Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 21. júna 2023, sp. zn. PL. ÚS 1/2022-270, nie je významný len z hľadiska konštatovania súladu ustanovení § 363 až § 367 Trestného poriadku s Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Predseda Súdnej rady Slovenskej republiky Ján Mazák (bývalý predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky) v súvislosti s kritikou môjho rozhodovania o mimoriadnych opravných prostriedkoch v minulosti prezentoval verejnosti názor, že „generálny prokurátor je orgánom výkonnej moci, čo uznala celá doktrína ústavného práva i špičkoví odborníci“. Z rovnakého názoru vychádzala aj skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá sa v decembri 2021 obrátila na Ústavný súd Slovenskej republiky s návrhom na posúdenie ústavnosti § 363 až § 367 Trestného poriadku, keď v návrhu uviedla, že „zaradenie generálneho prokurátora do výkonnej moci je rozhodujúcim východiskom pre tvrdený nesúlad napadnutých ustanovení Trestného poriadku s Ústavou Slovenskej republiky“.
Na tieto, celkom zjavne nesprávne odborné tvrdenia, som reagoval verejným otvoreným listom predsedovi Súdnej rady Slovenskej republiky z 26. novembra 2021, ako aj statusom z 18. decembra 2021 k návrhu skupiny poslancov (https://m.facebook.com/story.php?story_fbid=306295088060661&id=104581384898700) a to tak, že v Slovenskej republike „prokuratúra nie je súčasťou výkonnej moci“.
Včerajší nález Ústavného súdu Slovenskej republiky je zvlášť významný aj z toho pohľadu, že na základe svojej dlhoročnej judikatúry POSKYTOL úplne jednoznačný a jasný NÁZOR K POSTAVENIU PROKURATÚRY A GENERÁLNEHO PROKURÁTORA V ÚSTAVNOM SYSTÉME Slovenskej republiky. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky citujem:
„109. Na základe už uvedenej judikatúry ústavného súdu NIE JE MOŽNÉ PRIJAŤ NÁZOR, ŽE GENERÁLNY PROKURÁTOR PATRÍ DO SÚSTAVY VÝKONNEJ MOCI tak, ako to uvádzajú navrhovatelia.
Ústava nezaraďuje prokuratúru medzi orgány výkonnej moci v šiestej hlave ani medzi orgány súdnej moci v siedmej hlave. Ústava zákonite a nevyhnutne nezaraďuje prokuratúru ani do zákonodarnej moci v piatej hlave. Takéto (ne)zaradenie prokuratúry vyplýva z toho, že prokuratúra nemá zákonodarnú právomoc, nemá ani súdnu právomoc (nerozhoduje spory v mene štátu), ale nemá ani výkonnú právomoc (neukladá právne sankcie osobám, ktoré sa dopustili porušenia právnych predpisov a nedozerá na účelnosť a efektívnosť výkonu rozhodnutí). Prokuratúra má znaky ako orgán výkonnej moci pri dozore nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy, ČO Z NEJ SAMEJ ALE ORGÁN VEREJNEJ SPRÁVY A ANI ORGÁN VÝKONNEJ MOCI NEROBÍ.
110. Ak tvrdenie, že generálny prokurátor patrí do sústavy výkonnej moci, predstavuje podľa navrhovateľov rozhodujúce východisko pre tvrdený nesúlad napadnutých ustanovení s ústavou, ústavný súd pokladá toto tvrdenie na základe už uvedeného za NEOPODSTATNENÉ.“
Zdroj:
