USA idú evakuovať svoje veľvyslanectvo v Kyjeve pre obavy z ruskej invázie 

      Washington 12. februára (TASR) – Spojené štáty sa chystajú evakuovať svoje veľvyslanectvo v Kyjeve, keďže predstavitelia západných spravodajských služieb varujú, že hrozba ruskej invázie na Ukrajinu je čoraz väčšia. Informovala o tom v sobotu agentúra AP.

      Predstavitelia USA uviedli, že americké ministerstvo zahraničných vecí plánuje v sobotu skoro ráno oznámiť, že všetci americkí zamestnanci veľvyslanectva v Kyjeve budú musieť opustiť krajinu pre obavy z ruskej invázie. 

      Ministerstvo už predtým nariadilo rodinám zamestnancov veľvyslanectva USA v Kyjeve odísť z Ukrajiny. Nechalo na uvážení personálu, ktorý nie je kľúčový, či chce opustiť krajinu alebo nie. Nový krok prichádza v čase, keď Washington zosilnil svoje varovania o možnej ruskej invázii na Ukrajinu.  

     
      Predstavitelia USA, ktorí hovorili pod podmienkou anonymity, nakoľko nemajú oprávnenie hovoriť o tejto veci verejne, uviedli, že určitý počet amerických diplomatov by mohol byť premiestnený na krajný západ Ukrajiny, blízko hraníc s Poľskom, ktoré je spojencom NATO, aby si USA mohli udržať diplomatickú prítomnosť v krajine. 

      Pentagón v piatok oznámil, že vyšle do Poľska ďalších 3000 vojakov. K tomuto vyhláseniu došlo v situácii, keď po nahromadení svojich síl v blízkosti hraníc Ukrajiny usporiadalo Rusko spoločné vojenské cvičenia v Bielorusku a v Čiernom mori.

      Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken na základe toho v piatok vyhlásil, že ruská invázia na Ukrajinu môže prísť kedykoľvek, možno ešte pred koncom tohtoročných zimných olympijských hier v Pekingu.

Zelenskyj žiada dôkaz, že Rusko plánuje zaútočiť na Ukrajinu 16. februára 

      Kyjev 12. februára (TASR) – Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu vyhlásil, že chce vidieť dôkaz o tom, že Rusko plánuje zaútočiť na jeho krajinu 16. februára. TASR o tom informovala na základe správ prevzatých od agentúr UNIAN a TASS.

      Zelenskyj počas stretnutia s médiami po kontrole špeciálnych taktických cvičení v Chersonskej oblasti vyzval na poskytnutie stopercentných informácií o možnom útoku zo strany Ruskej federácie, počnúc 16. februárom, ak sú takéto údaje dostupné. Dodal, že všetky takéto informácie budú predmetom analýzy.

      „V informačnom priestore je príliš veľa informácií o hlbokej totálnej vojne zo strany Ruskej federácie. Hovorí sa dokonca o vhodných dátumoch. Chápeme všetky riziká, chápeme, že existujú… Nikoho sa nebojíme, žiadna panika, všetko je pod kontrolou,“ zdôraznil Zelenskyj.

      Poznamenal, že množstvo informácií o možnej ruskej invázii len vyvoláva paniku a „panika v našej krajine je najlepším priateľom nášho nepriateľa“.

      Zelenskyj je presvedčený, že Ukrajina by sa mala v prvom rade spoliehať na svoju armádu a svojich občanov a byť stále pripravená. Zdôraznil však, že jediný spôsob, ako vyriešiť konflikt, je výlučne diplomacia. „Denne komunikujeme s vedením rôznych štátov… Pretože veríme, že diplomatická cesta je jedinou cestou k deeskalácii a deokupácii,“ dodal.

      Noviny Politico s odvolaním sa na vlastné zdroje informovali, že americký prezident Joe Biden počas piatkového rozhovoru so svojimi transatlantickými spojencami tvrdil, že Rusko môže zaútočiť na Ukrajinu 16. februára.

Treba zabrániť rusko-ukrajinskej vojne, vyhlásil Orbán 

      Budapešť 12. februára (TASR) – Rusko-ukrajinskej vojne treba zabrániť, vyhlásil v sobotu v 23. výročnom prejave o stave krajiny predseda maďarskej vlády a predseda vládnej strany Fidesz Viktor Orbán. Podľa spravodajcu TASR pred pozvanými hosťami v budínskom multifunkčnom centre Várkert Bazár premiér zdôraznil, že stratégia Európskej únie voči Rusku zlyhala a sankcie voči Moskve sú zlé.

      Prejav predsedu Fideszu vysielaný online na kanáli YouTube bol úvodným podujatím začínajúcej sa kampane parlamentných volieb 2022, ktoré sa budú konať 3. apríla. 

      K ukrajinskému konfliktu Orbán dodal, že v prípade vojenského konfliktu sa spustí obrovská vlna utečencov, ktorá bude väčšia než z niekdajšej Juhoslávie.

      Podľa jeho slov Maďarsko vzhľadom na svoju vojenskú a ekonomickú silu nedokáže ovplyvniť vzťahy EÚ s Ruskom, avšak vytvorilo si vlastný model, v rámci ktorého Budapešť spolupracuje s Moskvou.

      V tejto súvislosti pripomenul svoju schôdzku s ruským prezidentom Vladimirom Putinom 1. februára v Moskve, ktorú označil za mierovú misiu. Dodal, že vojna a konflikty vždy priniesli utrpenie a straty pre región strednej Európy i pre Maďarsko. Podčiarkol, že maďarským záujmom je mier a nezávislosť Ukrajiny.

      „Vojenská sila EÚ by mala byť porovnateľná s vojenskou silou Ruska. Kým tak nie je, zatiaľ o bezpečnosti Európy rozhodujú Spojené štáty a Rusko. Preto podporujeme vytvorenie spoločnej európskej sily,“ zdôraznil.

      K otázke Balkánu podotkol, že Berlín ani Brusel nemôžu robiť balkánsku politiku proti vôli Maďarska. „Balkán je možné stabilizovať rýchlym prijatím jeho krajín do EÚ a unijným Marshallovým plánom. Neprípustné sú sankcie a mocenská arogancia voči Balkánu,“ povedal maďarský premiér.

Macron Putinovi: Úprimný dialóg je nezlučiteľný s eskaláciou napätia 

      Paríž 12. februára (TASR) – Francúzsky prezident Emmanuel Macron v sobotu ruskej hlave štátu Vladimirovi Putinovi povedal, že „úprimný dialóg“ je nezlučiteľný s eskaláciou napätia. TASR o tom informovala na základe správy AFP.

      Telefonický rozhovor prezidentov – v čase obáv z ruskej invázie na Ukrajinu – trval hodinu a 40 minút, uviedla Macronova kancelária.

      Macron a Putin „vyjadrili želanie pokračovať v dialógu“ o tom, ako „pokročiť v dohodách z Minska“ o urovnaní konfliktu na východe Ukrajiny, ako aj o „bezpečnostných podmienkach a stabilite v Európe“, dodala kancelária francúzskeho prezidenta.

      Putin počas rozhovoru uviedol, že tvrdenia o možnej ruskej invázii na Ukrajinu sú „provokatívne špekulácie“, informoval zas Kremeľ.

      Americký prezident Joe Biden sa má s ruským lídrom porozprávať v priebehu soboty, avizovala AFP. Poznamenala, že týždne napätia, počas ktorých Rusko obklopovalo Ukrajinu s viac ako 100.000 vojakmi, sa zintenzívnili, keď Kremeľ spustil v Čiernom mori svoje najväčšie námorné cvičenie za posledné roky.

      Cvičenia pri pobreží ukrajinskej Odesy zvýšili naliehavosť sobotňajšieho, narýchlo dohodnutého telefonátu medzi Bidenom a Putinom, ktorého cieľom je zmierniť jednu z najvážnejších kríz vo vzťahoch medzi Východom a Západom od studenej vojny.