Máme po voľbách a zdravotníctvo bude mať nového ministra. Tak sa znovu zamýšľam, ako ďalej.

Všetkým nám je jasné, že zdravotníctvo je v neudržateľnej situácii. V takejto situácii sa nesmie pokračovať.

Optimálne riešenie nie je jednoduché.

Isté riešenie by som videl v spoločenskej dohode, ktorá by  mohla by byť dosiahnuteľná medzi občanmi, zdravotníkmi, platiteľmi  ako aj ostatnými zúčastnenými stranami.

V politickej dohode, ktorá  by mohla byť možná pomocou legislatívy, ako eliminácia politického vplyvu.

To znamená profesionalizáciu  inštitúcií a funkcií  a tak sa dá  zabezpečiť stabilizácia prvkov systému.

Buďto osoba riadi systém, alebo systém riadi osobu respektíve osoby. Ak chce uspieť minister/ka, musí pochopiť uvedenú premisu a riadiť sa ňou.

Ak premisu nepochopí, má smolu a bude len ďalšou osobou v časovom reťazci na ministerskej stoličke bez očakávaných výsledkov.

A samozrejme musí ísť do rizika a na hranu, pokiaľ chce aktuálny systém zmeniť.

Stále počúvame, že sa chystajú reformy. Reforma je však zmena formy.

Je treba zmeniť aj obsah v tomto prípade medicíny. Príčinou krízy nie sú len peniaze.

Problém je aj v tom, ako sa medicína realizuje. Veľa vyšetrení a liekov sa indikuje zbytočne .

Pokiaľ sa nebudeme zaoberať hodnotovým obsahom medicíny, ekonomiky a  politiky nemá kríza riešenie.

Východisko vidím tiež v radikálnej zmene filozofie zodpovednosti za zdravie, v radikálnej zmene postoja k tomu, čo je choroba.

Na mnoho ľudí dopadá spoločenská atmosféra, stresuje ich to.

Začnú chorľavieť, to znamená začínajú somatizovať svoju životnú situáciu. Somatizácia treba vnímať ako  prenesenie konfliktov z psychickej oblasti do čisto fyzických príznakov.

Pokiaľ sa budú  len  plátať diery a problém sa bude  tlačiť pred sebou dúfajúc že zdravotníctvo kľakne ďalšej vláde nie je príťažlivá vízia.

A keď už raz skolabuje zdravotný systém náprava bude trvať roky. Takže sa máme na čo tešiť a zostáva nám len sa modliť že nám zdravie bude slúžiť.