Španielskom otriasa migračná kríza, ktorú však spôsobil tupý súdny aktivizmus. Najvyšší súd Španielska vydal krajne kontroverzný rozsudok, podľa ktorého nie je možné okamžite repatriovať utečencov, ktorí prídu do Španielska po mori. Inak povedané, ak by nelegálni migranti násilne preliezli plot, je možné ich okamžite repatriovať, ak sa však dostanú do Španielska po mori, pomocou plávajúcich kolies, či nafukovacích člnov, požívajú istú ochranu a ich repatriácia nie je možná. Je logické, že takúto nahrávku na smeč okamžite využili prevádzačské gangy a k brehom španielskej exklávy v Ceute začali plávať cez vlnolam či na rôznych pochybných plavidlách desaťtisíce nelegálnych migrantov. Táto skutočnosť naštartovala lavínu, nie nepodobnú tej, akú sme zažívali po kontroverznej reportáži TV NOVA, ktorá v ružových farbách vykresľovala život českých Rómov v Kanade, či o niečo neskôr vo Fínsku. Aj vtedy sa vytvorili migračné vlny, ktoré nás veľmi a to nielen reputačne poškodili. Napríklad aj tým, že nám bola ihneď zavedená vízová povinnosť. Vráťme sa však k Španielsku a jeho dnešnej kríze. Je jasné, že španielsky premiér Pedro Sanchéz, situáciu hrubo podcenil. V Ceute, teda španielskej exkláve po krajne aktivistickom rozhodnutí Najvyššieho súdu, premiér neurobil dostatočne účinné protiopatrenia. V celej exkláve bolo len 60 policajtov, ktorí nápor desiatok tisíc nelegálnych migrantov objektívne nemohli zvládnuť. Jeho popularite nepridali ani reči o tom, že Európa má málo empatie. Vyzývať na empatiu voči páchateľom trestnej činnosti je naozaj povážlivá vec, aj keď u európskych sociálnych demokratov to nie je nič prekvapivé. Samozrejme, reakcie väčšiny európskych lídrov bola jasná a jednoznačná. Niečo také je neprípustné a ak Španielsko nedokáže tento problém vyriešiť je nanajvýš potrebné aspoň dočasne vytlačiť ho zo Schengenu. Kvôli španielskej kríze mimoriadne zasadne Rada ministrov vnútra EÚ a budú túto udalosť operatívne riešiť. Táto kríza však ukázala, že celý problém je podstatne širší. Španielsko ma skutočne asi najliberálnejšiu migračnú politiku medzi štátmi EÚ, je to však pochopiteľné. Len vďaka lacnej polootrockej práci nelegálnych migrantov prosperuje juh Španielska s desaťtisíckami hektárov skleníkov, v ktorých sa pestuje ovocie a zelenina pre polovicu Európy. Nedávno španielsky premiér Pedro Sanchéz prijal značne kontroverzné opatrenie, legalizujúce pobyt desaťtisícov nelegálnych migrantov, pokiaľ nespáchali nejaký trestný čin. Aj na tomto príklade sa ukazuje, že je veľmi ťažké robiť jednotnú európsku migračnú politiku, ak sú jednotlivé štáty únie, ktoré z nelegálnej imigrácie prosperujú. Každopádne táto udalosť je príliš zásadná, aby sa nezačala riešiť systémovo.
