„Ak je pravdou, že Lengvarský odchádza na žiadosť premiéra, ktorý tvrdí, že zlyhal pri projekte výstavby nemocnice Rázsochy, tak to zaváňa pokusom nájsť si obetného baránka, na ktorého budú môcť hodiť vinu. Lengvarský na rozdiel od Hegera však nevyhlasuje, že chce byť znovu premiérom, takže jeho to poškodiť nemôže…,“ skonštatoval komentátor denníka Pravda Marián Repa.

Názor Mariána Repu preberáme v plnom znení.

Odchod Vladimíra Lengvarského z postu ministra zdravotníctva prichádza v tej najmenej vhodnej chvíli

Momentálne sa totiž rozbieha projekt novej bratislavskej nemocnice na Rázsochách zhruba za 300 miliónov eur a rozhodnúť by sa malo aj o tom, do ktorých nemocníc poputuje ďalší 200-miliónový balík peňazí. Za normálnych okolností by mal byť šéf rezortu hrdý na to, že môže byť pri takom historickom okamihu, no zjavne nie na Slovensku…

Stolička pod ministrom Lengvarským sa triasla od samého začiatku, ako nastúpil do funkcie. Igor Matovič sa k nemu správal, akoby ani nebol súčasťou vlády, nedokázal sa vyrovnať s tým, že jeho chránenec Marek Krajčí musel spolu s ním na jar roku 2021 odstúpiť. Dokonca vyhlásil, že Vladimír Lengvarský je horší minister zdravotníctva ako Marek Krajčí, čo vyznievalo ako zlý vtip.

Krajčí bol bezpochyby jeden z najslabších ministrov, aký doteraz rezort viedol. Takého neschopného ministra by človek veľmi ťažko hľadal. Je preto prirodzené, že po ňom musel každý zažiariť ako hviezda. Lengvarský svojím strohým štýlom bol v obrovskom kontraste k chaotickému vystupovaniu Matoviča, čím si v covidových časoch nepochybne získaval priazeň voličov.

Hovorili však za neho aj skutky. Na sklonku roka 2021 sa mu v parlamente podarilo presadiť prelomovú reformu zdravotníctva (ktorú sa snažil sabotovať Matovič) a na konci minulého roka spolu s Hegerom zažehnal hroziaci odchod lekárov z nemocníc (kde mu polená pod nohy opäť hádzal Matovič, tentoraz ako minister financií).

Keby bol Lengvarský rezignoval minulý alebo predminulý rok, takéto rozhodnutie by asi nikoho neprekvapilo. Jeho odchod za danej situácie, keď má vláda pred sebou už len niekoľko mesiacov, však vyvoláva otázky.

Obetný baránok

Ak je pravdou, že Lengvarský odchádza na žiadosť premiéra, ktorý tvrdí, že zlyhal pri projekte výstavby nemocnice Rázsochy, tak to zaváňa pokusom nájsť si obetného baránka, na ktorého budú môcť hodiť vinu. Lengvarský na rozdiel od Hegera však nevyhlasuje, že chce byť znovu premiérom, takže jeho to poškodiť nemôže…

Ak je pravdou, že odchádza na žiadosť premiéra, ktorý tvrdí, že zlyhal pri projekte výstavby nemocnice Rázsochy, tak to zaváňa pokusom nájsť si obetného baránka, na ktorého budú môcť hodiť vinu. Lengvarský na rozdiel od Hegera nevyhlasuje, že chce byť znovu premiérom, takže jeho to poškodiť nemôže…

V hre je obrovský balík peňazí a hrozí, že oň môžeme prísť. Minister aj generálna riaditeľka sekcie plánu obnovy Lívia Vašáková už pred časom upozorňovali na nedostatok kvalifikovaných ľudí, ktorí by dokázali manažovať projekt takéhoto rozsahu. Faktom je, že taký veľký projekt na Slovensku ešte asi nebol.

Rázsochy sú preto v podstate akýmsi lakmusovým papierikom, ako dokážeme manažovať takéto veľké projekty. Lebo jedna vec je dať taký plán na papier a druhá vec je jeho realizácia. A ako vieme, v tom značne pokrivkávame.

Možno sa časom ukáže, že naozaj zlyhal Lengvarský. Ktovie. No ak by sa potvrdilo, že odchádza pracovať pre Pentu, len ťažko by niekto uveril, že táto súkromná firma by zamestnala neschopného manažéra.

Chyba by potom bola zrejme niekde inde. Nepostavené Rázsochy by boli definitívnou bodkou za touto neschopnou vládou.

Autor článku: Diana Zaťková. Článok vyšiel na: www.hlavnydennik.sk