Kráľ Henrich VIII. – meno, ktoré evokuje nielen históriu Anglicka, ale aj množstvo mýtov, drámy a krvavých príbehov. Tento pán mal niekoľko titulov, ale jeden z nich si zaslúži zvláštnu pozornosť: „Najväčší gurmán svojej doby“. A to nielen kvôli jeho mohutnej postave, ktorú dokázal udržiavať práve vďaka svojim obedom. Poďme sa pozrieť na to, čo všetko si tento nezvyčajný kráľ dával na tanier a ako si napokon pochutnal aj na krutej histórii.
15 chodov a bobrie chvosty – Len tak na obed!
Áno, kráľ Henrich mal apetít, ktorý nepoznal hraníc. Jeho obed nebol len obyčajný jedálenský zážitok – bol to rituál! Prvý chod pozostával z 15 rôznych jedál. Polievky, mäsá, ryby – všetko, čo si len môžeme predstaviť. Druhá časť obeda bola o niečo skromnejšia, len 7 chodov, no stále si pochutnával na hydine, víne a dokonca aj na želé. A tu prichádza šok! Bobrí chvost, ktorý dnes znie ako niečo, čo by ste si zrejme nechceli objednať v reštaurácii, bol pre Henricha skutočným gurmánskym zážitkom. A prečo? Pretože sa vtedy verilo, že bobor je vlastne ryba – a preto sa jeho mäso mohlo konzumovať aj počas pôstov. O tomto by dnes asi nikoho nepresvedčili!
Maso, koláče a nenávisť k zelenine!
Zelenina? To nie! Henrich VIII. nebol veľkým fanúšikom zdravých jedál, takže šaláty a brokolica boli úplne mimo jeho záujmu. Na druhej strane – koláče! Miloval ich, a to v každej podobe. Čo na tom, že na jeho obezitu to malo dosah a v čase úmrtia mal 180 kíl? Jeho obľuba v sladkostiach mu neskôr zaručila nie len ohromný výber dezertov, ale aj cukrovku, ktorá sa stala jeho sprievodcom k nešťastnému koncu.
Život v karikatúre – Krutý kráľ v každom ohľade
Henrich VIII. nebol žiadny romantický hrdina. Je známe, že popravil dve zo svojich šiestich manželiek, ale to je nič. Počas jeho vlády bolo popravených celkovo viac ako 100 000 ľudí. A spôsob, akým sa s tými, ktorí sa postavili proti jeho náboženským reformám, vyrovnával, bol niečo, čo dnes dokáže urobiť len niekto, kto stratil všetky zábrany. Katolícki duchovní, ktorí odmietli uznať Henricha ako hlavu cirkvi, skončili naozaj drasticky – rozštvrtení na štyri časti. A keď to nestačilo, nariadil aj veľmi kreatívne tresty, ako uvarenie na smrť. Nešlo len o to, že sa človek varil v kotli, ale často šlo o ponorenie do vriaceho oleja. Šialená predstava.
Keď stolička a bezmocnosť sú jediní verní spoločníci
Na záver však prišla aj spravodlivá odplata. Vysoký kalorický príjem, neustále prejedanie sa a totalitná vláda nad kráľovstvom Henrichovi nakoniec priniesli aj zdravotné problémy. K záveru svojej vlády bol tak tučný, že už nevládal ani chodiť. Musel byť prenášaný na stoličke, čo len potvrdzuje, že aj najväčší králi sa môžu stať obeťami vlastnej chuti do života… a jedla. Stále sa len zamýšľam nad jedným – koľko dvoranov muselo prenášať vyše dvesto kíl, ktoré kráľ spolu s trónom vážil? Tí museli byť ale zadýchaní!
Autor: Marek Kurta
