Denník N prišiel s ďalším optimistickým posolstvom pre svojich čitateľov. Tentoraz sa dozvedáme, že „Rusko sa mení na bezvýznamnú veľmoc“. Dôkazom majú byť arménske voľby, v ktorých uspel premiér Nikol Pašinjan napriek údajnej agresívnej kampani Moskvy.
Na tom by nebolo nič zvláštne, keby ten istý denník už celé roky zároveň nevaroval, že Rusko predstavuje najväčšiu hrozbu pre Európu od druhej svetovej vojny.
A tu sa začína zaujímavý paradox.
Rusko je slabé. Ale zároveň nás ide dobyť…
Čitateľ Denníka N musí mať niekedy pocit, že sa nachádza v kvantovej realite.
V jednej chvíli je Rusko vykresľované ako krajina, ktorá prehráva vojnu, stráca spojencov, kolabuje pod sankciami a mení sa na geopolitického trpaslíka.
O pár strán ďalej sa však dozvie, že Európa musí okamžite zbrojiť, NATO sa musí pripraviť na vojnu a Putin predstavuje existenčnú hrozbu pre celý kontinent.
Najprv kolaboval po odchode západných firiem. Potom po neúspechoch na fronte. Potom po vzbure Jevgenija Prigožina. Potom po páde sýrskeho režimu. A teraz vraj po arménskych voľbách.
Napriek tomu sa stále bavíme o krajine, ktorá zostáva jadrovou veľmocou, stálym členom Bezpečnostnej rady OSN a jedným z najvýznamnejších hráčov na svetových energetických trhoch.
Na „bezvýznamnú veľmoc“ je to pozoruhodná kariéra.
Arménsko ako dôkaz konca impéria?
Najnovší článok prezentuje úspech arménskeho premiéra Pašinjana ako ďalší klinec do rakvy ruského vplyvu.
Lenže realita býva o niečo komplikovanejšia.
Arménsko sa snaží lavírovať medzi rôznymi mocnosťami podľa vlastných záujmov. To robia prakticky všetky menšie štáty sveta. Raz sa viac priklonia k Moskve, inokedy k Bruselu alebo Washingtonu.
Z toho automaticky nevyplýva, že Rusko prestalo existovať ako významný geopolitický hráč.
Podľa tejto logiky by bolo možné po každej zmene vlády v nejakej krajine vyhlásiť úpadok Spojených štátov, Číny alebo Európskej únie.
Všemocné a bezmocné zároveň
Najzábavnejšie na celej veci je, že mediálny obraz Ruska sa mení podľa aktuálnej potreby.
Keď treba presadiť vyššie výdavky na obranu, Rusko je obrovská vojenská hrozba pripravená zaútočiť na NATO.
Keď treba ukázať úspech sankcií alebo podporiť optimistický naratív o vývoji vojny, Rusko sa zrazu mení na upadajúcu a bezvýznamnú krajinu.
Výsledkom je zvláštna mediálna bytosť, ktorá je súčasne neporaziteľná aj porazená, smrteľne nebezpečná aj bezvýznamná, všemocná aj bezmocná.
Problém nie je Rusko. Problém je konzistentnosť
Nikto netvrdí, že Rusko nečelí problémom alebo že nestráca časť svojho vplyvu. Veľmoci vzostupy a pády zažívajú neustále.
Problém však nastáva vtedy, keď sa ten istý subjekt podľa potreby raz vykresľuje ako nezastaviteľná hrozba pre celý Západ a o pár hodín neskôr ako geopolitický bezvýznamný outsider.
Možno teda nie je najväčšou záhadou stav Ruska.
Možno je väčšou záhadou, ako dokážu niektoré médiá každý deň presvedčivo tvrdiť dve úplne protichodné veci naraz – a tváriť sa pritom, že medzi nimi neexistuje žiadny rozpor. Ak je Rusko naozaj také bezvýznamné, ako tvrdí redakcia Denníka N, prečo by sa ho mala obávať najsilnejšia vojenská aliancia sveta s viac ako miliardou obyvateľov a násobne väčšou ekonomikou?
Každý deň ten istý príbeh
Čitateľ, ktorý sleduje médiá dlhšie než posledných pár mesiacov, si určite spomenie na množstvo podobných predpovedí.
Rusko malo skolabovať po prvých sankciách.
Potom po druhých sankciách.
Potom po dvadsiatich sankciách.
A výsledok? Každý ho vidí na vlastné oči. Dokola opakovaná mantra.
-rvv-
