„V Amerike neexistuje niečo ako nezávislá tlač, pokiaľ nehovoríme o malých mestách. Sme všetci len otrokmi. Viete to rovnako dobre ako ja. Nie je medzi vami nikto, kto by sa odvážil vyjadriť svoj vlastný úprimný názor. Viete vopred, že aj keby ste sa ho pokúsili vyjadriť, nikdy by nevyšiel v tlači sa nikdy neobjaví v tlači. Ja dostávam týždenne 150 dolárov len za to, že držím svoje úprimné názory na uzde a mimo novín, pre ktoré pracujem. A vy dostávate rovnaké sumy za to isté. Keby som si dovolil, čo by sa len pokúsiť, aby sa moje úprimné názory vytlačili v jednom čísle mojich novín, skončil by som ako Othello, ktorý bol pred dvadsiatimi štyrmi hodinami váženým človekom, no po nešťastných udalostiach sa jeho život rýchlo zrútil: moja práca by proste zmizla. Ak by sa aj našiel človek, ktorý by chcel písať svoje úprimné názory, okamžite by sa ocitol na ulici a bez práce. Práca novinára je skresľovať pravdu, nehanebne klamať, prekrúcať, ohovárať, plaziť sa pri nohách mamonu a predávať svoju krajinu a rasu za svoj denný chlieb alebo, čo je zhruba to isté — za svoj plat. Viete rovnako tak dobre ako ja, že hovoriť o nejakej „nezávislej tlači“ je čisté bláznovstvo. Sme len nástroje a vazali bohatých mužov v pozadí. Sme len bábky. Oni ťahajú za šnúrky a my tancujeme. Náš čas, naše talenty, naše životy, naše možnosti, sú všetky majetkom iných ľudí. Sme intelektuálne prostitútky.“
———- novinár John Swinton, rok 1883
Otázka na zamyslenie: čo je v porovnaní s dneškom…iné?
Autor: Marek Kurta
