Zdá sa, že tesne pred Vianocami skončila dráma, v ktorej si lekári zobrali občanov za rukojemníkov – výhrou lekárov, takpovediac na body. Nebol to pekný zápas a ani sa nehral fair play, ale ukázalo sa, že vydierajúci potenciál lekárov je stále veľmi vysoký. Skončilo to tak, že lekári v nemocniciach nakoniec budú mať platy valorizované o takmer 10 % s malou výnimkou tých, ktorí majú okrem úväzku v nemocnici ešte ďalší úväzok vo vlastnej, či inej ordinácii. Tým lekárov, ktorí teda majú viac ako jeden úväzok, sa platy valorizujú len o niečo viac ako 6 %. Lekárski odborári teda nedosiahli úplne všetko, ale dosť. Ľudia tak nebudú 1.januára traumatizovaní, nemocnice nebudú kolabovať – akurát jedna skupina obyvateľstva sa nebude podieľať na nákladoch konsolidácie a prostriedkov, ktoré mali byť určené pre inovatívne lieky, budú zase chýbať- a teda pacienti, ktorí sú na lieky odkázaní, budú aj naďalej prežívať stres, budú potrebnú nákladnú liečbu hradiť z vlastného vrecka, alebo budú vyhlasovať zbierky, prípadne sa stresovať a modliť, aby im pri ich liečbe poisťovňa udelila výnimku. Koalícia stojí pred mnohými otázkami. Tou zásadnou je odpoveď na to, či do februárovej schôdze budú Huliakovci integrovaní do koalície, alebo chaosu a politického vydierania sa stanú trvalo súčasťou koaličného vládnutia. Koalícia má niečo vyše mesiaca, aby skonsolidovala svoje pomery. Ak by sa podarilo Huliakovcov integrovať, potenciál vydierania Migaľovcov by bol podstatne menší, resp. stratil by takmer celú svoju silu. Situácia je ale tak či tak podstatne komplikovanejšia, než by sa mohlo zdať. Predstava, že koaličná kríza znamená priamu cestu k pádu vlády, následne k úradníckej vláde a následne k predčasnému voľbám, je značne nereálna. Náš ústavný systém je relatívne veľmi odolný voči vyvolaniu predčasných volieb. Jednak je potrebná ústavná väčšina, ktorá sa hľadá extrémne ťažko, navyše v súčasnej dobe rovnako nevyhovuje, ako koalícii tak aj opozícii. Paradoxný scenár s predčasnými voľbami úplne najmenej vyhovuje odídencom z poslaneckého klubu (Huliakovci), či vzbúrencom v rámci klubu (Migaľovci), pre ktoré to znamená definitívny a značne skrátený koniec ich politickej kariéry. Predčasné voľby, ale paradoxne nevyhovujú ani opozícii. Ak by totiž nastali, politický boj by sa vyhrotil do dvoch pólov, teda Smer a PS a je veľmi pravdepodobné, že ak by sa udiali v blízkom čase, znamenalo by to koniec SaSky, a takmer istý prepad Demokratov. Pripadne víťazné PSko by ale nemalo s kým postaviť vládu. Okrem iného aj preto, že koaličné hlasy by sa nestratili, len preskupili. Je vysoko pravdepodobné, že by sa posilnila Republika, ktorá by sa dnes už asi dostala do parlamentu. Bloky by teda ostali relatívne rovnako silné a záležalo by len na politickej taktike, ako pripraviť, prípadne pospájať kandidátky tak, aby prepadlo čo najmenej hlasov.
