Po ostatných udalostiach, ktoré rozburujú politickú scénu aj počas inokedy pokojnejšieho leta, by bolo zo strany vládnych strán férové, aby naplnili svoj sľub, že to nebude politika našich ľudí.
Po množstve informácií o ministrovi Mikulcovi, ktoré dokleplo tvrdenie Františka Imreczeho, že Mikulec mal údajne vziať úplatok, by bolo načim, aj pri rešpektovaní prezumpcie neviny, aby aj sám minister vyvodil zodpovednosť a aspoň na čas sa stiahol. Veď príklad ministra Krajniaka ukázal, že je možné urobiť si mesačné preradenie do parlamentu. Ale v prípade ministra Mikulca sú už informácie tak závažné, že okrem „dovolenky“ z postu ministra, by sa mal vzdať poslaneckého mandátu a vrátiť sa potom na ministerstvo ako neposlanec. A až keď sa všetko dôveryhodne a jasne vysvetlí a preukáže sa, že obvinenia sú vykonštruované, až vtedy by sa mal vrátiť. Lebo tento stav, keď sa minister Mikulec drží zubami-nechtami na svojom poste a Matovič sa len mlčky prizerá, pritom medzitým občas zaprská slová o slušnosti, je pre slušnosť, akou sa pýšil, absolútne neprijateľný.
Na druhej strane je to úžasná vizitka, že predvolebné sľuby o padni komu padni, rozviazaných rukách či o slušnosti. Že to boli len prázdne frázy. V slovenskej spoločnosti to už vrie. A keď sa už Mikulec dostal až na titulnú stranu nemenovaného mainstreamového týždenníka, Matovičovi už naozaj mohla zapnúť kontrolka, povedal by si človek naivne. Nuž, kontrolka mu nezasvietila ani pri ďalších iných kauzách a Matovič veľmi jasne pochováva pravicu, pretože dnes je jej najviditeľnejším a najznámejším reprezentantom.
Odkedy zázračne vyhral voľby s 25-percentným ziskom, sa už množstvu voličov tejto jeho politickej eseročky zapla kontrolka. Pochopili snáď, že výlet do Francúzska, podľa marketérov topka pre volebné víťazstvo, bol len lacným trikom, ktorý ani nemohol dotiahnuť do konca. Lebo pozorný volič sa už na základe logiky nemožnosti vziať si nejakú francúzsku vilu a „vrátiť“ ju Slovákom, mohol hneď zháčiť a neprijať takéto nemožné dielo nemožného slovenského Copperfielda.
Teraz nám zostáva lem to, aby sme počas volebných kampaní, ktoré v dobe mainstreamu prebiehajú prakticky permanentne, boli maximálne ostražití. Po sľuboch ako dvojnásobné platy, po kauzách ako platinové sitká či Gorila, ktoré sa diali za pravicových vlád, po skutkoch ako Kaníkovi invalidi, musíme byť o to viac ostražití. Problémom je, že už aj mnoho aj z tých politiku aktívne sledujúcich už rezignovalo. Je na konštruktívnych politikoch, ktorí to myslia so Slovenskom vážne, dobre a úprimne, aby sa pokúsili rezignovaných vrátiť k volebným urnám. Aby sa podobne chaotická vláda, ktorá popiera vlastné sľuby o slušnosti, už nikdy nezopakovala. A aby sa odstavili popierači sľubov o slušnosti. Lebo človek naivný, veriaci Matovičovi, by si mohol myslieť, že v záujme dobra Slovenska, dobra vlády, sa Mikulec aspoň na čas stiahne, kým sa všetko vyšetrí. Veď vraj odviazali policajtom ruky, tak nech to prešetrujú, a teda dovolenka Mikulca predsa určite nebude dlhá. Určite by sa čoskoro na ministerský flek, ktorý sa mu zapáčil, vrátil.
Michal Albert
