fbpx
- Reklama -
ROZHOVORYMilan Belica: Nitriansky kraj má vynikajúce výsledky.Otváral som ťažké...

Milan Belica: Nitriansky kraj má vynikajúce výsledky.Otváral som ťažké ekonomické témy,za čo ma mnohí nemilujú

-

Milan Belica: Nitriansky kraj má vynikajúce výsledky.Otváral som ťažké ekonomické témy,za čo ma mnohí nemilujú

Prinášame rozhovor s predsedom Nitrianskeho samosprávneho kraja Milanom Belicom o jeho možnej opätovnej kandidatúre a o rôznych témach spojených s vedením župy.

- reklama -

Ste už rozhodnutý kandidovať?

To rozhodnutie sa rodilo veľmi dlho. Pôvodne som nechcel kandidovať. Ja som už 21 rokov v tejto funkcii. Zdravotnú kondíciu mám výbornú, lebo ja som veľký hubár, mne nerobí problém urobiť pätnásť kilometrov denne. Po zdravotnej stránke som v poriadku.

Lenže tiež už to dlho trvalo, 21 rokov je 21 rokov. Moja pôvodná myšlienka bola taká, že tu budem chvíľu pôsobiť ako poradca alebo možno aj na poslaneckej stoličke, aby som hneď nevypadol z ostrého módu do nejakého úplne pokojného. To je prirodzené. A nakoniec, bola by škoda zahodiť aj tie skúsenosti. Človek toho už veľa prežil.

Takže, moja predstava bola taká, že tak ako sa teraz zjednotili pravicové strany, aby sa taktiež išlo aj na ľavom spektretakpovediac v jednom balíku, spolu. Samozrejme, podotkol som, že tento kraj už viac ako desať rokov je v princípe krajom, ktorý najlepšie hospodári, a sú tu vynikajúce výsledky. My máme zadlženosť 24 eur na hlavu obyvateľa, čo nemá žiadny kraj. Máme aj parametre dlhovej služby úplne v poriadku. Tu sa banky takpovediac predbiehajú, ponúkajú úvery. Ale my nepotrebujeme, lebo my si vystačíme s tým, čo tvoríme, ako finančne riadime tento kraj.

Takže záležalo mi na tom, aby bola ďalej v tomto kraji stabilita. Určite chápete, že to je veľmi vážna požiadavka. Ja som mal požiadavku, aby sa oni zjednotili, aby mali Smer a Hlas jedného kandidáta a aby sa dohodli prípadne aj s ďalšími, napríklad so Slovenskou národnou stranou. Ja nie som členom žiadnej strany, takže ja sa do týchto vecí veľmi nevyznám. Ale určite by sa dal takýto mód pripraviť a v takomto móde mohli aj fungovať. Ale žiaľ, nestalo sa to.

Ja som mal ešte ďalšiu požiadavku a tá požiadavka bola, že aby ten, kto bude sedieť na tejto stoličke, nesedel aj na stoličke v parlamente. Aj keď sú na Slovensku také prípady, ale ja si myslím, že to je nekorektné voči občanom a nie je to celkom v poriadku aj voči výkonu funkcie vo vlastnom kraji. Lebo keď niekto sedí štyri dni v parlamente v Bratislave, tak nemôže sedieť zároveň aj tu a otázka potom znie, koho vlastne tí voliči volili. Toho, čo sedí v Bratislave alebo toho, čo sedí tu?

A tu je čo robiť, to mi verte, lebo ja som v živote od akademických funkcií prežil aj v praxi. Bol som dlhé obdobie generálnym riaditeľom banky. Keď to porovnávam, toto nie je o nič ľahšia funkcia a o nič menej zodpovedná funkcia ako sú ďalšie takéto vážne posty.

Takže túto požiadavku som jasne tlmočil a povedal som, že pokiaľ sa na tomto nevedia dohodnúť, to znamená nespoja sa, nedajú jedného kandidáta…

Foto: Na snímke predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja Milan Belica

Hlas a Smer myslíte.

Hlas a Smer, áno. Prípadne SNS. Ak vedia oni politicky komunikovať,  no neviem… Ja nie som členom žiadnej strany, ja som to neriešil. Ale vedel som, že tá pravica sa musí zjednotiť – i keď ťažko povedať, či je to pravica, keď si zoberiete tú „zmesku“ – vedel som, že to museli urobiť, lebo, v princípe, nemohlo byť na tejto strane spektra deväť kandidátov. Minimálne päť by ich bolo bývalo. Takže oni museli hľadať nejaký modus vivendi, kto pôjde a dohodli sa.

Mne, žiaľ, odpoveď na túto otázku, ktorú som dal úplne na začiatku nebola uspokojivo daná, lebo na jednej strane sa tam prezentoval pán Kéry, hoci ešte nebol potvrdený, a za Hlas pán Becík. Tak som čakal, že sa dohodnú povedzme krížovo, napríklad, že tu podporia pána Becíka alebo Kéryho, to už je jedno ako, a v Žiline podporia zase niekoho z tej druhej strany. Aj s tým by som bol súhlasil, ak by sa boli vedeli zjednotiť. Nestalo sa. To znamená, že už na začiatku, niekedy možno v apríli, som povedal, že v tom prípade budem kandidovať, ale nie ako stranícky kandidát.

Takže budete kandidovať.

Zbieram podpisy, nemôžem teraz povedať. Keď to vyhodnotím…

Koľko podpisov je tam potrebných?

To nie je žiadny zázrak – tisíc podpisov. Ale musím zozbierať viac, lebo niektoré podpisy sa môžu zdvojiť, môžu byť neplatné alebo zle vyplnené, takže to sa musí vyhodnotiť. So zbieraním podpisov nie je problém. Tisíc podpisov, to je úplne v pohode.

Priznám sa, že tento krok som robil ťažko. Teraz je blízko pred ohlasovacou povinnosťou, ja to musím ohlásiť myslím do 30. augusta. Ale ani to nie je problém.

Problém je to, čo sa stalo, že sú tu už v podstate dva tieto ľavicové subjekty, ktoré majú kandidátov, aj keď jeden z nich ešte nie je potvrdený, ale druhý už áno. To je už realita. Čo bude ďalej, to ja skutočne neviem.

Ja som na túto tému debatoval s pánom Michelkom. Mal poznámky k môjmu veku a tak ďalej, čo je trošku úsmevné…

On sa pomýlil v jednom videu a prisúdil Vám vyšší vek, než aký máte v skutočnosti…

Však ja mu to nezazlievam. Len mi je to také zvláštne, keď sa nad tým takto zamýšľam, teda nad tými rokmi, pre mňa je rok len číslo. Ja som napríklad veľký hubár, chodím po hore, 15-20 kilometrov prejdem bez problémov. Mám to zrejme geneticky – mama mala 90, otec, keď zomrel, 95 rokov. Takže to nie je o tom, či máte 75 rokov, ale či ste vitálny, či ste schopný robiť a podobne. O tomto sme sa teda podebatovali. Ale oveľa podstatnejšie je to, čo som aj jemu povedal.

To znamená, že treba potom hľadať možnosť, ako z toho von. Ja som vlastne jediný župan, ktorý je úplne od začiatku, ako viete, ale ani to nie je úplne podstatné. Podstatné je, že som jediný župan, ktorý prešiel cez krízové obdobie – to znamená 2008-2010, tam to niekde kulminovalo, tá kríza, ktorá bola v Grécku, určite to poznáte. A tiež som jediný župan, ktorý je pripravený, lebo aj v banke som ako generálny riaditeľ robil krízového manažéra. Takže, v podstate som bol nasadzovaný do prostredia kríz.

To bola posledná kvapka, kedy som sa rozhodol, že „tak dobre, pôjdem“ a idem na to cez podpisové hárky, nie cez stranícku nomináciu.

Možno by ste to vedeli vyzdvihnúť v kampani, že ste taký krízový manažér…

Aby som dokončil myšlienku, od toho roku 2010-2011 my sme boli v rebríčku INEKO, čo je nezávislá inštitúcia a oni napríklad na rozdiel od Transparency berú oficiálne auditované výsledky, ktoré sa nedajú spochybniť. Jednoducho vám ich zoberú, audítor podpísaný, zoberú vám konkrétne výsledky.

Čiže už 11 alebo 10 rokov je tento kraj absolútne na čele v hospodárení. Máme najnižšiu zadlženosť, najnižší dlh na hlavu, ale máme aj dobré výsledky z hľadiska prírastku majetku. Tu sa veľmi dynamicky opravujú napríklad cesty. Pokiaľ by ste sa pohybovali po kraji, tak by ste videli, koľko ciest II. a III. triedy

je tu opravených. To štát nemôže s nami vôbec ani súťažiť! Čiže aj prírastky majetku sú veľké, čo je vlastne potvrdením toho, že to hospodárenie nie je založené na škrtení alebo tlmení ekonomiky.

Takže, toto bola posledná kvapka, prečo som sa rozhodol. A pochopiteľne, že mám podporu aj u starostov, ktorí sú nestraníci. „Nezávislí“, to podľa mňa nie je dobrý výraz, skôr by sa malo hovoriť o nestraníkoch. Lebo sú závislí minimálne od voličov. Ale to je terminustechnicus.

Takže tá situácia je taká, že potom zvážim, podľa toho, aká bude tá dynamika, aký bude prírastok tých hlasov, vyhodnotím si to a potom už definitívne rozhodnem. Ale nechcel by som už ísť za žiadnych okolností na kandidátku nejakej strany. Však ja ani nie som členom žiadnej strany.

Takže asi takto je to s mojou kandidatúrou. Uvidíme, zozbierame, ešte je stále čas.

Foto: Na snímke predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja Milan Belica

Takže skôr sa spoliehate na podporu starostov, primátorov a podobne.

Nie, tam potrebujete ibatisíc podpisov…

Áno, ale myslím, či v kampani využijete podporu od nejakého starostu dajme tomu, alebo od primátora…

Viete, my nie sme nadriadení starostom.

To je jasné, len či tam medzi nimi bude niekto taký, kto Vás v kampani trebárs podporí.

To som neskúmal, zatiaľ len hlasy voličov alebo občanov jednotlivých obcí. Ja s tým nemám problém a poviem Vám, prečo. Už dvadsať rokov po tých dedinách chodím, soboty a nedele. Ja som mal veľmi málo takých sobôt a nedieľ, čo som mohol byť doma. Takže pochopiteľne, že ma mnohí podporujú. Oni ma prirodzene podporujú. Ja ich ani požiadať o to nemusím, to je úplne prirodzené. Mnohí, a nielen starostovia, ale aj primátori.

Takže o to by som nemal až takú veľkú obavu, aj keď na druhej strane – a to hovorím stále – netreba napísať svaly. Do volieb som išiel vždy s pokorou. Nemôžete sa naparovať, že musím byť, lebo aj nemusím byť zvolený.

Ja som bol v jedenástich alebo koľkých kolách, lebo voľakedy boli dvojkolové voľby predsedu kraja. Teraz sú jednokolové voľby. Nestalo sa vždy, žeby som vždy v prvom kole išiel priamo za župana, musel som ísť do druhého kola. Len to chcem povedať, že vždy, v každom kole volieb, som bol prvý.

Ja som do toho terénu jednoducho chodil. Ale časom sa môžu veci meniť a preto som od začiatku nesúhlasil s tým, aby som znovu išiel a aby som išiel na listinách strán. To som nechcel, lebo som si sám uvedomil, že tu bol covid, boli tu iné okolnosti. Takže bolo skutočne celkom prirodzené počítať aj s tým, že sa mohli tie nálady výrazne zmeniť a ja nepôjdem hlavou proti múru, ani to nepotrebujem.

Takže toto bol ten motív, prečo to bolo takto. A pokiaľ ide o tento kraj, bola by škoda, aby sa v tomto nepokračovalo. Lebo my tvoríme každý rok rezervy od 15 do 20 miliónov. Keď si to prepočítate na slovenské koruny, tak sú to ohromné peniaze. Samozrejme, my hneď musíme účelovo rozdeliť, že čo podporíme.

Ale to je výsledok toho, že my manažujeme aj obstarávania, aj tak natvrdo, že sme takým tvrdým partnerom. Ako prvý kraj sme mali vysúťažený tender na autodopravcu, na prímestskú autobusovú dopravu už v roku 2016! A to podľa nariadení Európskej únie, to znamená, tam sú veľmi tvrdé podmienky, ktoré bolo treba splniť. A vysúťažili sme to za 300 miliónov eur.

Zistite si, za akú cenu toto dnes súťažia obdobné kraje, napríklad Košice. Bratislava sa s nami nemôže ani len porovnávať, čo sa týka rozsahu autobusovej dopravy. Bratislavský kraj je veľmi maličký na to, aby nám mohol konkurovať. Náš kraj síce nie je najväčší, ale máme najväčšie okresy. Levický okres je najväčší na Slovensku napríklad. Tu tá sieť ciest a mobility je veľmi komplikovaná.

Aj na tom si predstavte, že koľko my šetríme. Už na samotnom tendri sme ušetrili 30 miliónov. Dokonca my máme myslím ako jediný kraj vnútornú kontrolu. Okrem kontroly, ktorá je zo zákona delegovaná zastupiteľstvu, ja mám vnútornú kontrolu, práve na kontrolovanie takýchto vecí. Autobusy vyrazia, oni tam idú o štvrtej ráno, niektorí z tých chlapov alebo tých dám, ktoré to kontrolujú. Aby to jednoducho fungovalo. A keď to nefunguje, nastavené sú tam parametre, idú sankcie.

To bola ďalšia taká pohnútka, lebo by mi bolo veľmi ľúto, aby sa stalo niečo také, že na rok – „po nás potopa“. A vieme, do čoho ideme teraz.

Ako trebárs hodnotíte tých kandidátov, ktorí sú buď predpokladaní alebo potvrdení? Je tam pán Kéry, pán Becík, pani Holečková je tam za tú veľkú koalíciu…

Poviem na rovinu, že nerád hodnotím. Myslím, že to by ani nebolo najslušnejšie, aby som sa ja vyjadroval o nich.

Ja som mal protikandidátov aj ministrov, štátnych tajomníkov, mnohých poslancov národnej rady a tak ďalej. Ja som nikdy nerobil nejakú agresívnu alebo výčitkovú kampaň voči tomu konkrétnemu kandidátovi. Ja si ho vážim rovnako ako hocikoho, kto s odvahou ide do takéhoto súboja. To nie je sranda, on ide takpovediac s kožou na trh.

Možno by som sa skôr opýtal tak, že ktorému kandidátovi v týchto voľbách dávate najväčšiu šancu?

Toto rozhodnutie o otestovaní, odmeraní výtlaku si mali urobiť samotné strany. Ja som sa aj vyjadril tak, že ja sám nie som nejaký „lúmen“, nepovažujem sa tu za nejakého supermana, ale na druhej strane si treba uvedomiť, že ten prirodzený výber by si mali urobiť tie strany, že sa dohodnú na jednom. Ony by si to mali odmerať.

Ja nespochybňujem ani jedného, ani pani Holečkovú, ani pána Kéryho. Mladého Becíka som dokonca aj učil. Dlhé roky som bol aj akademickým funkcionárom, prodekanom, dlho som na našej Ekonomickej fakulte prednášal financie, banky a burzy. Až do chvíle, keď som išiel za generálneho riaditeľa banky.

Ale o tom to nie je. Je to o tom, aby si ony jednoducho ten výtlak odmerali, lebo ľudia týchto kandidátov poznajú. Je naivné si myslieť, že „skúsim to, nepoznajú ma“. V takom prípade skončí zle.

Ja nebudem hodnotiť, či je lepší Kéry alebo Becík alebo či je lepšia pani Holečková. To by nebolo odo mňa veľmi seriózne. A ja to nerobím ani v kampani.

Pokiaľ so mnou chce niekto diskutovať, tak na odbornú tému. Povedzme, čo nás čaká z hľadiska financií, lebo je to zložité. Budeme mať viac peňazí, ale inflačných. A peniaze majú svoju časovú hodnotu, ktorá skončí niekde pri aktuálnom zapnutí výdavkov. Tie produkty či služby, napríklad cesty budú už poznačené tou časovou hodnotou, ktorá prebehne medzi príjmom, kedy sme dostali peniaze a kedy ich vynaložíme. Ale tá inflácia beží ďalej.

Toto veľa ľudí nechápe, z hľadiska tých pojmov, aj veľa novinárov. Ja sa čudujem, lebo obyčajne sa pýtajú, či budeme mať menej peňazí. No ja nemusím mať menej peňazí, dokonca môžem mať viac peňazí a bude to znamenať, že mám menej, keď to hodnotím z hľadiska tej časovej súslednosti.

To je ďalšia taká vec. Ten kandidát by mal byť dosť silný v kramflekoch, čo sa týka aj makroekonómie, aj mikroekonómie. To sú dve veľmi významné veci. Lebo ak si napríklad predstavíte, že náš rozpočet sa bude teraz dotýkať 300 miliónov eur, to nemajú ani niektoré ministerstvá, takýto balík peňazí, na alokovanie alebo rozdelenie.

Ďalej je tu veľký problém v tom, že naše investovanie je vlastne priestorovou ekonomikou. To znamená, že my tu neorganizujeme nejakú jednu akciu, do ktorej síce zapojím veľa ľudí, ale potom už mám pokoj. To sú stovky obstaraní, stovky výkonov. Musím to rozdeľovať v priestore a čase po celom kraji.

Skutočne, na toho kandidáta sú tu tieto požiadavky. Okrem tých základných postulátov, ktoré som hovoril, teda aby sa dohodli na jednom a aby sa ten dotyčný vzdal alebo aby ašpiroval na post poslanca. To je úplne normálna podmienka, ktorú by mal každý rešpektovať.

Ešte jednu podotázku mám k tým voľbám. Vieme, že súčasná vláda je mimoriadne nepopulárna, nemusíme to rozoberať. Ale myslíte si, že sa táto nedôveryhodnosť vlády premietne do volebných výsledkov kandidátov tých dotyčných strán?

Toto je veľmi komplexná a komplikovaná otázka. Môže sa to premietnuť, hlavne v tej súvislosti, že samozrejme tým stranám sa merajú preferencie. Sú všeobecne známe, každý si to prečíta buď v novinách alebo sa dostane k tej informácii na internete.

Ale oveľa komplikovanejšie je tu to, že tieto voľby idú zároveň s voľbami do samospráv, teda do zastupiteľstiev miest a obcí. A toto je tu ťažko merateľným rizikom a nikto ani to ani nemeral. Ja sa čudujem aj tým, ktorí robia prieskumy, že ich to nenapadlo.

Lebo totižto, ak by boli oddelené krajské voľby od obecných volieb, tak by určite boli iné výsledky. Lebo ten, kto príde voliť napríklad primátora alebo starostu a za normálnych okolností by povedal, že nepôjde voliť do kraja, si to nad tým stolom môže rozmyslieť a povie si „však keď som už tu, mám k dispozícii ten lístok, tak budem voliť aj župana“.

Tu naozaj treba veľmi dôsledne merať jednak poznateľnosť toho kandidáta, jeho charakter, jeho politické zaradenie a názory. Ale treba si tu uvedomiť aj to, že mnoho ľudí, ktorí by boli absolútne neutrálni vo vzťahu k inému modelu volieb, pôjde voliť. Alebo nebudú voliť. Ale ja sa fakt čudujem, lebo máme všelijakých politológov a toto zatiaľ nikto nevie odmerať.

A potom dôveryhodnosť je veľmi dôležitá. Nestačí, že odmerajú, že ste poznateľní. Vy môžete byť poznateľný v pozitívnom aj negatívnom slova zmysle. A teraz sa pýtam: ja môžem byť super poznateľný, lebo spravím toľko afér, že sa so mnou vlečú celý život. A to je tá správna poznateľnosť?

Sú aj takéto otázky, ale myslím si, že skôr toto bude ovplyvňovať voľby. Viete, čím idete na nižšiu priečku volieb, tým menej sa zohľadňuje politický status toho kandidáta. Skôr ide o jeho osobnosť,aj na tej najvyššej, aj na strednej úrovni a samozrejme aj v krajských mestách, aj tam sa to zohľadňuje.

Ale v tých malých obciach niekedy vôbec máte problém, aby niekto išiel kandidovať. Veď tam sa niekde robí aj nábor na kandidátov.

Minister financií Matovič pripravil rodinný balíček, ktorý vyvolal veľkú kritiku zo strany samospráv, aj zo strany združenia samosprávnych krajov SK8. Tak samosprávy, ako aj VÚC-ky tomu balíčku vytýkali, že v jeho dôsledku prídu samosprávy aj VÚC-ky o značné príjmy. Ako vnímate toto?

To je to, čo som tu už naznačil. Ja mám na SK8 na starosti financie. Tu je nesprávne hodnotená ponúknutá šanca, že či dostaneme viac alebo menej. Otázka je, či tie peniaze, ktoré dostanete do rozpočtu na strane príjmov, sú inflačné. Aký je v tom rozdiel, ak ja dostanem o euro viac a na strane hodnoty toho produktu sa nič nezmení? To znamená, že vám ako občanovi vytiahne nejaké centíky z vrecka a v globále, za ekonomiku sú to veľké peniaze. Nič vám to nezmení.

Normálne by bolo, keby povedali: „áno, dostanete tovpríjmoch aj napriek tomu, že sme dali 500 miliónov“, ale hneď by povedali aj: „dobre, ale viete – výdavky sa vám zvýšia o 600 miliónov“. To má zmysel povedať!

Keď to už hodnotíte z takéhoto aspektu, tak tam musíte zaradiť tú časovú hodnotu peňazí. Teraz sa tým začal zaoberať Sulík. Ja ho považujem za rozumného politika, čo sa týka ekonomických vecí. Veľa som s ním diskutoval, keď som lietal do Bruselu.

Ale toto je otázka! Nie, či máme menej alebo viac fyzicky. Lebo je rozdiel medzi inflačnou korunou a korunou, ktorá má stabilitu, teda, že konkrétna hodnota aj tovaru sa v čase nezmení.

Máte na toto nejaké prepočty?

Máme prepočty, ale už z určitého aspektu. Viete, mne tu poslanci hlasujú za rozpočet tak, že keď sa jeden zdrží alebo je nebodaj proti, tak to je veľa. A my sme pritom komplikovaný kraj. Napríklad SMK tu má veľmi silný klub. Tu sa niektoré veci nevysvetľujú jednoducho. Tu sú rôzne záujmy – politické, mikroregionálne a podobne.

Tu je dôležité to, ako nastavíte ten rozpočet. Teraz sa už pripravujeme na budúci rok, lebo to je už jedno, či tu budem županom ja alebo niekto iný, ale musím mu to nejakým spôsobom pripraviť, aby nebol v šoku a časovej tiesni. Tak už teraz to robíme.

Sadneme si vždy s ekonomickým úsekom a s niektorými mojimi zástupcami, pričom filozofiu rozpočtu dávam ja. Poviem, či bude viac konzervatívny alebo menej konzervatívny, úradníci musia počúvať. Samozrejme, oni predtým idú na ministerstvo financií a tam im dávajú noty. A viete, aké noty boli vlani? Na prelome augusta a septembra sme to riešili. Že inflácia bude 4 percentá. A ja som povedal: Vážení, zabudnite! Inflácia bude mať dvojcifernú hodnotu.

A toto sa každý rok opakuje, teraz to vyletelo aj v dôsledku iných okolností, energie a tak ďalej. Rovnako energia. My sme úsporu energie riešili, keď ešte žiadna ukrajinská kríza nebola. Už niekedy v novembri som dával pokyny na všetky stredné školy, domovy sociálnych služieb, kde je dubiózny majetok, temperovať, nakresliť, vyhodnotiť nábehovú krivku energie a kde mi dokáže štatutár – to znamená, buď riaditeľ zariadenia alebo riaditeľ školy – usporiť energiu, tak dostane odmenu. Takže dá sa zaviesť jednoduchý systém a dá sa to dokonca aj merať. Pretože tie nábehové krivky vám posielajú a podľa toho sa to dá.

Takže dôležité je založiť správne rozpočet. A vždy je lepšie založiť ho trošku konzervatívne, než sa spoliehať na to, že tá ekonomika bude silnieť, mocnieť. Teraz sú neisté časy. Ja už som jednu takúto krízu prekonal – trvala asi tri a pol roka. Viem, čo tam potom treba robiť.

A to bol aj jeden z dôvodov, prečo takto rozmýšľam. Keď sa nevedia dohodnúť a nevedia postaviť jedného silného kandidáta… To už je jedno koho, ale na tomto by sa mali vedieť dohodnúť. A oni sa budú musieť dohodnúť, či už teraz, pred ohlásením kandidatúry, možno, že najneskôr tesne pred voľbami. Lebo keď im to nebude vychádzať, tak čo ich čaká?

Vy ste spomínali tie hodnotenia INEKO, že tam Váš kraj vyniká. Ja som našiel článok o hodnotení zo strany Transparency International, kde Nitriansky samosprávny kraj bol hodnotený ako posledný. Tam boli hodnotené tie kritériá transparentnosti, otvorenosti.

To je to, čo som Vám hovoril. Inak potom  to vysvetľovalina TA3, že však transparentnosť neznamená korupcia, ak ste to sledovali. Ale viete, to je už neskoro. Ono je to samé o sebe hlúposť. A poviem, prečo.

Keby som tu robil „prúšvihy“… Za 20 rokov som tu nemal žiadnu kauzu. Ani korupčnú ani inú, ktorá by siahala na moje dobré meno.

Tento kraj má vynikajúce výsledky. Sme prísni pri tendroch. Vlastne my na tých tendroch šetríme, lebo ja nemám inú možnosť. Napríklad verejné obstarávanie, daň z nehnuteľnosti alebo iné možnosti ako do rozpočtu dať peniaze. Ja môžem nejaký výsledok ukázať len na šetrení.

Naopak, s odborníkmi z INEKA som aj diskutoval, niečo aj uznali. Napríklad Eurostat má iné kritériá pri meraní rôznych vecí, než ako sa aplikujú u nás, aj štatistické metódy a podobne.

A ja sa teraz opýtam: Budete super transparentní, ale najhorší a ľudia nebudú mať na sociálne služby, nebudú mať na cesty, tak ako my máme, nebudú mať na školy, ktoré máme v podstate skoro všetky opravené. Otázka je, čo vlastne títo páni z Transparency merajú?

Nech si dajú odpoveď, lebo sa ma pýtali na to, že čo si o tom myslím. Ja som im povedal, potom, ako som sa pozrel pod ten článok, kde bolo asi 82 statusov: „Prečítajte si, čo píšu tí, ktorí reagujú na Vašu analýzu.“ Mňa to vôbec nevzrušuje, lebo Vám garantujem, že keby som spravil nejaký „prúšvih“ alebo keby som mal také problémy ako kolega v Bratislave či hocikde inde, tak som známy ešte možno aj vo Francúzsku.

Chápete – tak potom kto ma volil? Tí ľudia sú neschopní posúdiť moju prácu? To nie je výsledok? Ale to nikto nespomenie.

Ja som im to však nevyčítal. Nikdy som sa tým nezaoberal, lebo toto nie je prvá taká analýza. Mňa zaujímajú exaktné, auditované výsledky a nie to, čo si niekto vymyslí.

Teraz riešime dosť vážny problém, lebo ten vzorec pri delení priamych daní, ktorý je postavený tak, že berieme 30 percent z priamych daní a samospráva nižšieho stupňa, teda mestská a obecná, berie 70 percent, je už dávno prekonaný. Ja som bol na začiatku pri tom s Bauerom aj s Nižňanským, ešte bol vtedy ministrom financií Mikloš, keď sa tento vzorec tvoril.

A dnes Vám poviem príklad. Zamyslite sa nad tým. Sieť diaľnic. Za tých uplynulých 21 rokov sa Slovensko veľmi zmenilo. My sme voľakedy boli krajom, ktorý mal priemernú polohu pri hodnotení pokrytia diaľnicami. O rok, dva, keď v Košiciach postavia kus rýchlostnej komunikácie, budeme poslední. A viete, čo to znamená? My dostávame peniaze na cesty II. a III. triedy. Ale kraje, ktoré majú diaľnice, oni si tie cesty vlastne šetria. Lebo tá nákladná doprava ide po diaľnici. No a nám ničia cesty II. a III. triedy. Nikto sa tým nezaoberá!

Toto sú veľmi ťažké ekonomické témy, ktoré som ja otváral. A samozrejme, že mňa potom nemilujú. Ešte keď niekomu šliapnete a musí vám odpovedať. Tu bol aj pán minister dopravy s celou suitou 17 ľudí, všetci štátni tajomníci, všetci generálni riaditelia, keď sme sa bavili o tom. Aj oni vedia, aký je tu problém. Myslíte si, že ma budú milovať? Oni ma nebudú milovať za to.

Ale ja nemám dôvod, prečo by som to nemal hovoriť. Veď je to nevyvrátiteľný fakt. Nech mi ho niekto vyvráti, nech povie, že áno, nemáš pravdu, ale pravda je takáto.

Železnice napríklad. Nitra je jediné krajské mesto, ktoré nemá priame spojenie do Bratislavy. Hanba na kvadrát! Vlani bol rok železníc. To sa nehanbia, títo ľudia? Vôbec ich to nezaujíma? Toto sú tie ďalšie témy! Nie, že Transparency povie, že ma poznalo o 3 percentá menej ako Joža Viskupiča. Ako vyhodnotíte tento údaj?

Spýtam sa ešte takú otázku – keď sa pozriete na tie ostatné kraje, ako vnímate, ako vedú svoje kraje Vaši kolegovia?

Každý kraj si zodpovedá za svoje. Osobne mi neprináleží hodnotiť výkony kolegov, lebo oni sa zodpovedajú svojim voličov, ja sa zodpovedám svojim voličom. To si musí zhodnotiť volič. Môže si urobiť porovnanie aj podľa výsledkov INEKO.

Viete, prečo je to dôležité, keď spomínam to INEKO? Keby sme my nemali dobré hospodárenie a boli by sme po uši zadĺžení… Ja si môžem teraz zobrať úver od banky 100, 200 miliónov a nič sa nedeje. Dokonca my vylepšujeme bilanciu dlhovej služby štátu! Keď ja mám takéto nizučké parametre dlhovej služby, to sa potom započítava do globálnej zadlženosti, tí, ktorí takto hospodária, ale aj mnohé krajské mestá sú na tom dobre, my vlastne znižujeme tieto parametre, lebo inak by ich ten štát mal ešte vyššie.

Takže to sú otázky, ktoré by možno bolo treba dať nie, že kolegom, ale ľuďom v tom danom kraji, lebo ich to postihuje. Tie dôsledky sú úplne jasné, aj keď oni to necítia, lebo to nemá nikto na čele napísané.

Ale tá ekonomika je vlastne v tomto trošku zradná, že ju nepocítite okamžite, ale napríklad o dva až tri mesiace. V súvislosti s tou infláciou sa teraz tvárime, že ideme na tom Titaniku, vyplávali sme, ale možno niekde v diaľke je ten ľadovec. A potom povieme, aký výtlak, akú výkonnosť, bezpečnosť a tak ďalej má ten-ktorý kraj.

Keď som bol zavolaný k tvorbe zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ja som vtedy namietal, tam boli vtedy niektorí ľudia, ktorí sú dnes v národnej banke. Hovorím, dobre, ale súbežne s týmto zákonom naformulujte a dajte schváliť aj zákon o dlhovej zodpovednosti. Že kto je za to zodpovedný. A tam by sa ukázalo!

Lebo ten štát rozdeľuje tie peniaze absolútne nespravodlivo. Zoberte si taký fakt. Všetky obrovské investície idú hore Považím, pod Tatry až neviem, kde ďalej. Juh je absolútne zanedbaný. Koľko už na to upozorňujem? A teraz si zoberte, že pokiaľ si spojíte všetky krajské a väčšie mestá na Slovensku, spravíte horizontálnu čiaru a potom napočítate počty obyvateľov, ktoré žijú na severe a ktoré žijú na juhu, viete, čo zistíte? Že na juhu žijú tri milióny ľudí a na severe žijú dva milióny ľudí.

Tak pre koho tie cesty staviame? Lebo tie obrovské investície valíme len jedným smerom aj do ciest – tam sú „Déčka“, my máme iba „eRká“ – a rovnako do železníc. Čo sa tu urobilo z hľadiska železníc? A pýtam sa: nie sú Nové Zámky železničný uzol európskeho významu? Koľko sa do Nových Zámkov investovalo?

Pokiaľ ide o Nitru, choďte sa pozrieť – to je hanba, čo sa už deje! Spadol tam kus omietky, skoro to zabilo človeka, ktorý si kupoval lístok. Toto chceme? Toto sú reálne problémy! Nie to, že Transparency povie, že som posledný, že ma nikto nepoznal. To je pre mňa smiešna vec. A možno aj dobre, že to tak napísali, aspoň ma viac ľudí pozná, keď si to prečítajú! (smiech)

Ja som sa nad týmito vecami nikdy nevzrušoval. Ja som si ťažko zvykal z pozície manažéra, ktorý riadil úspešnú banku, ktorá má dnes veľmi dobré výsledky. A tam som sado riadenia dostal rozhodnutím zahraničných akcionárov. Dnes dosahuje perfektné výsledky. Vtedy bolo myslím 35 bánk – dnes ich zostalo osem alebo deväť.

Samozrejme, niektorí ľudia to berú vážne, ja to chápem. Mám menšie sympatie a tak. Čo s tým? S tým nič nenarobíte.

Ladislav Kováčik

spot_imgspot_img

Bulletín - Veci verejné

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne

LEAVE A REPLY

Please enter your comment!
Please enter your name here

- Reklama -

Mohlo by Vás zaujímaťČLÁNKY
Odporúčane pre Vás