Na preskáčko som si pozrel najprv jednu časť Pellegriniho včerajšej tlačovky a potom ešte druhú, ale aj to je málo a dnes si tú tlačovú besedu určite pozriem pozornejšie ešte raz nerušene v celku, aby som to všetko v kľude ako tak vstrebal, hoci o kľude sa v tomto zruinovanom štáte už dlho nedá hovoriť. Ani ja ho už nemám lebo kľud mám len ak nepozerám tlačovky a politické diskusie, inak je to už pomaly aj na odvoz na psychiatriu.

Priatelia, bez nároku na nejakú hlbšiu rannú analýzu, o ktorú sa snáď pokúsim neskôr, len toľko: médiá hlavného prúdu a Pellegrini sa navzájom našli, jeden je horší ako druhý, a ja byť tými poslaneckými „stĺpmi“ čo mu tam stoja po jeho boku a za chrbtom, spakujem sa a odídem z Hlasu-SD preč, to je jedno kam, len kamsi preč, a sypem si tam popol na hlavu. Čo tam tá Denisa Saková robí? Čo tam ten Eštók-Šutaj robí, čo tam ten Erik Tomáš vlastne hľadá? Uvedomujú si vôbec kde sa to ocitli? Mne by sa to stať nemohlo lebo som nikdy nebol zradca ani v práci a ani v osobnom živote, žiaden prezliekač kabátov – môže mi hocikto vyčítať hocičo neurazím sa, ale zákerný chrapúň som nikdy nebol a aj ako novinár a komentátor som konal zodpovedne a slušne. Veď preto som tak aj dopadol.

Mimochodom, spomínam si ako ešte pred takými piatimi rokmi zvykol Robert Fico spokojne vravievať, že SMER je jednoliata, zomknutá a súdržná strana, z ktorej nik v poslaneckom klube a vo vedení strany neodišiel a nič také nehrozí, ale viete ako to zakrátko dopadlo. Deštrukčné sily si svojich politických červotočov vždy nájdu. Pellegrini sa najprv ešte v strane SMER-SD vzbúril proti Blahovi, ani na meno mu nevedel prísť, dokonca aj na vystúpení v parlamente, a potom následne aj proti predsedovi Ficovi. Vzápätí odišiel a výsledok je tu. Neodišiel však pred voľbami, ani náhodou. Počkal si pekne spolu s ďalšími desiatimi kým skončia voľby a potom aj so svojimi poslaneckými mandátmi a kreslami odišiel. Čo zamýšľa teraz neviem, lebo tlčie do všetkých naokolo pomaly ako sám Matovič, vrátane zlostných atakov na Ficovu stranu, ako by mu tá mala každý deň ďakovať za zradu, velebiť ho a potľapkávať ho za ňu po pleciach. Karma ho neminie.

Pokiaľ ide o médiá na tej tlačovke – novinárka Mária Benedikovičová z Denníka N a Gabriela Kajtárová – to je odpad žurnalistický aj ľudský. Chvalabohu boli tam prítomní Rasťo Ekkert a Mimi Šramová, dvaja charakterovo a mentálne vyrovnaní profesionálni novinári, takže určite si ešte na celej tej tlačovke následne zgustnú, ako by som to na ich mieste urobil aj ja. Ako také dedinské intrigánske klebetnice tam Benedikovičová a Kajtárová usilovne hecovali Pelleho proti Ficovcom. Aj sa im to chvíľu celkom darilo lebo Pelle nemá chrbtovú kosť, ale nakoniec sa to vlastne celé obrátilo proti nim samotným, v nemalej miere aj vďaka Sakovej.

Môj záver: sme v páchnucej žumpe, iba hlava nám z nej ešte trčí. Len toľko. Hlavne ale posielajme aj naďalej zbrane na Ukrajinu, tešme sa z pesticídnej pšenice a navštevujme povinné besedy s premiérom Hegerom ak sme študenti na vysokej škole, lebo za to máme dobrý bod na skúškach a to sa oplatí.