Pred 25 rokmi spustilo NATO operáciu Milosrdný anjel, s cieľom donútiť Juhoslovanskú federáciu vzdať sa vojenskej kontroly nad vlastným územím. Z pohľadu médií bol útok ,,humanitárnym bombardovaním.“ Skutočnosť, že svetová veľmoc si usporiadala bez mandátu OSN ,,križiacku výpravu“ na úkor suverénneho štátu nebola pre mainstream podstatná. V tom čase sa len málo intelektuálov dokázalo ozvať na obranu Srbov. Jedným z mála bol rakúsky spisovateľ Peter Handke (nositeľ Nobelovej ceny za literatúru 2019) a americký vedec Noam Chomsky. Obaja intelektuáli sú za svoj postoj dodnes označení za kontroverzných.

Z esejí a rozhovorov Noama Chomského na tému bývalej Juhoslávie vzniklo v roku 2019 zaujímavé dielo s názvom Juhoslávia: Mier, vojna, rozpad. V pomerne útlej knihe máme k dispozícii špecifický pohľad na fenomén Juhoslávie, jej vývoj a tragický koniec. Chomsky, ako liberálny ľavičiar vyzdvihuje fenomén zmiešaného hospodárstva, ktorý sa dokázal uplatniť v Juhoslávií, pričom sa nevyhýba kritike Titovho režimu a jeho tienistým stránkam. Poukazuje na možné príčiny balkánskeho konfliktu v nastolení nemeckej hegemónie po páde socializmu ako aj v kontroverzných rozhodnutiach svojrázneho diktátora Tita. V druhej časti knihy analyzuje ,,dvojaký kilometer“ svetových médií pri posudzovaní vojnových zločinov v Bosne a Turecku.

Chomsky upozorňuje na nebezpečný trend sprofanizovania pojmu genocída natoľko, až stratil svoj pôvodný význam. Čo je neúcta ku skutočným obetiam genocíd. Fakt, že udalosti spred dvadsiatich rokov na Balkáne boli interpretované jednostranne je podľa Chomského dôsledkom nového svetového poriadku po rozpade východného bloku. V novom svete stratili USA konkurenta a tak mohli rozohrať mocenské záujmy bez väčšej odozvy. Pri podrobnej analýze kosovskej krízy pochopíme ako efektívne sa používal a používa orwellovský newspeak na to, aby sa ospravedlnili mocenské záujmy veľmocí.

Jazyk v ktorom je pravda- lžou a vojna- mierom. Keď sa pozeráme optikou médií na vojnové konflikty a politické hry dneška, mali by sme si položiť otázku: Cui bono? (Komu ku prospechu?) a až potom zaujať stanovisko. Tak ako to robí Noam Chomsky a pár odvážnych kontroverzných intelektuálov.

Autor: Dominik Petruška