Pandémia, ktorú ešte stále prežívame, nepreveruje len hodnoty na ktorých stojí štát, ale aj konkrétne formy riadenia štátu v krízovej situácii. Žiaľ, pandémia na Slovensku zanecháva okrem tisícok obetí na životoch, v ľuďoch oprávnený pocit neschopnosti a demoralizácie na najvyšších poschodiach inštitútu moci v štáte. Najhoršie je, že ani „prezidentka všetkých ľudí,“ ani médiá tzv. hlavného prúdu, ani tzv. ľudskoprávne organizácie nebubnujú na poplach, že tu nejde o ľudí, že ide o trestuhodnú hru udržať si moc za každú cenu aj za cenu rozvratu práva a všeobecných morálnych hodnôt.

Jared Diamond, profesor Kalifornskej univerzity a nositeľ Pulitzerovej ceny pomenoval vo svojej knihe Rozvrat viacero faktorov, zvyšujúcich alebo znižujúcich pravdepodobnosť, že národ vyrieši krízu v ktorej sa nachádza. Medzi primárne úlohy patrí konsenzus, že kríza existuje, že národ dokáže odhaliť príčiny krízy, že spozná problémy a vyžaduje ich riešenie.Ak táto téza amerického profesora platí pre veľké štátne útvary ako Spojené štáty, má nespornú hodnotu aj pre menšie európske národy, napríklad pre Írov, Srbov i Slovákov.

Slúži vláda ľuďom alebo ľudia vláde?

Táto otázka je aktuálna zvlášť pre situáciu v našich končinách. Vláda a jej občania sú na Slovensku akoby dva paralelné štáty. Vláda, teda vládna koalícia sa zaoberá svojimi vnútornými problémami, svojimi straníckymi podrazmi,aj ničomnou pomstou predstaviteľom opozície krivením práva a občan ako pôvodca moci v štáte sa na to pozerá ako vyoraná myš.Pandemický chaosa neutešený stav v našom štáte dokumentujú animózne odkazy koaličných lídrov cez médiá a sociálne siete, vojny medzi Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom, alebo babské zvady medzi Kolíkovou a Remišovou o väčší kus vnútrostraníckeho koláča. Je šialené, čo sa tu deje každý deň, ráno i večer a smutné je, že hlava štátu mlčí. Prijala ako neplnoletá skautka štatút bobríka mlčania o utajených výsledkoch stretnutia desiatich osôb vrcholovej zostavy štátu v priestore Slovenskej informačnej služby, o ktorom už na internete čvirikajú vrabce a usvedčujú ju z nerozvážnosti i klamstva. Akoby išlo o fazuľky a nie o nevídanú-neslýchanú poradu v špeciálnej miestnosti bez možnosti odpočúvania.

Ututlať či vyšetriť?

Zuzana Čaputová nemala v priestore SIS čo hľadať a keď už tam bola, mala zo stretnutia vyvodiť dôsledky a osloviť generálneho prokurátora, aby dal vyšetriť všetky mimoriadne vážne zistenia tajnej služby a jej riaditeľa Michala Aláča. Dnes, vieme a nikto to nespochybnil, že verifikované informácie SIS odhaľujú závažnú trestnú činnosť orgánov činných v trestnom konaní, že dochádza k manipuláciám vyšetrovateľov, prokurátorov i sudcov v systéme univerzálnych svedkov (udavačov či kajúcnikov), ktorých výpovede postihujú bez priamych dôkazov mnohých obvinených v kolúznej väzbe najmä v kauzách Božie mlyny, Očistec, Judáš a Mýtnik.

Kto drží v rukách nitky tohto historického justičného i politického megaškandálu sa môžeme iba domýšľať. Nevieme, kto z poslancov či zainteresovaných osôb vyniesol obsah špinavostí zo správy tajnej služby na svetlo sociálnych sietí, kto odfotil ten dôverný dokument, z ktorého by sa premiérovi Hegerovi a ministerky spravodlivosti Kolíkovej mala točiť hlava, poznáme len postupnosť celej aféry a možného riadeného úniku informácií z inkriminovanej schôdzky na pôde SIS.

Predseda parlamentu v zákulisí

Akurát je podozrivé, že sa Boris Kollár zapojil do akcie za spravodlivosť pre obvinených práve v čase väzobného zaistenia jeho straníckeho kolegu Pčolinského, hoci Robert Fico poukazoval na neprávosti páchané v kolúznej väzbe už najmenej osem mesiacov pred ním. Prípad Lučanského je všeobecne známy. Možno sa ešte čosi tušené dozvieme pred predčasnými voľbami do parlamentu, lebo na Slovensku sa nedá nič utajiť nadlho. Ani iniciátori a objednávatelia vraždy Jána Kuciaka, ani klamstvá a podvody exprezidenta Andreja Kisku ani podlosti expremiéra Igora Matoviča.

V rozvrátenom štáte zažijeme ešte všeličo. Prvdepodobne nakrátko uvidíme novú, absolútne nesúrodú päťkoalíciu politických strán Igora Matoviča, Borisa Kollára, Richarda Sulíka, Márie Kolíkovej a Veroniky Remišovej. Päť strán ako päť prstov na ruke siahajúcej po koláči. Koalícia piatich sama pre seba, nie pre ľudí, až kým ich nerozdelí politická smrť. Amen.

Ľudovít Števko