Mgr. Marcela Kosová, sudkyňa Krajského súdu v Bratislave, členka Súdnej rady SR zvolená sudcami
Správa o právnom štáte Európskej komisie k majetkom sudcov Slovenskej a Českej republiky. Prečo tam niečo nesedí.
Európska komisia /ďalej v texte aj EK/ aj tento rok vydala svoju Správu o právnom štáte v jednotlivých krajinách. Najskôr si dovolím pár krátkych postrehov, a potom si napíšeme niečo o majetkoch sudcov. Ani nie tak priamo o ich majetkoch, ako skôr o tom, ako má EK rôznu optiku, čo môže v očiach niektorých čitateľov znižovať korektnosť publikovaných zistení a odporúčaní aj v iných častiach Správy.
Európska komisiav Správe o právnom štáte 2023 v kapitole týkajúcej Slovenska konštatovala /okrem iného/, že pokiaľ ide o odporúčania uvedené v Správe o právnom štáte 2022, Slovensko nedosiahlo žiadny pokrok pri zabezpečovaní toho, aby boli zavedené a riadne dodržiavané dostatočné záruky pre prípady, keď sudcovia musia niesť trestnoprávnu zodpovednosť za trestný čin ohýbania práva v súvislosti so svojimi súdnymi rozhodnutiami.Písala som o tomto trestnom čine tu:
http://www.pravnelisty.sk/clanky/a1181-navrhne-sudna-rada-sr-zrusenie-trestneho-cinu-ohybania-prava
Alebo, že Slovensko dosiahlo určitý pokrok pri zabezpečovaní objektívnosti rozhodnutí prokuratúr, napríklad aj tak, že sa pokračuje v presadzovaní legislatívnych zmien, ktorými sa obmedzí právomoc generálneho prokurátora rušiť rozhodnutia prokuratúry, s cieľom podporiť dosiahnutie presvedčivých výsledkov v prípadoch korupcie na vysokých miestach.EK Slovensku tieto záväzky pripomenula a odporučila s tým niečo urobiť.Lebo podľa EK po takomto rozhodnutí majú vyšetrovatelia len jedinú možnosť, ako opätovne vzniesť obvinenie, a to začať proces odznova a zhromaždiť nové dôkazy, ktoré musia byť iné/nie je tam, že zákonné/ ako dôkazy predložené v pôvodnom vyšetrovaní. Bolo by zaujímavé zistiť, ktorý zainteresovaný subjekt toto povedal EK a hlavne, v čom bol „zainteresovaný“. O paragrafe 363 Trestného poriadku som napísala aj pred rokom, kde som sa venovala aj vtedajšejSpráve EK o právnom štáte:
http://www.pravnelisty.sk/clanky/a1114-paragraf-363-europska-komisia-a-popkulturny-fenomen
K tomuto paragrafu napísal niečo aj Ústavný súd SR dňa 21. júna 2023 pod PL. ÚS 1/2022.
Teraz sa budem podrobnejšie venovať inej téme, k tým vyššie sa vrátim trochu neskôr. Je totiž o čom písať. Vrátane súdnej mapy a pohľadu EK na ňu.
V Správe o právnom štáte vychádza EK z informácii od „zainteresovaných“ strán, zo svojich Správ z predchádzajúcich rokov a z mediálnych zdrojov, teda z toho, čo o tej ktorej téme píšu novinári. V Správe sú vždy pod čiarou uvedené odkazy na zdroje tak, ako to má byť. Je ich tam 243 a v závere sú uvedené v abecednom poradí.
Útvary EK absolvovali v marci 2023 virtuálne stretnutia s viacerými subjektami. S viacerými organizáciami sa EK stretla na horizontálnych stretnutiach /ide o stretnutia medzi subjektami, ktoré patria do rovnakej hierarchickej úrovne/. Oba zoznamy sú na konci správy.
Napriek takémuto množstvu zdrojov a stretnutí a toľkej práce útvarov a členov EK, sa do Správy dostalo aj toto:„Podnikli sa určité počiatočné kroky s cieľom zreformovať pravidlá Slovenska v oblasti konfliktov záujmov a majetkových priznaní. V Správe o právnom štáte 2022 sa Slovensku odporučilo, aby“…posilnilo legislatívu o konfliktoch záujmov a majetkových priznaniach“, pokiaľ ide o poslancov parlamentu, sudcov, prokurátorov, verejných činiteľov a štátnych zamestnancov.“Treba podľa EK prijať systém elektronických podávaní majetkových priznaní. EK povedala, že vo vykonávaní odporúčaní z roku 2022 sa dosiahol určitý pokrok, ale len počiatočný a uviedla, že podávanie priznaní je decentralizované.
Vyzerá to nenápadne, ale to slovo „sudcov“ má zásadný význam a nemá tam čo robiť, ak by to komisia preskúmala poriadne a korektne. Pokúsim sa vysvetliť prečo.
Ako je to s majetkovými priznaniami sudcov.
Každý jeden sudca na Slovensku každý rok /ale aj pri vstupe do systému/ podáva majetkové priznanie. Každý sudca, ktorý uspel vo výberovom konaní na súd vyššieho stupňa je preverovaný a je jedno, že dva mesiace pred tým podal majetkové priznanie a toto bolo už vyhodnotené. Priznanie sa podáva elektronicky Súdnej rade Slovenskej republiky. Po kontrole sú všetky majetkové priznania zverejňované na stránke súdnej rady. Roky.
Čo sa deje pred tým, ako sa každý rok majetkové priznanie každého sudcu zverejní? Je toho celkom dosť, podrobne si to môžete prečítať v zákone o súdnej rade. Skúsim to zjednodušiť a skrátiť.
Súdna rada pri výkone pôsobnosti podľa čl. 141b Ústavy SR koná vo veciach písomného vyhlásenia sudcu a majetkového priznania sudcu a vo veciach majetkových pomerov sudcov. Ak sudca nepodá včas majetkové priznanie, vyzve ho predseda súdnej rady, aby splnil túto povinnosť dodatočne do 30 dní.
Súdna rada preveruje úplnosť majetkových priznaní sudcov a na tento účel zriaďuje spomedzi svojich členov trojčlenné kontrolné komisie /je ich šesť, lebo osemnásť delené tri je šesť, nie sú tri, ako som sa dočítala v nejakom rozhovores niekým, kto justícii „rozumie“ a dáva o nej rozhovory/.Kontrolné komisie sú vyskladané tak, že vždy je členom každej komisie aspoň jeden člen súdnej rady zvolený sudcami a aspoň jeden člen, ktorý nie je sudcom. Predsedu každej takejto komisie určuje súdna rada.
https://www.sudnarada.gov.sk/kontrolne-komisie/?csrt=17473329374382403630
Jednotlivé komisie majú všetkých sudcov rovnomerne rozdelených a prechádzajú majetkové priznanie každého jedného sudcu a vyhodnotia ich. Sudca uvádza majetok, nehnuteľný aj hnuteľný, záväzky, úspory a ich výšku a všetko možné, vrátane hodnoty a pôvodu majetku. Ak sudca majetok napríklad zdedil alebo dostal darom, aj tu musí objasniť jeho pôvod. Ak komisia zistí u sudcu majetkový prírastok prevyšujúci jeho príjmy v súčte aspoň o 5000 eur, alebo nadobudne dôvodné pochybnosti o statočnosti pôvodu majetku, sudca je povinný na základe výzvy komisie preukázať detailne jeho pôvod. Komisia je podľa zákona o súdnej rade oprávnená žiadať od takéhoto sudcu aj to, aby objasnil majetkové pomery a pôvod zdrojov svojho neplnoletého dieťaťa či manžela, ktorý s ním žije v domácnosti, a to aj vtedy, ak manželia uzavreli dohodu o zúžení alebo rozšírení BSM. Ak komisii doplnenie a vysvetlenie sudcu nestačí, sudcu ústne vypočuje, alebo môže ústne vypočuť aj jeho blízke osoby. Ak to stále nie je v poriadku, môže komisia požiadať Sekciu vyhľadávania o zabezpečenie informácií o existencii bankových účtov a o transakciách na týchto účtoch ako aj informácií o majetku sudcu z iných evidencií majetku.
Čo je Sekcia vyhľadávania informácií o majetkových pomeroch sudcov a o sudcovskej spôsobilosti? Je to organizačný útvar kancelárie súdnej rady,ktorej zamestnanci musia disponovať platným osvedčením o bezpečnostnej previerke IV. Stupňa pre stupeň utajenia „Prísne tajné“, a ktorej súčasťou je aj Odbor vyhľadávania informácií o majetkových pomeroch sudcov a sudcovskej spôsobilosti. Sekcia môže zisťovať aj napríklad v registroch lodí, zbraní, vlastníkoch motorových vozidiel, v zozname katastra nehnuteľností a podobne.Ak o to komisia z vyššie uvedených dôvodov požiada /ak sú nevysvetlené pochybnosti/, Sekcia poskytne informácie aj o transakciách prevyšujúcich jednotlivo sumu 266 eur za obdobie predchádzajúcich 60 mesiacov na účtoch sudcu. Sudca sa môže k tomu opäť vyjadriť písomne alebo môže byť vypočutý. Ak to stále nie je vysvetlené, komisia o tom informuje celú súdnu radu. Ak sudca stále nepreukázal ani pred celou súdnou radou, že je všetko OK, na základe stanoviska súdnej rady podá predseda súdnej rady disciplinárny návrh. Stanovisko prijíma súdna rada uznesením na návrh tej komisie, ktorá u sudcu preverovala majetok.
Ešte sme neskončili.
Súdna rada vykonáva napríklad dohľad aj pri výberovom konaní na funkciu predsedu súdu a pri preložení na iný súd, či overuje predpoklady sudcovskej spôsobilosti u kandidáta na funkciu sudcu alebo aj na základe odôvodneného podnetu predsedu súdnej rady, predsedu súdu alebo ministra spravodlivosti či kvalifikovaného podnetu fyzickej alebo právnickej osoby, ak o jeho dôvodnosti rozhodne nadpolovičná väčšina členov súdnej rady. V takýchto prípadoch je komisia oprávnená preveriť, či sudca nemá obchodné, majetkové alebo finančné vzťahy s osobami z prostredia organizovaného zločinu.
Toto všetko absolvuje každý sudca každý rok, niekedy aj viac krát, ak je úspešný vo výberovom konaní na predsedu súdu alebo na súd vyššieho stupňa.
Členovia súdnej rady, ktorí nie sú sudcami, podávajú len „Oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov verejných funkcionárov v pôsobnosti Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií“. Teda také, aké podávajú napríklad poslanci parlamentu či členovia vlády. Neuveríte, ale napriek tomu, že členovia súdnej rady, ktorí sú sudcami, podávajú vyššie uvedené podrobné priznania, musia /a teda aj ja/, podávať aj oznámenie do NR SR. Jedinú výhodu, ktorú to má je, že ich viem porovnať.
V tomto tlačive verejných funkcionárov sa uvádza meno, priezvisko, titul adresa trvalého pobytu.Odkliknete príslušnú kolónku, podľa toho, akú funkciu máte. Vyklikáte, že spĺňate podmienky nezlučiteľnosti verejných funkcií, či máte alebo nemáte aj iné zamestnanie, či podnikáte /sudcovia nemôžu podnikať/. Vyplníte, aké príjmy ste dosiahli v minulom roku. Pri hnuteľných veciach, majetkových právach alebo iných majetkových hodnotách, záväzkoch či nehnuteľných veciach nie je ani kolónka na to, aby ste uviedli sumu. Ani pri daroch či „iných výhodách“. Takže, keby to niekto v NR SR aj chcel skontrolovať s realitou, nemá veľmi čo.
Nie je teraz podstatné ani to, že majetky sudcov preverujú aj takí členovia súdnej rady, ktorí nie sú sudcami a podávajú len takéto veľmi vlažné priznanie, a na rozdiel od zamestnancov Sekcie preverovania, nemajú žiadnu bezpečnostnú previerku. Podstatné je, že EK sudcov zaradila medzi osoby, pri ktorých je potrebnéposilniť legislatívu o konfliktoch záujmov a majetkových priznaniach. Zaujímalo by ma, ktorá zainteresovaná osoba jej toto nahovorila, alebo z akého mediálneho zdroja vychádzali.
Ako je to z majetkovými priznaniami českých sudcov a čo nato EK v Správe o právnom štáte 2023 pre Českú republiku.
Len tak na okraj spomeniem, že Českej republike EK odporučila, aby pokračovala v reforme štátneho zastupiteľstva a zachovala pôvodný cieľ, ktorým je zaviesť záruky týkajúce sa odvolania štátneho zástupcu a ďalších vedúcich štátnych zástupcov, a to s prihliadnutím na európske štandardy nezávislosti samostatného štátneho zastupiteľstva.EK ocenila, že sa pristúpilo k reforme disciplinárneho /kárneho/ konania v tom, že sa zavádza možnosť odvolať sa proti rozhodnutiu disciplinárnemu /kárneho/ súdu, čo odráža európske štandardy a odporúčania skupiny GRECO. Dobré, že? U nás máme disciplinárne konanie až na výnimky jednoinštančné, ale pochvalu sme dostali tiež. Európske štandardy a odporúčania GRECO u nás netreba.
EK konštatovala, že režim majetkových priznaní v Českej republike bol revidovaný s cieľom dať ho do súladu s rozhodnutím ústavného súdu z roku 2020. Novela zákona týkajúca sa majetkových priznaní vstúpila do platnosti 1. júla 2022. Majetkové priznania sú teda prístupné verejnosti, hoci iba na základe žiadosti /pozn. u sudcov nie/. Od júla 2022 do začiatku marca 2023 Ministerstvo spravodlivosti ČR schválilo 55 žiadostí o prístup k majetkovým priznaniam. EK uviedla, že vzhľadom na uvedené a aktuálny stav, došlo k plnému vykonaniu tejto časti odporúčaní z roku 2022, pokiaľ ide o revíziu právnych predpisov, týkajúcich sa majetkových priznaní.
Prečo mám dojem, že tento záver prijala celkom iná EK ako tá, ktorá skúmala stav právneho štátu na Slovensku. Pozrime sa, aká je právna úprava majetkových priznaní českých kolegov sudcov.Pôvodne /podľa návrhu zákona spred viacerých rokov/ mali byť aj majetkové priznania českých sudcov podľa vzoru tých našich zverejňované či poskytované k nahliadnutiu, ale táto zákonná úprava neprešla z dôvodu, že by to mohlo nahrať mafiánom a zločincom, ktorí by mohli tieto priznania zneužívať.
Podľa českého zákona a strete záujmov a nezlučiteľnosti niektorých funkcií /zák. č. 159/2006 Sb./,na účely tohto zákona sa označuje aj sudca ako verejný funkcionár. Ide o novelu z roku 2016.Verejný funkcionár je povinný presne, úplne a pravdivo oznámiť majetok, príjem a záväzky, uviesť spôsob nadobudnutia majetku a jeho cenu, s určitými výnimkami a limitmi uvedenými v zákone.Sudcovia podávajú oznámenia prostredníctvom formulára, ktorého štruktúru a formát stanovilo Ministerstvo Spravodlivosti ČR vyhláškou /č. 79/2017 Sb./. Zriadil sa register oznámení ako informačný systém verejnej správy, kde sú ukladané elektronické dokumenty podávané verejnými funkcionármi, s výnimkou oznámení podávaných sudcami. Sudcovské oznámenia sa ukladajú v písomnej podobe na Najvyššom súde a sú neverejné /§ 14 ods. 3 zák. č. 159/2006 Sb./. Evidenčný orgán, v prípade sudcov je to Najvyšší súd ČR,má porovnávať údaje uvedené v registri s údajmi v iných informačných systémoch, ku ktorým má prístup. Najvyšší súd teda vedie osobitný register písomných oznámení sudcov ako súbor dokladov podávaných verejnými funkcionármi /sudcovia ich nepodávajú elektronicky/. A pozor. Do tohto osobitného registra nie je možné nahliadať. Informácie obsiahnuté v tomto registri sa neposkytujú ani podľa zákona upravujúceho slobodný prístup k informáciám. Prístup k informáciám, ktoré sú v oznámeniach sudcov obsiahnuté, majú iba subjekty uvedené v § 14b ods. 3 zák. č. 159/2006 Sb. Ide o orgány príslušné prejednávať priestupky podľa uvedeného zákona, súdy a orgány činné v trestnom konaní a spravodajské služby Českej republiky.
V roku 2021 bolo podľa oznámenia Najvyššieho súdu ČR /sudcovia podávajú oznámenia do 30. júna ku dňu 1. januára toho ktorého roku/ celkovo skontrolovaných 211 oznámení, pričom za rok 2021 sa táto povinnosť vzťahovala na 2988 sudcov. Z informácií v českých médiách vyplýva, že majetkové priznanie sudcov sa nestíhajú kontrolovať. Oddelenie stretu záujmov NS ČR malo v roku 2020 dve zamestnankyne, ich počet sa mal zdvojnásobiť. Kontrola správnosti údajov je preto náhodná, prípadne len reaguje na oznámenia či udania na konkrétneho sudcu.
Tak si to zhrňme.
EK v Správe o právnom štáte povie Slovensku, že treba niečo urobiť s tými majetkovými priznaniami sudcov. A tá istá EK v Správe o právnom štáte povie Českej republike, že došlo k plnému vykonaniu tejto časti odporúčaní z roku 2022, pokiaľ ide o revíziu právnych predpisov, týkajúcich sa majetkových priznaní. Nejako to nesedí. Alebo inak, je možné, že je skutočne veľmi dôležité, aké „zainteresované“ strany EK počúva a čo tieto „zainteresované“ strany hovoria a prečo. A čo a prečo si z nich vyberie samotná EK.
Zdroj: pravnelisty.sk
