti – koľko z nich dnes ešte žije, koľkých chodia oplakávať ich rodiny na hroby, koľkí zostali na bojiskách, koľkí stratili svojich najbližších alebo ušli do zahraničia ?

V súvislosti s protestami nemožno zabudnúť na úlohu médií. Za týmto účelom bol založený televízny kanál Hromadske TV pod heslom,  aby  „zaručila našej verejnosti objektívne a nestranné informácie“. Viac ako informačná televízia sa však stala aktívnym propagandistickým médiom a počas organizovaných protestov Euromajdan sa počet divákov naďalej výrazne zvyšoval.

Podľa oficiálnej finančnej správy bola Hromadske TV v roku 2013 financovaná Veľvyslanectvom Holandského kráľovstva,  Veľvyslanectvom Spojených štátov amerických a od International Renaissance Foundation Georga Sorosa, čo uvádza anglická Wikipedia s odvolaním sa na konkeétne zdroje. V júni 2014 dostala Hromadske TV ďalšie finančné prostriedky od vlády Kanady,od FrittOrdFoundation, z aukcie organizovanej Dukat (aukčný dom) a od individuálnych prispievateľov.

Nešlo teda o Ukrajincov. Tým bolo určené to, čo platí dodnes: Zomrieť do posledného. A nie pre Ukrajinu.

Ukrajina chce vytvoriť svoj vlastný Arlingtonský cintorín pri Kyjeve

V apríli 2023 JuliaLaputinová, ukrajinská ministerka pre záležitosti veteránov, navštívila  Arlingtonský národnýcintorín, ktorý na ňu zapôsobil hlboko dojímavým zážitkom.

„Naozaj som ocenila toto neuveriteľné uctenie si pamiatky a rešpektu voči ľuďom, ktorí bránili vašu krajinu. Ukrajina plánuje čerpať inšpiráciu z Arlingtonu a pracuje na vytvorení vlastnej verzie pamätníka a vojenského cintorína vo svojom hlavnom meste Kyjev,“ povedala pre CNN.

Starosta Kyjeva VitalijKličko oznámil, že mestská rada „začala postup na zriadenie Národného vojenského pamätného cintorína“ a pridelila pozemky na jeho vytvorenie. Podľa jeho príspevku na Facebooku má cintorín takmer 250 hektárov.

Vytvorenie vojenského cintorína na Ukrajine je len jednou z iniciatív, ktoré vojnou zničený národ plánuje podniknúť. Očakáva sa, že do konca vojny to budú približne štyri milióny veteránov a rodinných príslušníkov, povedala Júlia Laputinová a pokračovala:

„Ministerstvo prišlo do Washingtonu DC, aby prediskutovalo osvedčené postupy a vyzvalo vládu USA na konkrétne financovanie, ktoré by pomohlo podporiť úsilie jej úradu.“

„Spojené štáty poskytli Ukrajine priamu rozpočtovú podporu v miliardách dolárov, ale žiadne z peňazí nie sú špeciálne vyčlenené na záležitosti veteránov, povedala ministerka.“

Možno príde na slová Emmanuela Macrona a v prípade, keby sa stal Ivan Korčok prezidentom, možno aj my, Slováci by sme našli miesto svojho posledného odpočinku na Arlingtonskom cintoríne pri Kyjeve. Prezident, politici Progresívneho Slovenska, SaS a KDH by za nami nemerali cestu s kvetinovými vencami, na našich hroboch by veľmi rýchlo vyschla tráva ….

Dana Bystrická