Nemecký kancelár Friedrich Merz pripustil, že šanca na rýchle ukončenie vojny na Ukrajine je podľa neho minimálna. Konflikt sa podľa jeho slov skončí až vtedy, keď jedna zo strán – vojensky alebo ekonomicky – vyčerpá svoje zdroje. V rozhovore pre denník Rheinpfalz zdôraznil, že v prípade Ruska nepovažuje diplomatické či humanitárne apely za účinné.
„Podľa môjho odhadu túto vojnu ukončí len vyčerpanie jednej z dvoch strán, a to po vojenskej či ekonomickej stránke,“ uviedol Merz. Ruského prezidenta Vladimira Putina podľa neho „nepresvedčia rozumné ani humanitárne argumenty“. Označil to za „trpkú pravdu“.
Merz zároveň vyhlásil, že Európa musí zabezpečiť, aby Rusko stratilo schopnosť viesť vojnu – a to nielen vojensky, ale aj hospodársky. Jeho slová naznačujú podporu pokračovania a prípadného sprísnenia ekonomického tlaku a sankcií voči Moskve, ako aj posilňovania obranných kapacít Ukrajiny.
Podľa kancelára Rusko pokračuje vo vojne aj preto, že nemá pripravený iný scenár pre státisíce vojakov vracajúcich sa z frontu. „Aktuálne sme svedkami intenzívneho barbarizmu v Rusku. To sa v blízkej budúcnosti nezmení a musíme sa s tým zmieriť,“ dodal.
Medzitým v Ženeve pokračovali rokovania medzi Ukrajinou, Ruskom a Spojenými štátmi o možnostiach prímeria. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že rozhovory priniesli určitý pokrok, no zásadné rozpory pretrvávajú. Strany sa dohodli na pokračovaní rokovaní.
Zelenskyj zároveň vyzval Vladimira Putina na osobné stretnutie, ktoré by podľa neho mohlo priniesť prelom najmä v otázke sporných území vrátane Donbasu.
Merzove vyjadrenia tak signalizujú, že Berlín nepočíta s rýchlou diplomatickou dohodou a pripravuje sa na dlhodobý konflikt, v ktorom bude podľa neho rozhodujúcim faktorom ekonomická a vojenská výdrž.
Nemecko spolu s Talianskom a Spojeným kráľovstvom dlho patrilo k najsilnejším ekonomikám EURópskej únie. Keď Taliansko zasiahli problémy s verejným dlhom a Briti zahlasovali za brexit, Berlín sa stal lídrom únie. V poslednom čase má však čoraz viac problémov.
Spôsobujú ich najmä dva faktory – zelená politika odtrhnutá od reality a nekritické presadzovanie amerických záujmov. Podľa analytikov sa za vlády kancelára Olafa Scholza zvýšila závislosť krajiny od slnka a vetra na úkor stability. Keď nesvieti slnko a nefúka vietor, elektrárne neprodukujú dostatok elektriny, čo zvyšuje jej cenu a z dôvodu prepojenosti ekonomík to cíti celá EURópa.
Nemecko pritom svojou zelenou politikou udáva tón celej EÚ. Ak by však Green Deal zostal v súčasnej podobe, EURópe hrozí strata konkurencieschopnosti aj životnej úrovne obyvateľov. Nehovoriac o tom, že tieto opatrenia sú prakticky neuskutočniteľné, keďže sú odtrhnuté od reality.
Kauza Pfizergate
Sociálno-ekonomickú situáciu v Európskej únii negatívne ovplyvňuje aj korupčná kauza predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej. Ide o kauzu nákupu vakcín proti covidu od Pfizeru.
A hoci Súdny dvor EÚ v máji rozhodol, že eurokomisia urobila chybu, keď odmietla zverejniť textové správy medzi von der Leyenovou a šéfom Pfizeru Bourlom, nie je isté, či to bude mať pre predsedníčku eurokomisie nejakú dohru.
Ursula von der Leyenová. (Foto: archív)
Dvojica si podľa New York Times volala a posielala správy asi mesiac. Išlo pritom o biznis za desiatky miliárd, kde sa má komunikovať len úradnou cestou, keďže za vakcíny naďalej platia daňoví poplatníci v členských krajinách EÚ.
Navyše, Európska komisia uzavrela so súkromnou farmaceutickou spoločnosťou neverejnú zmluvu bez možnosti jej vypovedania, s tým, že občanom nemali byť prístupné základné údaje ako množstvo, jednotková cena a celková suma za vakcíny. Pritom takéto údaje bežne požaduje od členských štátov pri akýchkoľvek zmluvách.
Kauza Pfizergate von der Leyenovej zjavne nestačí. Nedávno oznámila, že únia chce investovať 800 miliárd eur do prezbrojenia Európy. Črtá sa tu ďalší korupčný škandál, keďže predsedníčka eurokomisie – mimochodom, bývalá nemecká ministerka obrany – má prepojenie na zbrojársky priemysel.
Finančne podvyživená únia však miliardy potrebné na zbrojenie nemá. Riešením má byť preto spoločný dlh Európskej únie. Ešte pred pár rokmi by pritom išlo o utópiu, o ktorej by mnohé štáty ani neuvažovali.
A to všetko má byť na úkor zdravotnej starostlivosti a sociálneho statusu Európanov. Členské krajiny EÚ podľa Politica vyhodili najmenej 215 miliónov dávok vakcíny proti covidu, čo daňových poplatníkov vyšlo zhruba na štyri miliardy eur.
Primárnym cieľom okrem toho podľa kuloárnych informácií nemá byť ani tak posilnenie európskej obranyschopnosti, ale zvýšenie vojenských kapacít na poskytnutie okamžitej vojenskej pomoci Ukrajine po tom, ako Washington svoju pomoc priškrtil.
Súčasťou plánu s názvom Rearm Europe je aj uvoľnenie rozpočtových pravidiel únie s cieľom umožniť jednotlivým členským krajinám zvýšiť investície do obrany bez postihu za nadmerný rozpočtový deficit. Spoločné pôžičky v sume 150 miliárd eur majú byť zabezpečené spoločným rozpočtom EÚ a určené sú vládam členských štátov.
Merzova proamerická politika
Už dávnejšie pritom existujú obavy, že cieľom spoločných dlhov je postupná federalizácia EÚ a v ďalšom kroku zrušenie jednotlivých vlád. Von der Leyenová plánuje tiež siahnuť na úspory občanov EÚ a ich peniaze investovať do vojnovej výroby. Volkswagen už začal vyrábať vojenské nákladné autá, vedenie vyhlásilo, že nemá problém zmeniť časť svojej produkcie na vojenskú.
Friedrich Merz. (Foto: archív)
Nápadne to pripomína 30. roky minulého storočia v Nemecku. Ďalšie dlhy si však budú vyžadovať aj ďalšie financie na ich splácanie. Európska komisia tak bude musieť nájsť spôsob, ako zvýšiť dane. Viaceré členské štáty sú však už teraz po krk v dlhoch.
Dlh významných európskych hráčov ako Taliansko, Francúzsko či Španielsko presahuje 100 percent HDP, pričom kľúčová hranica stanovená v Maastrichte predstavuje 60 percent. Von der Leyenová okrem toho zamýšľa zbrojením zastaviť ekonomickú stagnáciu a oživiť hospodárstvo únie, ktoré upadá v dôsledku nerozumného Green Dealu.
Zároveň sa tak chce pripravovať na budúcu vojnu proti Rusku. Tieto plány totiž napriek vývoju vojny na Ukrajine stále neutíchajú. Zbrojársky priemysel patrí celosvetovo medzi najziskovejšie druhy biznisu.
Systematické investície do zbraní však predpokladajú existenciu ozbrojeného konfliktu. Dá sa teda predpokladať, že európske elity po čase pod nejakou zámienkou vyvolajú vojnu podobnú tej súčasnej na Ukrajine.
Hrozbou je však už to, že aj napriek vývoju na Ukrajine tento konflikt stále podporuje dosť krajín. Na strane kyjevského nacistického režimu je aj súčasná nemecká vláda. To by mohlo v budúcnosti vyvolať eskaláciu ukrajinskej krízy a vytvoriť veľké hrozby pre Európanov.
Zároveň to poukazuje na nekompetentnosť predchádzajúcej i súčasnej nemeckej vlády pod vedením Friedricha Merza v otázkach zahraničnej i domácej politiky. Kancelár avizuje, že chce Nemecko prezbrojiť v hodnote ďalších 500 miliárd eur. Z tejto sumy by až 100 miliónov malo ísť zeleným, čo je čistý klientelizmus.
Okrem militaristického zamerania Merzovej politiky je ďalšou hrozbou proamerická politika. Nemecký kancelár sa v najbližších dňoch chystá na osobné stretnutie s Donaldom Trumpom, kde plánuje vyjsť v ústrety všetkým jeho požiadavkám.
Z toho je zrejmé, že bude pokračovať v presadzovaní ekonomických a politických záujmov Spojených štátov v EÚ. O Friedrichovi Merzovi je známe, že je naklonený transatlantickým ideám. Lobovaním za záujmy Washingtonu však Nemecko poškodí celú Európsku úniu a jej obyvateľov.
