Nehoda, ktorá zasiahla celú motorkársku komunitu
Minulú sobotu sa pri Levoči odohrala tragédia, ktorá zasiahla nielen rodinu a najbližších, ale aj širokú motorkársku komunitu na východe Slovenska. Pri obci Kurimany zahynul 48-ročný Miroslav, ktorého priatelia volali jednoducho Miro.
Cesta I/18 patrí medzi obľúbené trasy motorkárov, najmä v letných mesiacoch. V ten deň však horúce počasie a okamih nešťastia prerušili jeho poslednú jazdu.
Motorkári vzdávajú hold kolegovi a kamarátovi
Osudná jazda pri Kurimanoch
Podľa polície mal motorkár z doposiaľ presne nezistených príčin zísť mimo vozovku a naraziť do stromu. Napriek rýchlemu zásahu záchranných zložiek utrpel zranenia, ktorým priamo na mieste podľahol. Na miesto bol prizvaný aj znalec z odboru cestnej dopravy, ktorý má pomôcť objasniť presný priebeh nehody.
Svedkovia hovoria o vyhýbaní sa autu
Podľa vyjadrení jeho priateľov mohla byť situácia na ceste ešte dramatickejšia. Jeden z nich uviedol, že v zákrute sa mal do protismeru dostať automobil, ktorému sa Miro snažil vyhnúť prudkým manévrom.
„V tej chvíli už to bolo neudržateľné. Ten manéver ho katapultoval mimo cestu. Nemal šancu,“ opisuje kamarát, ktorý bol súčasťou jazdeckej skupiny.
Človek, ktorý žil pre motorky a pre ľudí
Priatelia na Mira spomínajú ako na výnimočne dobrosrdečného človeka, ktorý nikdy neodmietol pomoc. Motorky boli jeho vášňou, ale aj spôsobom, ako spájať ľudí.
„Bol to človek so zlatým srdcom. Vedel pomôcť s čímkoľvek, najmä keď išlo o motorky. Mal dielňu, kde dokázal opraviť takmer všetko,“ hovorí jeho známy Vladimír (46).
Okrem motocyklov pracoval aj na letisku, kde bol rovnako rešpektovaný a obľúbený.
Posledná rozlúčka v Poprade: sprievod dlhý viac než kilometer
Pohreb sa uskutočnil v Poprade, v dome smútku v mestskej časti Veľká. Už od skorého rána bolo cítiť, že nepôjde o obyčajnú rozlúčku. Prišlo viac než tristo motorkárov z rôznych kútov Slovenska.
Po obrade sa vytvorila mohutná sprievodná kolóna, ktorá mala viac ako kilometer. Motorkári sprevádzali svojho priateľa na cintorín v tichej, dôstojnej jazde, ktorú občas prerušil len zvuk motorov a emotívne ticho.
Symbol poslednej cesty a kríž na mieste nehody
Podľa účastníkov pohrebu bola atmosféra mimoriadne silná a emotívna. Mnohí motorkári priznali, že išlo o jednu z najťažších jázd ich života.
„Nečakali sme, že príde až toľko ľudí. Ale presne to ukázalo, aký človek Miro bol,“ uviedol jeden z policajtov, ktorí sprievod sprevádzali na motorkách.
Po pohrebe sa časť kolóny presunula späť na miesto tragédie pri Kurimanoch, kde motorkári symbolicky osadili kríž ako tichú spomienku na kamaráta, ktorý odišiel priskoro.
Odkaz, ktorý zostáva na ceste
Mirov príbeh sa skončil tragicky, no v spomienkach priateľov zostáva ako človek, ktorý vedel pomáhať, spájať a žiť naplno. A hoci jeho posledná jazda skončila nešťastne, jeho meno bude podľa kamarátov ešte dlho „jazdiť“ v každej spoločnej kolóne, ktorá si na neho spomenie.
-rvv-
